jakeer

Ked sa táto séria premierovala, akurát som končil vysokú školu a dosť ma to rozptyľovalo popri písaní diplomovky. Bola to totiž veľká vec, odchod Charlieho Sheena bol mediálnou bombou. Verejnosť samozrejme v spore Chuckom Lorrem dávala za pravdu Charliemu, ale len kvôli jeho popularite. Ťažko mu uznať, že bol v práve, drogy sa na ňom viditeľne podpísali (veď si len porovnajte, ako vyzeral v siedmej a ako v ôsmej sérii). Aj nebyť odchodu Sheena, seriál v pôvodnej zostave strácal dych - scenáriasti chceli v predošlých sériach ako taký vývoj postáv demonštrovať na tom, že mal Charlie dva vážne vzťahy, kde visela svadba na vlásku. No keď v siedmej sérii vyškrtli Chelsea, v ôsmej im nezostávalo nič iné, len vrátiť sa do starých koľají a z Charlieho bol zas ožratý kurevník. Úplne absurdný bol ten Alanov motiv s ponziho schémou. Preto koniec Sheena bol pre seriál vykúpením. Teraz, po desiatich rokoch som si pozrel série s Kutcherom opäť a potvrdil sa mi pôvodný pocit. Aspoň túto prvú Ashtonovu sériu musím okomentovať a vysloviť jej špeciálny kredit. Kutcher sa absolútne skvelé zhostil hlavnej úlohy v zabehnutom megapopulárnom sitkome. Scenáristom kvitujem, že vymysleli úplne novú postavu a nehľadali druhého Sheena. Trochu si pomohli tým, čo Kutcher hral v iných sitkomoch a vďaka tomu bol uveriteľný. Aby to zostalo staré dobré Dva a pol chlapa, maximálne vyťažili overené vedľajšie postavy (Bertu, Evelyn, Berta...), dokonca dali väčší priestor Lyndsay, čo bol správny krok. Prvé dve série s Ashtonom bol napriek všetkej kritike áčkovým sitkomom a Kutcher opäť ukázal, aký je to nedocenený herec.

Mohlo to byť výborné, ale nebolo. Hlavným problémom je scenár a to najmä päťkorunové dialógy. Malo to pôsobiť civilne, ale práve vďaka tým jednoduchým vetám, ktoré musia  áčkoví herci vypúšťať z úst to pôsobí, že vo filme hrajú amatéri. Bárdos, Geislerovú a najmä Luknára som videl stvárňovať už lepšie postavy, ktoré neboli tak schématické. Oveľa jednoduchšie to mali herci v hlavných rolách, napríklad predstavitelia eštebákov, lebo tu stačí zahrať prvoplánovú sviňu a je to autentické. A hoci film hovorí o dôležitej téme (a kiež by naša nedávna história naozaj pamätala takto odvážnych ľudí), nakoniec snímku zabíja spomínaná schématickosť. P.S. Naozaj by komunisti pchali obrovské prostriedky do dcéry emigranta a disidentky, teda do niekoho, u koho by pravdepodobnosť emigrácie na olympiáde v USA bola stopercentná?

Olivera Stona nemám rád, ale tento film je fajn. Nerozumiem nízkemu hodnoteniu a tým častým dvom hviezdičkám. Dve hviezdičky ja osobne dávam až vtedy, ak má film vážny problém - po hereckej stránke, či stránke deja. Tuto je to však výborne zahraté (či už dvaja hlavní hrdinovia, alebo ich manželky vo vedľajších rolách) a scenár je síce pomerne jednoduchý a priamočiary - ale čo chcete viac? Stone v tomto prípade zvolil citlivý prístup, nechcel vybuchujúce lietadlá, ľudí vyskakujúcich z vrchných poschodí či explicitné zábery na padajúce budovy. Z úcty k pozostalým či preživším sa to dá pochopiť aj teraz, viac ako dvadsať rokov od útokov a o to viac to bolo pochopiteľné po necelých piatich rokoch, keď boli rany ešte čerstvé. Neberiem ani argument, že nebyť dobrej známosti tragédie, dej filmu by nebol ničím zaujímavý. No práve vysokej známosti vás zamrazí pri zábere na čo i len tieň chvostu lietadla a ste ušetrení úvodu do deja (ako napríklad pri trojhodinovom Titanicu - čo bola tragédia, ktorá za 85 rokov predsa len vyšumela z pamäti).

Obsahuje spoiler: Mohol to byť super triler s detektívnym nádychom. Malo to atmosféru, vtip, skvelých hercov. No napokon musela prísť bombastická pointa. To, že sa všetko odohráva len v hlave niektorej z postáv je už tradične asi najdebilnejšie scenáristické vykorčuľovanie zo zápletky. Ako už bolo povedané v iných komentároch, tá nutnosť šokujúceho konca bola v tých rokoch trendom (7even, Usual suspects, The Sixty Sense, atď)

Nedokážem sa rozpamätať, prečo som na tom nebol v kine. Snažím sa totiž chodiť na všetkých päť filmov, ktoré sa na Slovensku za rok natočia. Je to už niekoľký film v poradí, ktorý hovorí o nefunkčnosti nášho štátu. V porovnaní s výpravným Únosom či Sviňou kvitujem civilnejšie poňatie. V tomto prípade to bolo nevyhnutné, keďže kľúčový je boj otca s veternými mlynmi. Luknár podal asi najlepší herecký výkon, aký som mal možnosť vidieť v slovenskom filme. Tá autentickosť mi dokonca pripomínala škandinávsku kinematografiu. Bohužiaľ, ďalší herci sa nepridali, lebo ich postavy sú aj z pohľadu scenára skôr karikatúrou. Preto aj tie mnohé výčitky k uveriteľnosti celého procesu - arogancia štátnej moci nie je ani na Slovensku taká doslovná.

Môže sa to javiť ako sračka, keď je merítkom kvality celá doterajšia tvorba Clinta Eastwooda. Ale v porovnaní s bežnými smrteľníkmi to je priemerný film. Neužívate si, že vidíte Clinta na plátne, jeho rolu mu neveríte - Clint Eastwood proste chcel hrať Clinta Eastwooda a tak ako deväťdesiatročný starec mláti tridsiatnikov a tí sa ho boja. Hoci som mal z úvodu pocit, že pozerám The Room, no keď sa naplno dostaneme do žánru road movie, je to znesiteľné. Vrchol Clintovej tvorby bol v rokoch 1992-2009. Potom prišli 2010's a pochybné patriotické filmy o radovych amerických hrdinoch ako Americký ostreľovač, Sully či Paríž 15:17. V podobnej línii však tesne pred Clintovou 90kou vznikli výborné filmy Pašerák a Richard Jewell a tu musel každý uznať, že majster je stále vo forme. Cry macho je možno prvý príznak toho, že sa aj na Clintovi podpísal zub času, a hoci to nebola jeho kvalitná režisérska práca, po hereckej stránke vďaka svojej charizme vie stále film vytiahnuť o stupienok vyššie, v tomto prípade zo sračiek do priemeru.

Bláznivý úvod mi nesadol a našťastie mylne som sa nazdával, že celý film bude podobná fraška. Neskôr sa z toho stala štandardná dráma (a zrazu začal mať zmysel aj úvod). Je to najmenej sorrentinovský film vôbec. Z jeho osobitého filmárskeho štýlu tu vidíme len zlomok, naozaj je to jeho najcivilnejší počin. Osobná výpoveď, ktorá má ako Sorrentinovho fanúšika bavila - sledovať zrod génia. Plne rozumiem, že neznalému mainstreamovému divákovi odkojenému na netflixáckom cecku to môže prísť ako tuctový príbeh. Prijať sa dá aj otvorený koniec, hoc si hlavný hrdina napriek očakávaniam so sexy tetičkou nevrzol (o tom, s kým áno radšej pomlčme - niet nad múdre rady otcov). P.S. Verím, že v ďalšom filme už bude mať Toni Servillo čo hrať.

Vždy je veľmi zlatunké, ak kritika kapitalizmu príde z Hollywoodu. Tento raz sa nenechali zahanbiť ani európski kaviároví socialisti. Pristupuje sa k tomu prvoplánovo, až detinsky (kritika influencerstva, luxusných večier, podnikania so zbraňami, atď.)... Divákovi sa má asi dostať pocit zadosťučinenia, keď sa robotnícka trieda vzbúri... Piráti v tomto filme nejdú po majetku, ale spáchajú rovno teroristický útok. A k tomu tá neskutočne prepálená stopáž, keď sa väčšinou nič nedeje. Napokon na margo tunajších ospevných komentárov: Čo preboha je na tomto filme originálne? Je to Climax zmixovaný s Titanicom a Stroskotancom. Nehovorím, že to nemalo svetlé momenty, či humor - na kapitánskej večeri som sa nahlas zasmial, ale inak to bolo utrpenie.

Na škandinávske pomery celkom tuctový film. Hlavný hrdina smutný starec odmietajúci moderné technológie, jeho vnuk typický tínedžer večne ponorený do tabletu, dcéra nasraná, že sa o ňu nikdy nezaujímal a napokon galerista z aukčnej siene archetypálny kapitalistický chamtivec. Dedko a vnuk však prekonajú generačnú priepasť, zblížia sa a posmrtne sa urovnajú vzťahy aj s dcérou. Horkoskadký happyend ako vyšitý. Námetom skôr film amerického typu, severské je akurát pomalé tempo.

Má to vtip, kritiku spoločnosti, dobrý strih, retro hudobný podmaz, herecké hviezdy a napokon to celé smeruje k ničomu. Šokujúce je to možné explicitným násilím, inak ničím iným. Nevyužitý potenciál postavy detektíva či sekretárky. Ako triler film vôbec nefunguje, skôr zostáva po celý čas groteskou. Záver má asi navodiť mysteriózny nádych a.k.a Donnie Darko - aby diváci diskutovali, ako to vlastne bolo a čo je realitou. Ak to malo vystreliť Christiana Balea do prvej ligy, tak to účel splnilo - neskôr hral omnoho komplexnejšie postavy.