Macejko

Nevtipná prvoplánová chujovina, ktorou si USA mastí ego nad svojou statočnou obhajobou slobody slova. Ako sa však hovorí - keď nemáš čo povedať (a to tento film fakt, ale fakt nemá), tak radšej drž hubu.

The Hobbit 3: Desolation of the Suspension of Disbelief. Má to svoje klady (hlavne teda scénu Bielej rady v Dol Guldure), ale obávam sa, že profesor Tolkien by si aj tak pohŕdavo odpľul. Je z toho proste cítiť akási... neúcta.

You just had your mind and heart blown away. Courtesy of Mr. Nolan. (∞/10)

Kde ostatné detektívky končia, Gone Girl iba začína. Opäť ste to dokázali, pán Fincher. Už dávno som sa po skončení filmu necítil takto nečistý. Potrebujem o tomto diele pár hodín meditovať. A taktiež sprchu.

Kandidátovský ošiaľ, ktorý sa minulý rok prehnal Slovenskom, ma nechal chladným. Vzmáhanie sa tunajšej kinematografie? No to určite, vravel som si. To len bryndzou okyckaní sheeple videli v kine niečo, čo nestálo úplne za kokot, a tak z toho majú pomaly druhý príchod Krista. Podobných fantasmagórií tu už bolo. Nechcete to rovno poslať na Oscary? Skrátka a dobre, takéto a ešte omnoho farbistejšie veci sa mi v tých mesiacoch preháňali hlavou, a vy už asi tušíte, že teraz príde krutá pointa. No a nemýlite sa, zasrani premúdrelí, skutočne si teraz sypem popol na hlavu a následne ho trúsim na zem, pretože tou gebuľou ešte aj uznanlivo prikyvujem. Kandidát je na naše pomery skutočne takým malým zjavením. Iste, slovné spojenie "na naše pomery" je v podstate iba iným spôsobom, ako povedať "medzi slepými jednooký kráľom". Ale tento jednooký kráľ má tú osamelú buľvu naozaj ostrozrakú a kvalitne naleštenú. Pokojne si to môžeme priznať, v hociktorej aspoň trochu filmovo schopnej krajine by bol Kandidát béčko ako remeň. Ale trúfam si povedať, že by bol béčkom, s ktorým by strávený čas nikto neľutoval. Je to film miestami režijne neistý a snahou o okázalú coolovosť sem-tam tak trochu trápny, to bez debaty. Ale je to tiež film, ktorého tvorcovia majú nespochybniteľný prehľad o súčasných formách filmového remesla a rozprávania a na dôvažok dokážu svoje veľké vzory napodobniť tak, že to väčšinu stopáže funguje tým správnym spôsobom. A to je skrátka obdivuhodné. Vedel by som si celkom dobre predstaviť, že po tejto filmárskej etude na tému "sociálna dráma mi môže fúkať cukor do riti" natočí Jonáš Karásek niečo skutočne zrelé, sebaisté a s vlastnou identitou. Nábeh je na to obrovský, stačí mať "len" dobrý scenár, pevnú víziu a železnú disciplínu. Tak uvidíme, či z toho niečo bude, alebo zostane Kandidát v kolektívnej slovenskej pamäti iba ako "ten film, ktorý nezmenil ani prd". P.S.: Má to parádne hlášky!

Po odchode z kina som bol nahnevaný. Nahnevaný z toho, že si Marvel Studios naďalej točí tie svoje sračky pre jebnutých a vo svojej nadutosti si myslí, že so svojím strašne megacool univerzom našiel magickú formulku na ultimátny komiksový film. Opak je ale pravdou. Milé vedenie Marvelu, vášmu komiksovému majetku sa darí najlepšie vtedy, keď vám ho niekto kompetentný vytrhne z tých vašich retardovaných, diletantských papŕč a natočí si ho bez vášho otrokárskeho dohľadu. Niekto ako napríklad 20th Century Fox a Bryan Singer. Iba kompetentný človek totiž dokáže vrátiť žánrovému filmu dôstojnosť; dôstojnosť, ktorú ste vy komiksovkám nenávratne odobrali a pre istotu ju aj dobre vyrejpovali do análu. Days of Future Past je totiž dokonalou pripomienkou toho, prečo v súčasnosti na všetko komiksové prskám, ale prečo vo mne aj napriek tomu isté kúsky doposiaľ vyvolávajú príjemné spomienky. Preto, lebo ich točili ľudia ako Christopher Nolan, alebo práve kovaný Singer. Jeho najnovší príspevok do mutantej ságy je totiž excelentný. Dokonale vzbudzuje v divákovi pocit, že v príbehu ide naozaj o veľa, emocionálne ho prepája s postavami tak, že mu do istej miery záleží aj na tých, ktoré v minulých filmoch ani raz nevidel, a keď už dôjde na akciu, dokáže ju vďaka tejto zainteresovanosti spraviť ešte lahodnejšou. Áno, je mi samozrejme jasné, že v rámci držania kroku s konkurenciou sa budú X-Men dojiť ako žeraví, a zrejme kvôli tomu uvidíme aj pár poriadne otrasných filmov. Ak ale existuje nádej, že sa aspoň raz za čas dočkáme niečoho takého, ako Days of Future Past, tak myslím, že sa s tým nejako vysporiadam. A vôbec sa nenahnevám, ak sa tento pozitívny trend začne práve s X-Men: Apocalypse. Bryan, nesklam ma.

Oh boy. Čakal som všeličo, ale že to bude až takto "výživné"... to by ma ani vo sne nenapadlo. V tom filme fungujú presne dve veci: akcia a romantika. Webb si spravil kamerovo-obletový rýchlokurz a Spider-Manovo pavučinové tango nad ulicami New Yorku a duely so záporákmi pôsobia správne svižne a energicky. Schopnosť vo vedení hercov tiež chvalabohu nestratil a chémia medzi Emmou a Garfieldom je tým pádom opäť vynikajúca. Tým zoznam kladov končí a ja môžem konečne bez okolkov napísať, že som mal dojem, že si zo mňa niekto robí piču. Nie priateľskú "notakveďoničnejde" piču, ale naopak hnusnú, zákernú a sarkastickú piču, takú, ako si robí sociopat z retardovaného dieťaťa. Takýto intenzívny pocit, že ma filmári považujú za kompletného idiota, som naposledy zažil pri nezabudnuteľnom etalóne všetkého hollywoodskeho filmového zla menom Battleship. NIKTO v TASM 2 sa nespráva ako normálna, racionálne uvažujúca ľudská bytosť. Každá postava je iba figúrka, ktorej by som životnosť neuveril, ani keby sa predo mňa postavila v tričku s nápisom "Nazdar". Sú to nepríjemné, maximálne zjednodušené karikatúry, ktoré by nezobrali na milosť ani vo večerníčku. Kiežby to však bol jediný problém, príšernosť scenára totiž siaha ešte ďalej. Nič nie je vysvetľované, nikdy nevieme, z čoho tá ktorá postava čerpá svoje aktuálne myšlienkové pochody. Scény s diametrálne odlišným emocionálnym nábojom sú neustále radené guľometne za sebou, takže som nemal ani poňatia, čo by som mal vlastne cítiť! A ten cheesy patetický nádych toho celého, panebože!!! Až sem sme to s tými filmami dotiahli? Je toto budúci štandard, akého budú plné kiná? Pretože ak áno, tak s mojimi peniazmi už nepočítajte. Sráči.

"Wait, what did you just say... about Mein Kampf?" Harry Plinkett uzatvára svoju monumentálnu recenzentskú trilógiu a s chirurgickou presnosťou dokazuje, že nová trilógia Star Wars je obludnosť na tvári kinematografie, ktorá nikdy nemala vzniknúť. Tak trochu dúfam, že to J.J. Abrams so svojim novým príspevkom do frančízy zmrví, aby sa Mike Stoklasa mohol opäť chopiť pera a argumentačne ho roztrhať na franforce. Jeho videá sú totiž nespochybniteľné komediálne (a zároveň žurnalistické) zlato. Ten chlap skrátka vie, o čom hovorí... a podá vám to tak, že vám od smiechu skolabuje bránica a zanechá vás bezmocne sa trasúcich bezhlasným smiechom a tlieskajúcich rukami ako retardované tulene.

"Fuck the pain away!"

Film dvoch tvárí. Prvou tvárou je zručne natočená, ale zúfalo tradičná a neprekvapivá fantasy, iba zľahka inšpirovaná Bibliou. Tou druhou, lepšou, je nadmieru pôsobivé psychologické dusno v stiesnených priestoroch samotnej archy, ktorému sa väčšinu času darí pomerne presne prezentovať, aký režijný majster Aronofsky je. Herci hrajú výborne a z plátna sršia tak nepríjemné a surové emócie, ktoré by od tohto filmu na základe trailerov nečakal snáď nikto. Je preto škoda, že spolu tieto dve polovice jedného filmu navzájom neladia. Ak by som nevedel, že je Noe natočený podľa komiksu, bol by som presvedčený o tom, že koniny s kamennými obrami a tretím synom Adama a Evy menom Šét tam Darrenovi nanútili producenti.