vlnka

Prvé dve série sú veľmi fajn a potom to ide zhurta dole vodou.

Chápem, že v roku výroby to musel byť strašidelný nervy drásajúci film, pri ktorom si polka divákov totálne obhrýzla nechty a druhá polka sa musela ísť prebaliť, ale už dlho som sa pri nejakom filme tak veľmi nenudila. Z toho neustáleho jačania všetkých postáv ma rozbolela hlava a poslednú polhodinu som odzívala so zrakom upretým na hodinky. Ak by to bolo iba nudné, dobre, ale toto bola fakt riadna blbosť...

Sladké až mi zosladol aj nesladený čaj na poličke. Oceňujem absenciu happyendu, ale Nicolas a tie jeho šteniatkovské pohľady bez žmurkania sú strašné. Trošku nuda, dobrá hudba.

Všetci sú ready prijať inspiring challenge a všetko sa končí happy endom. Z fanatických požieračov fastfoodu sa stanú zdravo sa stravujúci polovegetariáni a to všetko pod vedením sympatického blonďáka so psými očami a bruchom, o ktoré by som si mohla rozbiť hlavu. Nápad prinútiť ľudí začať so sebou niečo robiť je fajn, neviem ale, či toto je úplne tá správna cesta. Patetickosť na mňa číhala na každom rohu a fakt by som tých ľudí chcela vidieť po pár rokoch.

Ak niekto potrebuje sekretárku, stačí napísať ;)

Nuda, kopec nadávok, nezrozumiteľná zápletka, nie až také vtipné vtipy (asi trikrát mi mierne cuklo kútikom). Zdá sa mi, že sa tu niekto snaží trošku kopírovať Tarantina a nevyšlo mu to. Najsympatickejšia postava - pískajúci pes, ňuňu:)

Neskutočne mi liezol na nervy Alyssyin hlas (hlavne keď jačala a do toho ronila slzy), akoby ju niekto škrtil a ona sa silou mocou snažila kričať, chvíľu som to už už chcela pretočiť, bol to taký hnusný pocit ako keď vás niečo strašne svrbí a vy sa nemôžete poskrabať a idete z toho zošalieť. Niektoré príliš sladké scény s Affleckovým pohľadom smutného šteniatka mi trošku dvíhali žalúdok, ale vzhľadom na to, že Afflecka nemusím, to nebolo až také zlé. A veta "we've all gotta have sex together", ach bože môj, neviem prečo som ju tam tak trošku čakala, takže prekvapenie sa nekonalo...to je ako keď v Kolumbijskovenezuelskej telenovele Mariá zrazu povie, že Diego je mŕtvy a babky pri televízoroch si šokované dlaňou zakrývajú dokorán otvorené ústa a hovoria si, bože, to snáď nie! pričom vy gúľate očami nad absurditou celej scény. Áno, presne takto vôbec nenásilne tá veta na mňa pôsobila, režiséra napadla sprostosť a čo s ňou? No predsa šup ju do scenára. A tým sa celá patetickosť ešte viac prehĺbila a Alyssa mohla zasa chvíľku slziť a šepkochripieť.

Dakedy dávnejšie som si kvôli svoje neinformovanosti myslela, že Erik Baláž je iba ďalší pomätený ekológ, ktorý je schopný priviazať sa o strom a nemala som jasné v tom, či majú pravdu ochranári, alebo lesníci. Teraz v tom už jasné mám a tento dokument ma v tom iba utvrdil. Nech si lykožrút kľudne zožerie stromov koľko chce, narastú predsa nové. Nejde o to, aby to dobre vyzeralo, ale o to, aby človek nechal na pokoji apoň malý kúsok zeme, pretože väčšinou všade kam príde, robí iba spúšť a Erik Baláž určite nie je pomätený ekológ, ktorý ani nevie, prečo sa vlastne k tomu stromu priviazal.

Bohužiaľ ani táto Vec ma neočarila. Pôvodná verzia z roku 1982 má svoje čaro, ale aj to iba v prvej polovici a aj to iba kvoli tomu, že najviac sa bojíme niečoho, čo nevidíme. Tu vidíme takmer od začiatku všetko. Polovotrelec s chápadlami vyskočí z ľadového kvádra a hneď je po zábave. Potom je už len otázka času, kým ich tam všetkých požere a bohužiaľ ani tentoraz sa to režisérovi nepodarilo spraviť tak, aby to nebolo také voľajaké nasilu. Striekajúca krv a ľudia meniaci sa na dvojhlavé slizké nechutné monštrá ma v dnešnej dobe už fakt nedokážu ani šokovať a ani zaujať. K tomu scénka s mimozemskou loďou uväznenou pod ľadom... jedno klišé za druhým. Ako správna feministka však kvitujem, že na konci prežije tá najsilnejšia ŽENA! A ešte aj koniec s bežiacim havkom je fajn, ale to je tiež už len plagiát.

Vojnový hrdina s pohľadom zabijaka a veľmi duchaplným slovným prejavom, ktorý vytrhol dvere na tanku, aby zachránil iných vojakov a jeho mierumilovný brat, z ktorého sa po pár týždňoch tréningu stane neporaziteľný Herkules... ach bože. Pridajme ešte dve tony testosterónu, smutné detstvo, otca alkoholika, dojímavú historku z vojny v Iraku a máme fakt originálny príbeh, samozrejme so šťastným koncom. Aronofskeho Wrestler ma veľmi nenadchol ale toto bolo ešte o dosť horšie. Kto tu preboha našiel nejaký dobrý herecký výkon, okrem Nicka Nolteho? Hardy iba zazerá a keď niečo povie tak to fakt stojí za to. Edgerton síce nezazerá, ale je podľa mňa nepresvedčivý a premenu na Supermana som mu nezožrala. Začína mi liezť na nervy táto (väčšinou americká) umelosť, kde všetko pekne do seba zapadá, z ľudí sa za pár týždňov stávaju polobohovia, ktorí vôbec nekrvácajú a vykĺbené rameno tiež nie je problém a hlavne, všetko sa skončí šťastne. Fuj.