Macejko

Bohužiaľ, tak príšerne zlé, aby to bolo zábavné, to nie je konštantne. Väčšinu času je to iba smrteľne nudné. A to je vlastne tá najhoršia možná kombinácia.

Bez chuti a bez zápachu. Nie je to taký prúser, ako sa vám každý bude snažiť nahovoriť (myslené po filmovej stránke, po tej finančnej samozrejme áno), je to celkom akceptovateľne zrežírované a zo scenára som tiež nehádzal tyčky (aj keď pár tučných prešľapov sa nájde, hlavne teda nevysvetliteľné prežitie hrdinov po krvavej pasci, do ktorej padli), ale je to strašne bez výrazu a bez zapamätania hodných scén. Veľmi mi to pripomínalo posledného Wolverina, a rozhodne nie iba tým, že sa oba filmy zaoberajú japonskou tematikou. Apropó, Japonci. Viem si dokonale predstaviť, aká pecka to mohla byť v ich podaní. Krvavá, vášnivá, epická. Pokojne aj s rovnakým hereckým obsadením, beztak je tu chudák Hiroyuki Sanada za hlavného hrdinu, ktorému Keanu "kamenná tvár" Reeves iba prihráva. Už sa ale stalo a miesto plnokrvnej japonskej žranice tu máme riedku americkú polievočku, v ktorej viac než s katanami zápasia Japonci s anglickou výslovnosťou.

Vééééľmi absurdná a inteligentne vtipná, ale zároveň tiež mrazivo uveriteľná ilustrácia toho, že keď sa vysoko postavení papaláši rozhodnú, tak vás pokojne presvedčia aj o vypuknutí zombie-moslimskej apokalypsy pod vedením zmŕtvychvstalého Saddáma Husseina. Niečo mi hovorí, že tvorcovia South Parku majú tento film veľmi radi.

Príbeh (ak sa to tak dá vôbec nazvať) by banálnejší a nevzrušujúcejší už ani nemohol byť, ale čuduj sa svete - réžia tomu všetkému nejakým spôsobom dokázala dať zmysel a poriadok. Herečky vynikajúce. A samozrejme, zhruba takých 15 minút je to tiež skvelé porno. He-he-he.

To, čo sa začína ako hustomrazivá sonda do hlbín ľudskej psyché sa v závere zvrtne v trápny a nasilu komplikovaný béčkový thriller s "prepracovanými plánmi, pretvárkami a klamstvami" a taktiež so zákernými lezbami, len tak pre dobrý pocit. Toto prehodenie výhybky k predchádzajúcemu dianiu absolútne, ale absolútne nepasovalo a dokonale ma vykoľajilo. Iste, Rooney a Jude sú parádne presní a Cate si svoju MILF-bitch náramne užíva, ale ani to vo mne nedokázalo prebiť pocit, že sa dívam na dve polovice nesúvisiacich filmov odlišných žánrov. Skoro ako keby do Stredozeme napochodovali Transformeri.

Originál som videl pred takmer štyrmi rokmi a pamätám si z neho iba záverečný zvrat a to, že sa mi bohvieako nepáčil. Ale v prípade amerického remaku sa prekvapivo koná rovnaká situácia, ako trebárs v prípade filmu Let Me In - prerábka mi sadla oveľa, oveľa viac ako originál. Samozrejme je možné, že pôvodný kórejský Old Boy by sa mi v súčasnosti páčil tiež, ale na to momentálne neprihliadam. Dôležité je iba to, že Leeho verzia je skutočne vysokokvalitne natočený film s výborným Brolinom, ktorý nenudí, prekvapuje a emocionálne funguje. A konečne, konečne niekto obsadil Sharlta do záporáckej úlohy, ktorá mu sadla ako riť na šerbeľ. Ako hardcore mothafucka z Elysia bol na smiech, ale ako slizký zvrátený intelektuál... yep, that works.

Netuším prečo, ale celý čas som žil v tom, že sa jedná o dielo od DreamWorks. To nastavilo moje očakávania na film, ktorý síce bude zábavný a remeselne/animačne na úrovni, ale nepodarí sa mu vo mne vyvolať iné pocity než len "ok, nenudilo, čo tam máme ďalej?". Lenže na moje obrovské prekvapenie na mňa miesto toho zažmurkalo logo Disney a s každou ďalšou scénou mi pozvoľna dochádzalo, že tu sa bude hrať presne na moju strunu. A veruže som mal pravdu, pretože Wreck-It Ralph mi naservíroval presne to, čo milujem na klasických disneyovkách - krištáľovo čisté, esenciálne emócie. Každý, kto ma pozná, vie, že z tohto disneyovského trademarku som zakaždým namäkko. Iste, nie je to až tak poctivé a staromilské zjavenie, akým bolo svojho času "Na vlásku", ale aj tak je obdivuhodné, ako sa tvorcom hladko podarilo skombinovať popkultúrnymi referenciami natrieskanú tému videohier (ktorá je spracovaná naozaj vynikajúco, inteligentne a ako hráč som ju rozhodne ocenil) s dejovým oblúkom Ralpha a malej Vanellope (ktorú Sarah Silverman navyše nahovorila skutočne lahôdkovo). Ich vzťah je klasická šablóna, ale spracovaná v najlepšej tradícii starých dvojrozmerných štúdiových počinov a to je niečo, čomu ja nikdy neodolám. Viac takýchto animákov, ktoré vedia, čo stojí za to zachovať a ako to skombinovať s novými prístupmi.

Všadeprítomné spomalené zábery akiste značia hrdinovu vnútornú rozorvanosť a tieseň, ktorú cíti hľadiac do očú nepriateľovi. V kombinácii so štylizovanou farebnou paletou sa navyše vytvára pôsobivý kontrast, ktorý... Ha ha, robím si srandu, kokoti artoví. V skutočnosti som mal samozrejme na mysli toto: Baúúúú! Zbrane! Krv! Oheň! Cecky! Druhá Tristovka skutočne obdivuhodne prekonala svojho staršieho bračeka a naservírovala nám ultimátnu testosterónovú fantáziu, ktorú si musí zákonite užiť každý, kto nenosí v gatiach penis iba na ozdobu. Hustý kečup strieka v slow-motion, železo rinčí o železo, Evička Greenovie predvádza svoje skvostne tvarované herecké talenty a hudba nádejného Zimmerovho objavu menom Junkie XL neustále hardcore perkusívne pulzuje. Moje obavy, že Sullivan Stapleton bude mať charizmu asi ako hrniec teplých šťaniek sa navyše nepotvrdili a aj keď sa starému dobrému Leonidovi v tomto ohľade rovnať určite nemôže, tak vďaka jeho oveľa prízemnejšiemu a nie až tak monumentalizovanému výkonu je jeho Themistokles v konečnom dôsledku o niečo sympatickejší a ľudskejší. Artemisia je navyše perfektný záporák a vyšší rozpočet bol jednoznačne ku prospechu veci, hlavne čo sa výpravnosti týka. Tento film skrátka ukazuje, že Aténčania rozhodne nie sú iba básnici a milovníci čokoládových vencov, ako sa hovorí v Sparte. Pretože zatiaľ čo sa Sparťania hrali na Človeče, nehnevaj sa v Thermopylách, Aténčania ukazovali vztýčený prostredníček sexy perzským generálkam a ešte z toho dokázali s dotyčnou slečnou vytrieskať parádnu šukačku.

Tradičné greengrassovské roztrasené realistično, ktorému významne pomáha vynikajúci Hanks a extrémne pôsobivý záver (hoci je pravda, že ho hyzdí už notoricky známa vykrádačka skladby "Time" od Zimmera - Greengrass je podľa všetkého strašný čurák na skladateľov a chudák Henry Jackman si s ním užil svoje). Bez nich by som sa s hodnotením pohyboval nižšie, pretože nech už je to natočené akokoľvek profesionálne, scenár (resp. skutočná udalosť, podľa ktorej bol napísaný) nie je bohvieako filmovo vďačný.

Príbehovo enormne nesústredená a roztrieštená, ale napriek tomu zábavná coenovská južanská srandička s perfektnými hercami (Clooney a jeho pomáda vládne) a feel-good atmosférou, za ktorú si to tie 4 hviezdy zaslúži. A tá pieseň Bratov od Syslej rieky je táááák dobrá!