Macejko

Macejko

Matej Vojtko

okres Tvrdošín

32 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 6 12 17 22
    • 25.12.2016  23:07

    Vzhľadom na to, aké sračky sú schopní sami napísať, sa osobne nečudujem, že tu poniektorí považujú podobne babrácky storytelling za dokonalosť.

    • 21.8.2015  22:04

    Dokážem pochopiť divákov, ktorí filmovému spracovaniu Shingeki no kyojin vyčítajú úpravy deja a postáv - zmien je tu naozaj obrovské množstvo a polemizovať o opaku je bezpredmetné. Je možné však toto kreatívne rozhodnutie obhájiť? Sú zmeny voči predlohe naozaj legitímnym dôvodom, prečo udeliť nízke hodnotenie? Nuž, to závisí od toho, aký máte postoj k celkovej idei "adaptovania zdrojového materiálu na iné médium". Objektivita samozrejme neexistuje nikdy, sú však faktory, ku ktorým by sa podľa môjho názoru malo prihliadať vždy. Trebárs také prachy. Na tie koniec koncov treba myslieť na prvom, na druhom a aj na treťom mieste, tak to proste je. A faktom ostáva, že Japonci ich nikdy nemali a ani v dohľadnej dobe nebudú mať toľko, ako najväčšie produkčné spoločnosti Hollywoodu. V Toho Pictures nemali na veľké medzinárodné obsadenie, kde by jedinou autentickou Japonkou bola fan-favourite Mikasa Ackerman. Nemali na monumentálne gotické mestá, nemali na gigantické steny. Nemali skrátka prostriedky na to, aby zadaptovali pôvodnú mangu/anime v ideálnej podobe. Preto je obsadenie japonské, preto je z Erena Jaegera iba obyčajný Eren, preto je Armin čiernovlasý Japonec a nie blond Nemec, preto sú veľkolepé múry Shina, Maria a Rose iba anonymné steny zredukovanej dĺžky. Nebudem ani príliš preháňať ak poviem, že môžeme byť vlastne radi za zachovanie krstných mien ako Jean alebo Sasha, pretože vzhľadom na okolnosti by mali tvorcovia plné právo zmeniť aj tie, a takto si vlastne na seba uplietli bič, pretože neznalým divákom bude prítomnosť podobných mien v japonskom filme prinajmenšom podozrivá. Skrátka a dobre: adaptácia. Prispôsobenie sa podmienkam, ktoré nemusia byť vždy ideálne. Prispôsobenie, pri ktorom je vizuálna stránka a mená postáv tým najmenším problémom. Scenáristi a režisér totiž stáli proti oveľa väčšiemu Titanovi, a síce starému známemu problému "ako uspokojivo napchať príbeh x-dielneho seriálu do x-minútového filmu". V tejto chvíli by som čitateľstvo, ktoré pri tomto grafomanskom príspevku doposiaľ zotrvalo, odkázal do profilu filmu "Berserk: Ōgon jidai-hen I - Haō no tamago". Podobne ako v prípade titanov je aj prvý diel berserkovskej trilógie adaptáciou anime seriálu, ktorý má však na rozdiel od filmu Shinjiho Higuchiho výhodu v tom, že neopustil vody animácie a nepokúšal sa o spracovanie hrané. Teda, aby som bol úplne presný: tá výhoda je čisto teoretická. V praxi je totiž Berserk: Golden Age Arc I. katastrofálnym clusterfuckom, ktorý je pre neznalca pôvodného anime (čo som bol v tomto prípade úbohý ja) nielen absolútne nepochopiteľný, ale tiež vzpierajúci sa akémukoľvek emocionálnemu precíteniu a prepojeniu s hlavnými postavami. Videli ste, koľko má ten film percent? 83! Je mi jedno, koľko otaku tým teraz naštvem, ale pre mňa už bude filmový Berserk na večné veky iba "tou skratkovitou kokotinou s bielovlasým transvestitom, pri ktorej mi bolo tak maximálne ľúto úbohého Shira Sagisua, že k nej musel skladať hudbu". A je úplne jedno, či sa pre mňa niektoré súvislosti stanú jasnejšími, ak si niekedy náhodou pozriem pôvodný seriál. Adaptácia má byť pochopiteľná pre všetkých, nielen pre zarytých fanúšikov. Preto si v prípade tvorcov, ktorí sa tak odvážne pustili do filmového spracovania SNK, myslím, že je v konečnom dôsledku škoda, že nešli so zmenami ešte o kus ďalej. Kompletne vyhodiť Armina (ktorý je minimálne v tomto prvom dieli plánovaného dvojfilmu absolútne zbytočný) a sústrediť sa na rozvíjanie zvyšných charakterov v konštelácii, aká im bola nastavená. A práve tu je pes zakopaný: podľa môjho názoru to funguje. Miesto toho, aby som bol nasratý, že Eren a Mikasa už nie sú (takmer) súrodenci, ma skôr zaujíma, ako vo filme vlastne funguje ich novovytvorený vzťah potenciálnych milencov. Správajú sa postavy v súlade s ich novým príbehovým pozadím, v súlade s ich novými motiváciami? Áno, správajú. Má to na mňa emocionálny dopad? Samozrejme, hergot, dokonca viac, než som čakal. Higuchimu sa podarilo nemysliteľné a nielen že jeho film skutočne funguje ako príbeh s uspokojivým (hoci miestami predsa len trochu uponáhľaným) začiatkom, stredom a koncom, ale v záujme dosiahnutia skutočnej kompaktnosti a svojbytnosti finálneho diela sa sústredí aj na také drobnosti ako "atmosféra" a "zaujímavé vedľajšie postavy". Iste, Armin je sám o sebe skutočne zbytočný. Ale aj tento môj názor dostával isté trhliny v momentoch, kedy Higuchi rozvíjal vzťah medzi ním a pahltnou Sashou. Zosmutnel som, keď sa romanca iného, takmer anonymného páriku dopracovala k svojmu trpkému koncu. A bol som doslova a dopísmena šokovaný, keď si tento film, od ktorého väčšina ľudí chcela iba čo najefektnejšiu rúbačku obrov, na moment zastavil a odhalil nám svoje srdce v podobe mladej mamičky Hiany, ktorá sa uprostred apokalypsy rozhodla vytasiť nie so svojimi badass bojovými skillmi, ale naopak so svojou prirodzenou ľudskou zraniteľnosťou a potrebou bezpečia, čo ako falošné a krátke by malo byť. Veď viete, ľudská hĺbka. Zaujímavosť postáv. Veci, na ktoré sa v poslednej dobe serie stále viac a viac. Nebudem na tento film nadávať, v žiadnom prípade. Nebudem pindať na nedokonalé triky, pretože na hrane uncanny-valley tancujúci Titani sú aj tak regulérne desiví. Nebudem pyskovať na pozmenené/odstránené/zredukované postavy, pretože ma aj v takejto podobe prinútili niečo k nim cítiť. Nebudem pohoršený hudbou, nakoľko heroický soundtrack Hiroyukiho Sawana zo seriálu by sa k tomuto filmu hodil asi ako Fantastická štvorka na Oscary (aj keď v Akadémii je to očividne samý kretén, tak človek nikdy nevie...) a starý dobrý Shiro Sagisu dopĺňa obraz viac-menej presne tak, ako to konkrétna scéna potrebuje (pár prešľapov v podobe absolútne nevhodnej orchestrácie odpustím, pretože ako celok kope OSTčko vysokú ligu). Presne ako som spomínal, priatelia - adaptácia. Schopnosť vyťažiť maximum z každej situácie. Shingeki no kyojin: Zenpen nie je dokonalý. Má k tomu ďaleko. Vo svojej kategórii sa však môže smelo pozrieť do tváre adaptáciám z ranku filmovej Enderovej hry. Ak prehra, tak prehra naozaj so cťou.

    • 6.2.2015  23:13

    Neopísateľný clusterfuck a dokonalá prehliadka rozprávačskej neschopnosti. Iba čas a prípadný štvorhodinový director's cut ukážu, či za to môže zbabelosť Warnerov a ich mäsiarsky zostrih pôvodne geniálnej vízie... alebo autorom brilantných Matrixov a Atlasu mrakov už definitívne a neodvolateľne preskočilo. Svet potrebuje zneuznaných géniov a ja som doteraz neochvejne veril, že súrodenci Wachowskí sú tými najlepšími z nich. Nechcem, aby bol Jupiter Ascending dôkazom o opaku.

    • 27.12.2014  18:23
    Interview (2014)
    **

    Nevtipná prvoplánová chujovina, ktorou si USA mastí ego nad svojou statočnou obhajobou slobody slova. Ako sa však hovorí - keď nemáš čo povedať (a to tento film fakt, ale fakt nemá), tak radšej drž hubu.

    • 18.12.2014  12:00

    The Hobbit 3: Desolation of the Suspension of Disbelief. Má to svoje klady (hlavne teda scénu Bielej rady v Dol Guldure), ale obávam sa, že profesor Tolkien by si aj tak pohŕdavo odpľul. Je z toho proste cítiť akási... neúcta.

    • 7.11.2014  14:03
    Interstellar (2014)
    *****

    You just had your mind and heart blown away. Courtesy of Mr. Nolan. (∞/10)

    • 6.10.2014  21:02
    Zmizelá (2014)
    *****

    Kde ostatné detektívky končia, Gone Girl iba začína. Opäť ste to dokázali, pán Fincher. Už dávno som sa po skončení filmu necítil takto nečistý. Potrebujem o tomto diele pár hodín meditovať. A taktiež sprchu.

    • 26.5.2014  20:26
    Kandidát (2013)
    ****

    Kandidátovský ošiaľ, ktorý sa minulý rok prehnal Slovenskom, ma nechal chladným. Vzmáhanie sa tunajšej kinematografie? No to určite, vravel som si. To len bryndzou okyckaní sheeple videli v kine niečo, čo nestálo úplne za kokot, a tak z toho majú pomaly druhý príchod Krista. Podobných fantasmagórií tu už bolo. Nechcete to rovno poslať na Oscary? Skrátka a dobre, takéto a ešte omnoho farbistejšie veci sa mi v tých mesiacoch preháňali hlavou, a vy už asi tušíte, že teraz príde krutá pointa. No a nemýlite sa, zasrani premúdrelí, skutočne si teraz sypem popol na hlavu a následne ho trúsim na zem, pretože tou gebuľou ešte aj uznanlivo prikyvujem. Kandidát je na naše pomery skutočne takým malým zjavením. Iste, slovné spojenie "na naše pomery" je v podstate iba iným spôsobom, ako povedať "medzi slepými jednooký kráľom". Ale tento jednooký kráľ má tú osamelú buľvu naozaj ostrozrakú a kvalitne naleštenú. Pokojne si to môžeme priznať, v hociktorej aspoň trochu filmovo schopnej krajine by bol Kandidát béčko ako remeň. Ale trúfam si povedať, že by bol béčkom, s ktorým by strávený čas nikto neľutoval. Je to film miestami režijne neistý a snahou o okázalú coolovosť sem-tam tak trochu trápny, to bez debaty. Ale je to tiež film, ktorého tvorcovia majú nespochybniteľný prehľad o súčasných formách filmového remesla a rozprávania a na dôvažok dokážu svoje veľké vzory napodobniť tak, že to väčšinu stopáže funguje tým správnym spôsobom. A to je skrátka obdivuhodné. Vedel by som si celkom dobre predstaviť, že po tejto filmárskej etude na tému "sociálna dráma mi môže fúkať cukor do riti" natočí Jonáš Karásek niečo skutočne zrelé, sebaisté a s vlastnou identitou. Nábeh je na to obrovský, stačí mať "len" dobrý scenár, pevnú víziu a železnú disciplínu. Tak uvidíme, či z toho niečo bude, alebo zostane Kandidát v kolektívnej slovenskej pamäti iba ako "ten film, ktorý nezmenil ani prd". P.S.: Má to parádne hlášky!

    • 22.5.2014  23:20

    Po odchode z kina som bol nahnevaný. Nahnevaný z toho, že si Marvel Studios naďalej točí tie svoje sračky pre jebnutých a vo svojej nadutosti si myslí, že so svojím strašne megacool univerzom našiel magickú formulku na ultimátny komiksový film. Opak je ale pravdou. Milé vedenie Marvelu, vášmu komiksovému majetku sa darí najlepšie vtedy, keď vám ho niekto kompetentný vytrhne z tých vašich retardovaných, diletantských papŕč a natočí si ho bez vášho otrokárskeho dohľadu. Niekto ako napríklad 20th Century Fox a Bryan Singer. Iba kompetentný človek totiž dokáže vrátiť žánrovému filmu dôstojnosť; dôstojnosť, ktorú ste vy komiksovkám nenávratne odobrali a pre istotu ju aj dobre vyrejpovali do análu. Days of Future Past je totiž dokonalou pripomienkou toho, prečo v súčasnosti na všetko komiksové prskám, ale prečo vo mne aj napriek tomu isté kúsky doposiaľ vyvolávajú príjemné spomienky. Preto, lebo ich točili ľudia ako Christopher Nolan, alebo práve kovaný Singer. Jeho najnovší príspevok do mutantej ságy je totiž excelentný. Dokonale vzbudzuje v divákovi pocit, že v príbehu ide naozaj o veľa, emocionálne ho prepája s postavami tak, že mu do istej miery záleží aj na tých, ktoré v minulých filmoch ani raz nevidel, a keď už dôjde na akciu, dokáže ju vďaka tejto zainteresovanosti spraviť ešte lahodnejšou. Áno, je mi samozrejme jasné, že v rámci držania kroku s konkurenciou sa budú X-Men dojiť ako žeraví, a zrejme kvôli tomu uvidíme aj pár poriadne otrasných filmov. Ak ale existuje nádej, že sa aspoň raz za čas dočkáme niečoho takého, ako Days of Future Past, tak myslím, že sa s tým nejako vysporiadam. A vôbec sa nenahnevám, ak sa tento pozitívny trend začne práve s X-Men: Apocalypse. Bryan, nesklam ma.

    • 2.5.2014  23:40

    Oh boy. Čakal som všeličo, ale že to bude až takto "výživné"... to by ma ani vo sne nenapadlo. V tom filme fungujú presne dve veci: akcia a romantika. Webb si spravil kamerovo-obletový rýchlokurz a Spider-Manovo pavučinové tango nad ulicami New Yorku a duely so záporákmi pôsobia správne svižne a energicky. Schopnosť vo vedení hercov tiež chvalabohu nestratil a chémia medzi Emmou a Garfieldom je tým pádom opäť vynikajúca. Tým zoznam kladov končí a ja môžem konečne bez okolkov napísať, že som mal dojem, že si zo mňa niekto robí piču. Nie priateľskú "notakveďoničnejde" piču, ale naopak hnusnú, zákernú a sarkastickú piču, takú, ako si robí sociopat z retardovaného dieťaťa. Takýto intenzívny pocit, že ma filmári považujú za kompletného idiota, som naposledy zažil pri nezabudnuteľnom etalóne všetkého hollywoodskeho filmového zla menom Battleship. NIKTO v TASM 2 sa nespráva ako normálna, racionálne uvažujúca ľudská bytosť. Každá postava je iba figúrka, ktorej by som životnosť neuveril, ani keby sa predo mňa postavila v tričku s nápisom "Nazdar". Sú to nepríjemné, maximálne zjednodušené karikatúry, ktoré by nezobrali na milosť ani vo večerníčku. Kiežby to však bol jediný problém, príšernosť scenára totiž siaha ešte ďalej. Nič nie je vysvetľované, nikdy nevieme, z čoho tá ktorá postava čerpá svoje aktuálne myšlienkové pochody. Scény s diametrálne odlišným emocionálnym nábojom sú neustále radené guľometne za sebou, takže som nemal ani poňatia, čo by som mal vlastne cítiť! A ten cheesy patetický nádych toho celého, panebože!!! Až sem sme to s tými filmami dotiahli? Je toto budúci štandard, akého budú plné kiná? Pretože ak áno, tak s mojimi peniazmi už nepočítajte. Sráči.

    • 12.4.2014  10:29

    "Wait, what did you just say... about Mein Kampf?" Harry Plinkett uzatvára svoju monumentálnu recenzentskú trilógiu a s chirurgickou presnosťou dokazuje, že nová trilógia Star Wars je obludnosť na tvári kinematografie, ktorá nikdy nemala vzniknúť. Tak trochu dúfam, že to J.J. Abrams so svojim novým príspevkom do frančízy zmrví, aby sa Mike Stoklasa mohol opäť chopiť pera a argumentačne ho roztrhať na franforce. Jeho videá sú totiž nespochybniteľné komediálne (a zároveň žurnalistické) zlato. Ten chlap skrátka vie, o čom hovorí... a podá vám to tak, že vám od smiechu skolabuje bránica a zanechá vás bezmocne sa trasúcich bezhlasným smiechom a tlieskajúcich rukami ako retardované tulene.

    • 12.4.2014  10:08

    "Fuck the pain away!"

    • 9.4.2014  09:27
    Noe (2014)
    ***

    Film dvoch tvárí. Prvou tvárou je zručne natočená, ale zúfalo tradičná a neprekvapivá fantasy, iba zľahka inšpirovaná Bibliou. Tou druhou, lepšou, je nadmieru pôsobivé psychologické dusno v stiesnených priestoroch samotnej archy, ktorému sa väčšinu času darí pomerne presne prezentovať, aký režijný majster Aronofsky je. Herci hrajú výborne a z plátna sršia tak nepríjemné a surové emócie, ktoré by od tohto filmu na základe trailerov nečakal snáď nikto. Je preto škoda, že spolu tieto dve polovice jedného filmu navzájom neladia. Ak by som nevedel, že je Noe natočený podľa komiksu, bol by som presvedčený o tom, že koniny s kamennými obrami a tretím synom Adama a Evy menom Šét tam Darrenovi nanútili producenti.

    • 9.4.2014  09:13
    Plán 9 (1959)
    odpad!

    Bohužiaľ, tak príšerne zlé, aby to bolo zábavné, to nie je konštantne. Väčšinu času je to iba smrteľne nudné. A to je vlastne tá najhoršia možná kombinácia.

    • 7.4.2014  12:23
    Hra o trůny (TV seriál) (2011)
    *****

    Siahodlhý komentár, vysvetľujúci, prečo stojí tretia séria GoT za hovno, sa nachádza v mojom denníčku a ja tu plný skepsy (okorenenej štipkou nádeje) uvoľňujem miesto komentáru k sérii štvrtej. Snáď sa moje najhoršie obavy nenaplnia. ------ 31. epizóda: Hm, ale áno, dalo sa to. Dokonca sa to dalo pomerne dosť. Ak mám byť úplne úprimný, som veľmi príjemne prekvapený, že aj napriek tomu, že prvá epizóda každej série zvykne byť venovaná set-upu a pripomínaniu toho, kde sa ktorá postava nachádza, sa všetky dialógy dokázali udržať v medziach službe príbehu a rozvíjaniu charakterov (až na Joffreyho, pri ktorom tvorcovia cítia potrebu neustále nám pripomínať, aký je to zmrd... akoby na to bolo možné zabudnúť). Herci hrajú báječne, nové postavy Oberyn a Ellaria sa predstavia veľmi efektne (navyše sa veľmi teším na rozvinutie martellovského gitarového hudobného motívu), na ako-kone-veľkých CGI drakoch je radosť spočinúť pohľadom a akčne ladený záver sa vydaril takmer až zimomriavkovo, čo je dané hlavne staronovým Djawadiho hudobným motívom pre Aryu, ktorý perfektne kombinuje hlavnú tému s melódiou Valar Morghulis. V skratke - som spokojný a skepsa mierne opadla. Ak scenáristi zase nespadnú do žvástov o tyrellovských sesterniciach a hádaniek s loďami, možno - MOŽNO - sme svedkom návratu ku kvalite kedysi tak perfektného seriálu. Možno. (7/10) ------ 32. epizóda: By the Seven, áno! Áno, áno! Opatrný prísľub sa naplnil hneď niekoľkonásobne a Game of Thrones sa kvalitou vrátilo presne tam, kde počas minulej série tak bolestivo absentovalo: na nespochybniteľné výslnie. Nemám, čo by som tejto úžasnej epizóde vytkol. Vťahujúce a zimomriavkové už od prvých sekúnd (ak sa vyžívate v príjemne nepríjemných teeth-on-the-edge scénach tak ako ja, tak tento týždeň budete mať - vcelku tematicky - priam kráľovské hody), bezchybne napísané (čo však čakať iné, keď sa pera chopil sám tatko George), perfektne zahrané a dokonale zrežírované. Celý čas som sedel napnutý ako struna a slastne sa usmieval. A záver? Uf... Poriadna, mäsitá satisfakcia. Internetoví srandisti už určite vytvárajú memy ;) (10/10) ------ 33. epizóda: Chvalabohu, pokračuje sa vo výborne nastolenom trende. Trochu som sa bál, že návratom Benioffa a Weisa na scenáristickú stoličku sa bude konať kvalitatívny prepad (predsa len, vysoká úroveň tohtoročnej prvej epizódy mohla byť iba šťastná náhoda), ale mýlil som sa - všetko tu opäť krásne slúži príbehu. Dokonca aj vtedy, keď už to vyzeralo, že sa objavila prvá nepodstatná, aj keď nenudiaca plnka (scéna s Davosom a princeznou Shireen), dokázali tvorcovia urobiť ukážkový obrat smerom k evidentne podstatnému posunu deja (aj keď ešte nie je celkom jasné, o čo presne pôjde). Réžia Alexa Gravesa je opäť výborná, Raminova hudba taktiež a celé to má parádnu kompaktnosť a dramatickosť, takú, o akej sa uondenej tretej sérii ani nesnívalo. Inak, Dinklageovi a Danceovi už rovno odlievajte Emmy a Zlatý Glóbus. A ak bude Rory McCann ako Hound po zvyšok série taký dokonalý, ako bol dnes, možno ulejte trochu aj jemu. Myslím Emmy, nie polievky, lebo tou zaserie celý stôl :) (8/10) ------ 34. epizóda: Takže karta sa nám obrátila a nudnú ubľabotanú epizódu si tentokrát strihol až dodneška hviezdiaci Bryan Cogman. Síce som presvedčený o tom, že v záujme budúceho vývinu zápletky sa nič z toho obísť nedalo (a teda to nie je plnka a nie je možné ju len tak vyhodiť), to ale nič nemení na tom, že celkovo tento diel patrí k tým podstatne slabším. Teda až na dve veci: 1) Oslobodenie Mereenu v úvode - veľkolepo nasnímaná paráda! 2) Ten záver. TEN ZÁVER! Internet sa už hemží špekuláciami, šušká sa všeličo, ale aj bez týchto domnienok sú finálne minúty doslova mind-blowing. Jedna vec vyzerá byť stopercentne istá - toto v knihách nebolo a jedná sa o obrovské odhalenie rovnako pre bežných divákov, ako aj pre kovaných čitateľov. Holy shit. Nespomínam si, že by som bol v doterajšom priebehu seriálu väčšmi prekvapený, ako práve dnes. A keďže to tu začína smrdieť pozitivizmom, tak len dodám, že Bran je skurvený nudný kretén Hodor by mu mal roztrepať hlavu kameňom. (6/10) ------ 35. epizóda: Mohli sme mať Coldhandsa, miesto toho sme dostali pojebanú horiacu chatku. A kopu nudných a zbytočných žvástov k tomu. Ďakujem, že som sa dozvedel, že Cersei chýba dcérenka. Ďakujem, že som sa dozvedel, že Podrick nevie upiecť králika. Ďakujem, že sme sa vrátili do starých dobrých koľají zasranej tretej série. Super, páni, super. *stands, applauds* (4/10) ------ 36. epizóda: Celý čas to bolo tak na 7/10. Zbytočne sa nedrístalo, herci ma bavili, nebolo to však nič, čo by sme už pri GoT nezažili. Ale potom prišiel záver... a ja som si už len počítal zimomriavky. Takúto emocionálnu bombu sme tu nemali od Nedovej popravy. Peter Dinklage je boh. (9/10) ------ 37. epizóda: Polhodina žrania koláčov, kecania s debilnými pobodanými farmármi a bavenia sa o korenárskych fľaštičkách. Áno, naťahuje sa. Naťahuje sa hovadsky. To, čo by sa dalo elegantne vyriešiť za 5 minút, sa rieši 15. A očakávaný záver je aj napriek výbornej Kate Dickie skôr smiešny, ako šokujúci. Ešteže je tam Tyrion a Oberyn, inak by som klial ako pohan. Aha, ona je ďalšia epizóda až za dva týždne? Do psej piče tam! (5/10) ------ 38. epizóda: "Elia Martell. You raped her... you murdered her... you killed her children! Say it! SAY HER NAME!" (9/10) ------ 39. epizóda: Ešte lepšie, než som čakal. Kit Harington dokázal, že vodcovskú polohu bez problémov herecky utiahne, Raminova hudba je vo svojej severskej surovosti špičková (a konečne má priestor!), no a Neil Marshall dojí z rozpočtu prvé posledné - trikom nie je absolútne čo vytknúť a epizóda pôsobí celkovo oveľa výpravnejším dojmom, ako - inak fenomenálny - Blackwater. Ohromná pecka. Každý prísľub bol naplnený a každý ušetrený dolár zaplatil dvojnásobok muziky. Ak nie ešte viac. (10/10) ------ 40. epizóda: Druhá časť Tyrionovej linky (tá podstatnejšia) mohla byť natočená predsa len o trošičku lepšie. A nedočkali sme sa jednej úplne fascinujúcej postavy (krycie meno "LS"). A čo ako sa mi záverečná scéna páčila, Raminova geniálna skladba "The Children" si predsa len zaslúžila niečo o stupeň viac epic (osobne som si predstavoval montáž, a to tak konkrétnu, že by som z nej bol schopný nakresliť storyboard). Každopádne, toto sú moje jediné výhrady k jednej z najlepších epizód Game of Thrones. Nebudem písať viac, pretože každá jedna pochvala by bola zároveň aj obrovským spoilerom. Jednoducho si to zapnite. Poseriete sa blahom. Bez debaty najlepšie finále zo všetkých štyroch sérií. (10/10)

    • 24.3.2014  19:58
    47 róninů (2013)
    ***

    Bez chuti a bez zápachu. Nie je to taký prúser, ako sa vám každý bude snažiť nahovoriť (myslené po filmovej stránke, po tej finančnej samozrejme áno), je to celkom akceptovateľne zrežírované a zo scenára som tiež nehádzal tyčky (aj keď pár tučných prešľapov sa nájde, hlavne teda nevysvetliteľné prežitie hrdinov po krvavej pasci, do ktorej padli), ale je to strašne bez výrazu a bez zapamätania hodných scén. Veľmi mi to pripomínalo posledného Wolverina, a rozhodne nie iba tým, že sa oba filmy zaoberajú japonskou tematikou. Apropó, Japonci. Viem si dokonale predstaviť, aká pecka to mohla byť v ich podaní. Krvavá, vášnivá, epická. Pokojne aj s rovnakým hereckým obsadením, beztak je tu chudák Hiroyuki Sanada za hlavného hrdinu, ktorému Keanu "kamenná tvár" Reeves iba prihráva. Už sa ale stalo a miesto plnokrvnej japonskej žranice tu máme riedku americkú polievočku, v ktorej viac než s katanami zápasia Japonci s anglickou výslovnosťou.

    • 19.3.2014  15:36
    Vrtěti psem (1997)
    ****

    Vééééľmi absurdná a inteligentne vtipná, ale zároveň tiež mrazivo uveriteľná ilustrácia toho, že keď sa vysoko postavení papaláši rozhodnú, tak vás pokojne presvedčia aj o vypuknutí zombie-moslimskej apokalypsy pod vedením zmŕtvychvstalého Saddáma Husseina. Niečo mi hovorí, že tvorcovia South Parku majú tento film veľmi radi.

    • 19.3.2014  15:27
    Život Adele (2013)
    ***

    Príbeh (ak sa to tak dá vôbec nazvať) by banálnejší a nevzrušujúcejší už ani nemohol byť, ale čuduj sa svete - réžia tomu všetkému nejakým spôsobom dokázala dať zmysel a poriadok. Herečky vynikajúce. A samozrejme, zhruba takých 15 minút je to tiež skvelé porno. He-he-he.

    • 11.3.2014  22:32

    To, čo sa začína ako hustomrazivá sonda do hlbín ľudskej psyché sa v závere zvrtne v trápny a nasilu komplikovaný béčkový thriller s "prepracovanými plánmi, pretvárkami a klamstvami" a taktiež so zákernými lezbami, len tak pre dobrý pocit. Toto prehodenie výhybky k predchádzajúcemu dianiu absolútne, ale absolútne nepasovalo a dokonale ma vykoľajilo. Iste, Rooney a Jude sú parádne presní a Cate si svoju MILF-bitch náramne užíva, ale ani to vo mne nedokázalo prebiť pocit, že sa dívam na dve polovice nesúvisiacich filmov odlišných žánrov. Skoro ako keby do Stredozeme napochodovali Transformeri.

    • 8.3.2014  22:12
    Oldboy (2013)
    ****

    Originál som videl pred takmer štyrmi rokmi a pamätám si z neho iba záverečný zvrat a to, že sa mi bohvieako nepáčil. Ale v prípade amerického remaku sa prekvapivo koná rovnaká situácia, ako trebárs v prípade filmu Let Me In - prerábka mi sadla oveľa, oveľa viac ako originál. Samozrejme je možné, že pôvodný kórejský Old Boy by sa mi v súčasnosti páčil tiež, ale na to momentálne neprihliadam. Dôležité je iba to, že Leeho verzia je skutočne vysokokvalitne natočený film s výborným Brolinom, ktorý nenudí, prekvapuje a emocionálne funguje. A konečne, konečne niekto obsadil Sharlta do záporáckej úlohy, ktorá mu sadla ako riť na šerbeľ. Ako hardcore mothafucka z Elysia bol na smiech, ale ako slizký zvrátený intelektuál... yep, that works.

    • 8.3.2014  16:44

    Netuším prečo, ale celý čas som žil v tom, že sa jedná o dielo od DreamWorks. To nastavilo moje očakávania na film, ktorý síce bude zábavný a remeselne/animačne na úrovni, ale nepodarí sa mu vo mne vyvolať iné pocity než len "ok, nenudilo, čo tam máme ďalej?". Lenže na moje obrovské prekvapenie na mňa miesto toho zažmurkalo logo Disney a s každou ďalšou scénou mi pozvoľna dochádzalo, že tu sa bude hrať presne na moju strunu. A veruže som mal pravdu, pretože Wreck-It Ralph mi naservíroval presne to, čo milujem na klasických disneyovkách - krištáľovo čisté, esenciálne emócie. Každý, kto ma pozná, vie, že z tohto disneyovského trademarku som zakaždým namäkko. Iste, nie je to až tak poctivé a staromilské zjavenie, akým bolo svojho času "Na vlásku", ale aj tak je obdivuhodné, ako sa tvorcom hladko podarilo skombinovať popkultúrnymi referenciami natrieskanú tému videohier (ktorá je spracovaná naozaj vynikajúco, inteligentne a ako hráč som ju rozhodne ocenil) s dejovým oblúkom Ralpha a malej Vanellope (ktorú Sarah Silverman navyše nahovorila skutočne lahôdkovo). Ich vzťah je klasická šablóna, ale spracovaná v najlepšej tradícii starých dvojrozmerných štúdiových počinov a to je niečo, čomu ja nikdy neodolám. Viac takýchto animákov, ktoré vedia, čo stojí za to zachovať a ako to skombinovať s novými prístupmi.

    • 7.3.2014  23:32

    Všadeprítomné spomalené zábery akiste značia hrdinovu vnútornú rozorvanosť a tieseň, ktorú cíti hľadiac do očú nepriateľovi. V kombinácii so štylizovanou farebnou paletou sa navyše vytvára pôsobivý kontrast, ktorý... Ha ha, robím si srandu, kokoti artoví. V skutočnosti som mal samozrejme na mysli toto: Baúúúú! Zbrane! Krv! Oheň! Cecky! Druhá Tristovka skutočne obdivuhodne prekonala svojho staršieho bračeka a naservírovala nám ultimátnu testosterónovú fantáziu, ktorú si musí zákonite užiť každý, kto nenosí v gatiach penis iba na ozdobu. Hustý kečup strieka v slow-motion, železo rinčí o železo, Evička Greenovie predvádza svoje skvostne tvarované herecké talenty a hudba nádejného Zimmerovho objavu menom Junkie XL neustále hardcore perkusívne pulzuje. Moje obavy, že Sullivan Stapleton bude mať charizmu asi ako hrniec teplých šťaniek sa navyše nepotvrdili a aj keď sa starému dobrému Leonidovi v tomto ohľade rovnať určite nemôže, tak vďaka jeho oveľa prízemnejšiemu a nie až tak monumentalizovanému výkonu je jeho Themistokles v konečnom dôsledku o niečo sympatickejší a ľudskejší. Artemisia je navyše perfektný záporák a vyšší rozpočet bol jednoznačne ku prospechu veci, hlavne čo sa výpravnosti týka. Tento film skrátka ukazuje, že Aténčania rozhodne nie sú iba básnici a milovníci čokoládových vencov, ako sa hovorí v Sparte. Pretože zatiaľ čo sa Sparťania hrali na Človeče, nehnevaj sa v Thermopylách, Aténčania ukazovali vztýčený prostredníček sexy perzským generálkam a ešte z toho dokázali s dotyčnou slečnou vytrieskať parádnu šukačku.

    • 7.3.2014  18:28

    Tradičné greengrassovské roztrasené realistično, ktorému významne pomáha vynikajúci Hanks a extrémne pôsobivý záver (hoci je pravda, že ho hyzdí už notoricky známa vykrádačka skladby "Time" od Zimmera - Greengrass je podľa všetkého strašný čurák na skladateľov a chudák Henry Jackman si s ním užil svoje). Bez nich by som sa s hodnotením pohyboval nižšie, pretože nech už je to natočené akokoľvek profesionálne, scenár (resp. skutočná udalosť, podľa ktorej bol napísaný) nie je bohvieako filmovo vďačný.

    • 6.3.2014  10:35

    Príbehovo enormne nesústredená a roztrieštená, ale napriek tomu zábavná coenovská južanská srandička s perfektnými hercami (Clooney a jeho pomáda vládne) a feel-good atmosférou, za ktorú si to tie 4 hviezdy zaslúži. A tá pieseň Bratov od Syslej rieky je táááák dobrá!

    • 6.3.2014  10:29

    Stominútové čakanie na to, kedy sa ten song od Ruslany konečne začne. Nezačal sa.

    • 5.3.2014  19:41
    322 (1969)
    odpad!

    - "Som v druhom stave, ale nie s tebou." - "Tak ahoj."

    • 17.2.2014  21:02
    Robocop (2014)
    ***

    Mimoriadny film to síce nie je v žiadnom ohľade, ale v rámci filozofickej problematiky transhumanizmu je to prekvapivo zaujímavé a k veci a myslím, že ďalšími zhliadnutiami ho práve to bude v mojich očiach posúvať k čoraz vyššiemu hodnoteniu.

    • 11.2.2014  15:31
    Klondike (TV seriál) (2014)
    ***

    Dokonalá odpoveď na otázku "prečo sa filmy/seriály podľa skutočných udalostí musia neustále prikrášľovať fikciou?". Nuž, možno preto, lebo oná "skutočná udalosť" je nezaujímavá historka, ktorá doslovným prevedením na plátno/obrazovku pôsobí ako výplod diletantského rádoby-scenáristu, ktorý sa v živote nestretol s normálne vystavaným príbehom. Miniséria Klondike je dejovo neuveriteľne riedka báchorka, v ktorej každá druhá sľubná scéna alebo línia vyšumí do stratena (čo takto nejako rozvinúť tú naznačenú romancu medzi superintendantom a prostitútkou?), kde logika dostáva poriadne na frak (prečo zo zásadnej vraždy nikto neupodozrieval podvedeného milenca, keď sa tou vraždou vyhrážal PRED OČAMI CELÉHO MESTA?!), a kde totálne, ale totálne absentuje akákoľvek gradácia. Herci sú väčšinou solídni a so svojimi fádnymi postavami robia, čo môžu (s výnimkou trápneho Tima Rotha, ktorému sa ani v jednej scéne nepodarí vzbudiť zrnko rešpektu). Maddenovi a Cornishke sa dokonca podarilo predať ústrednú romancu ako najlepší prvok seriálu, s výnimkou podarenej hudby Adriana Johnstona (pretože ak už niekoho okato kopírovať v záujme vytvorenia čo najlepšej hudby, tak neexistuje veľa lepších volieb, ako je Ramin Djawadi a jeho Game of Thrones - stačí si pozrieť úvodnú zvučku, aby bolo jasné, odkiaľ vietor fúka). Taktiež výprava je veľmi dobrá a na niektorých záberoch je radosť okom spočinúť, ale čo je to platné? Naozaj by ma zaujímalo, či v prípade scenára ku Klondike došlo k nejakému prikrášľovaniu skutočnosti. Pretože ak áno, tak na skutočnej Klondike musela byť nuda minimálne ako na maratóne filmov francúzskej novej vlny.

    • 7.2.2014  15:04
    Eden a potom (1970)
    odpad!

    Jedna z najväčších sračiek, aké som v živote videl. Istému typu ľudí by malo byť zakázané sa akokoľvek umelecky vyjadrovať, a režiséri prekliatej francúzskej novej vlny do tej skupiny patria všetci. A po tejto psychopatickej príšernosti, tváriacej sa ako film, som presvedčený o tom, že Alain Robbe-Grillet je ich hovnami pomazaným kráľom. Naozaj iba málokedy sa mi pri sledovaní filmu stane, že by som si neželal nič iné, než jeho tvorcu nakopať do gulí za to, že má vôbec tú nebetyčnú drzosť podobnú prašivú skurveninu naservírovať ľuďom a myslieť si, ako to tým fuj fuj komerčným (rozumej dobrým, príbehovo normálne vyrozprávaným) filmom frajersky natrel. Kokot jeden pojebaný artový.

    • 6.2.2014  22:14

    Naozaj si nedokážem predstaviť, ako by sa film o Legu dal urobiť ešte lepšie. Animácia je úchvatná a čo do vizuálnych nápadov vyžmýkaná až na dreň, gagy (s výnimkou niekoľkých povinných pádov a vreskotov pre najmenších sopliakov) sú premyslené a neprvoplánované, no a čo je najhlavnejšie - scenár a pravidlá kocôčkového sveta dokonale, ale naozaj dokonale zachytávajú všetko, čo je na tejto stavebnici unikátne a čo pozná a vie nostalgicky oceniť iba človek, ktorý hrou s Legom v detstve strávil dlhé hodiny. Ten film je v podstate geniálny a nadšenejší by som z neho bol už asi naozaj iba v prípade, keby na plátno vpochodovali roboti Bionicle (aj keď je pravda, že film na nich na zlomok sekundy odkáže v roztomilej montáži - malý Macejko vo mne radostne zaplesal). Vyššie hodnotenie si šetrím pre zhliadnutie v originálnom znení - slovenský dabing nie je zlý, ale pár vtipov zabíja a pri snahe o preklad niektorých špecifických fráz (napríklad "See you later, alligator") vyslovene ťahá za uši.

<< předchozí 1 2 3 4 6 12 17 22
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace