Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenze (649)

plakát

Cesta do fantazie (2001) 

Mať to trošku výraznejšiu gradáciu a silnejšiu katarziu v závere (čo však neznamená, že by to nebol silný a emocionálne čistý film) a bolo by to dokonalé. S low-FPS anime štýlom som sa zrejme už definitívne zmieril, pretože vizuálny štýl mi sám o sebe prišiel úchvatný, hudba, aj keď pomerne jednoduchá, bola prekrásna a ako celok má Cesta do fantázie naozaj skvostnú a citlivo vybudovanú atmosféru. Mám dojem, že ďalšie zhliadnutia budú ešte lepšie.

plakát

Excalibur (1981) 

"Keď nevieš, jebni tam Carminu Buranu." Takmer dvojapolhodinový zlepenec tu väčších, tu menších útržkov artušovskej legendy a zároveň obrovský nátlak na moju nervovú sústavu a na to, čo som schopný ako divák vydržať. Emocionálne spojenie s filmom (alebo aspoň mierna zainteresovanosť) prakticky neexistuje, pretože všetky postavy do jednej sa nesprávajú ako normálne uvažujúci ľudia z mäsa a kostí, ktorých motivácie a konanie by sme mali chápať, ale takmer ako nejakí lyrickí mimozemštania, čo sú na dôvažok ešte neuveriteľne otrasne zahraní (spomienku na hnusné kvíkanie Merlina a Artuša neprebije ani Helen Mirren, ako jediná solídne hrajúca). John Boorman potom ukážkovo zlyháva v každej scéne, ktorá by mala byť napínavá, romantická, alebo nedajbože ikonická. Trebárs taký súboj Artuša s Lancelotom sa v jeho podaní mení na smrtonosnú nudu, kde do seba dvaja mamrdi štuchajú mečíkmi bez akéhokoľvek hudobného podkladu, a keď už má prísť rad na niečo veľkolepejšie, tak sa režisér jednoducho vytasí s majsterštykom Carla Orffa a povie si "Ok, to by sme mali". No to teda nemali. Žiadna vyhrotenosť, žiadne zimomriavky, žiadna gradácia, proste nič. Len úmorne dlhé potácanie sa prehliadkou írskych lesov a ako riť sa blyštiacich brnení, ktoré cíti príšernú potrebu hrať sa na hardcore krvavý epos. Kozy, krv a vylúpnuté oči pritom vrelo vítam. Keď ale samotný scenár pôsobí ako chabá rozprávka, táto rádoby "dospelosť" ho nezachráni.

plakát

Rebelka (2012) 

Nie je to sequel, jasajte! Alebo...? Z naoko originálneho príbehu sa vykľula nudná, obohraná a poučujúca báchorka, konštantne popretkávaná otravnými úliatbami malým sopliakom v podobe toho najinfantilnejšieho humoru, aký si len človek dokáže predstaviť. Epickosť a zimomriavky nikde, poriadna gradácia taktiež neprítomná a nejaké tie emócie sa vyskytnú až v samotnom závere. Tri štvrtiny filmu sa odohrávajú v pustom kamennom hrade a keď už sa postavy vyberú von, tak pôsobí príroda nepríjemne uzatvorene, komorne, a skoro až pripomína nejaké nákladnejšie divadelné pódium. Mnohé veľkolepé scenérie známe z trailerov (majestátne zasnežené hory, jazdec v snehovej fujavici) vo filme vôbec nie sú (ročné obdobie sa počas príbehu nezmení)! A že ste dúfali v nejakú mýtickosť a hĺbku, vyplývajúcu z legiend, o ktorých sa tiež básnilo v ukážkach? Nuž, smola, nič také sa nekoná. Je evidentné, že Brave zmenou na režisérskej stoličke veľmi utrpelo a že sa výsledný produkt šil veľmi horúcou ihlou. Jedinou vecou, čo sa dá naozaj bez výhrad pochváliť, je tradične skvelá hudba Patricka Doylea a preto celkom vážne rozmýšľam, či nie je táto pixarovka ešte slabšia, ako prvé Autá. Hmm... kráľ je asi naozaj mŕtvy. Vedeli sme, že to raz príde, ale osobne sa kvôli tomu lepšie necítim. Asi práve naopak.

plakát

Andělé a démoni (2009) 

Na knihu mám veľmi dobré spomienky (thriller napínavý ako hózntrágle), ale čo si budeme vravieť - ako predloha pre film sa Brownovo dielo príliš nehodí a viem si dokonale predstaviť, že v zlých rukách by z neho, čo sa týka levelu sračkoidnosti, mohlo vzniknúť niečo na úrovni nemeckých kriminálok. Našťastie sa materiálu chopil Ron Howard a aj keď bol jeho predchádzajúci Da Vinciho Kód nudný až na zaplakanie, tak v Anjeloch a Démonoch ukázal, že to predsa len ide - jednoducho sa s tým nebabral a rovno to celé pobehovanie po vatikánskych pamiatkach natočil ako epický veľkofilm. A čuduj sa svete, funguje to. Množstvo veľkolepých scenérií, kamerových obletov, šokujúco veľkorysej brutality a v neposlednom rade Zimmerova skvostná a burácajúca hudba spôsobili, že som sa nenudil ani na chvíľu (nie, ani pri vysvetľovačkách) a aj napriek úctyhodnej stopáži a mojej averzii ku bigotnému kresťanstvu som film zhltol ako malinu. Rozhodne nehodné toľkej pohany.

plakát

Všemocný (2011) 

Prvá tretina sústredujúca sa na skvelé účinky drogy síce nie je tak cool a štýlová, ako by chcela byť (darmo, Burger nie je Fincher a ultrazoomové jazdy to nezakryjú), ale keď začne ísť konečne do tuhého, zvrtne sa film oveľa zaujímavejším, napínavejším a drsnejším smerom a hodnotenie razantne stúpa. Celé je to navyše až odvážne originálne v tom zmysle, že hlavný hrdina je vo svojej podstate vlastne neschopný čuráčik, ktorý by bez zázračných tabletiek bol úplné hovno... ale žiadne záverečné morálne ponaučenie a uvedomenie si chýb sa v jeho prípade neuskutoční. Nevravím, že by som ryčal nadšením alebo s ideológiou onoho kvázi šťastného konca súhlasil, ale rozhodne oceňujem, že tvorcovia nezmäkli a nerozhodli sa nám niečo nasilu pchať do gágora.

plakát

Piráti! (2012) 

Vizuálne ohromujúce. Naozaj, Aardmani posúvajú stop-motion animáciu do nových, doposiaľ nepoznaných sfér a z filmu sa tak stáva dokonalá pastva pre oči, na ktorú sa väčšina súčasných digitálnych patlanín absolútne nechytá. Bohužiaľ, vizuál ešte dobrý film nerobí, ten robí príbeh. A tu bohužiaľ Piráti! zásadne zlyhávajú. Na rozdiel od geniálneho Slepačieho úletu tu totiž vôbec nefungujú emócie. Celý príbeh a jeho pocitovú stránku by mala teoreticky poháňať skutočnosť, že rovnako ako Pirátsky Kapitán, tak aj divák chová nejaké city k malej Polly, bojí sa o ňu a chce ju zachrániť. Tak to teda nie. Ten operenec mi bol počas celej stopáže maximálne ukradnutý a scény typu "Sklamali ste nás, kapitán, že ste Polly predali", ktoré BY MALI vzbudzovať nejaké pocity (a sú tak aj natočené), vo mne vzbudili maximálne tak pozdvihnutie obočí a neveriacke mrmlanie "Veď je to len debilný vták!". A toto je zásadné zlyhanie tvorcov, ktoré tento film a celú tú neskutočnú námahu za ním stojacu pošle do hlbín zabudnutia. Nie, naozaj to samo o sebe nie je zlé, nenudil som sa, je to vtipné, hej, hej, čoby nie. Avšak aj Slepačí úlet bol vtipný a plné hodnotenie som mu nedal kvôli tomu. Dal som mu plné hodnotenie pre to, že ma emocionálne zasiahla dokonca aj smrť anonymnej sliepky v prvých dvadsiatich minútach.

plakát

Diktátor (2012) 

Jeden múdry človek raz vyhlásil: "Neexistuje nič subjektívnejšie ako to, čo pripadá človeku vtipné." A keďže máme čo dočinenia s komédiou, tak pri hodnotení nebudem brať ohľad na remeselnú stránku filmu alebo na Cohenov herecký výkon (oboje je na úrovni) a pojmem to jednoducho. Bavil som sa na 5 hviezd? Nie. Bavil som sa na štyri? Skoro, ale na to by kvalita a kadencia vtipov musela byť trochu vyššia. Ergo to máme rovné tri hviezdy (resp. zhruba 7/10) a 21 Jump Street zostáva tento rok neprekonaná. Moving on.

plakát

Attack of the Clones Review (2010) 

- "It's so dense, every single image has so many things going on..." - "OH, SHUT YOUR FUCKING FACE!" Nulový úpadok v geniálnej zábavnosti. Všetko, čo platí pre recenziu Skrytej Hrozby, platí v rovnakej (ak nie rovno väčšej) miere aj pri Útočiacich Klonoch. Plinkett (resp. Stoklasa) je boh.

plakát

The Phantom Menace Review (2009) 

Ladies and gentlemen - Mr. Harry S. Plinkett! Starý sociopatický vrah so záľubou v pizzových rolkách sa dôkladne pozrie na zúbok počinu dementného, megalomanského, po peniazoch bažiaceho diletanta Georgea Lucasa. Skrytá Hrozba je tu rozpitvaná doslova na molekuly a to s humorom tak geniálnym, že väčšina komédií, stand-upov a sitcomov len tíško bledne závisťou. Plinkettove recenzie si púšťam so železnou pravidelnosťou a zakaždým sa kráľovsky bavím. "Anybody wanna pizza roll?"

plakát

Oči války (2009) 

Obrovské váhanie medzi štyrmi a piatimi hviezdami. Sprvu som bol mierne znechutený, pretože tematiku "údenáčskych" vojen naozaj nemusím, ale zdanie klamalo - na fronte sa totiž odohráva iba malý zlomok filmu. Zvyšok je perfektná komorná dráma, zasadená do Británie osemdesiatych rokov (atmosféra naozaj precízna), ktorá minimálne od "triedenia lebiek" páli do diváka jednu emocionálne silnú scénu za druhou. Herci výborní, Colin ako tradične fenomenálny.

Ovládací panel
152. nej uživatel Slovensko
35 bodů