Deschain

Tak tak, Fidži či Fušál, všetko dobre, ale hlavne ten Disney. Chcem vidieť všetky Disney filmy a aj keď mám celkom slušný background, je toho predo mnou dosť. Ale môj plán, moje pravidlá, hrané filmy nepovinne, iba ak ma nejaké zaujmú, prípadne budú kombinované s animákom a novšia tvorba (cca od 2000 vyššie) ma tiež komplet neláka (aj keď Princezná a žaba & Tangled boli veľmi fajn). Takže nejaká nádej do Disney budúcnosti ešte pretrváva. Ale hlavne tie staré veci 30-40-50 roky majú čaro, boli pokrokové v každom smere, Walt bol sympaťák, hudba vždy skvelá, príbehy poväčšine krásne, dal nám Donalda a ja najviac milujem jeho pôvodný americký dabing. Moje detstvo definovali dva animáky (v USA sa k nim ešte pridala Fantasia, ale to bolo o pár rokov neskôr), Snow White a Cinderella, toľkokrát som ich videla na VHS u babky /doma sme nikdy nemali žiaden prehrávač :D/ na ďalekom Východe, že to ani nie je možné spočítať. Doteraz neviem, ktorý film mám radšej, ale asi sa prikláňam k Popoluške.

Priložené video je z The Reluctant Dragon, toto je rozhodne najlepší moment filmu.

Tak som sa jej opäť po roku dočkala. Festival Bažant Pohoda 2011. Niečo, na čo môžeme byť na Slovensku naozaj hrdí. A ja som, veľmi. Takéto úžasné spojenie skvelej hudby a príjemnej atmosféry, kde po roku opäť stretnete skoro všetkých kamarátov a známych podľa mňa nemá v Európe veľkú konkurenciu. Pohodu si tento rok veľmi vychválili aj zahraniční interpreti, stačí popozerať twittre Imogen Heap, Portishead (Geoff Barrow) či Pulled Apart By Horses. A mnohých ďalších.

Čo som z Pohody tento rok mala ja? Dám to po dňoch, na jeden príspevok je toho veľa :)

Štvrtok, už zavedený warm-up deň. Tento rok však vďaka vystúpeniu Mobyho prišlo už tento deň 24 000 (z 30 000) ľudí. Naozaj som taký nával ako na koncerte Mobyho na Pohode ešte nevidela. Ale je pravda, že som nevidela Portishead a ďalších, takže neviem porovnať. 

Klasicky príchod, páska na ruku od Geša a šup do areálu, smer stage Rádia_FM a potom prehliadka areálu, krátky živý vstup do rádia, zvítanie sa s niektorými stanujúcimi kamarátmi, ktorých som objavila a opäť obhliadka areálu (pretože som vedela, že na ňu už ďalšie dni nebudem mať čas).

Prvý som si šla pozrieť worshop na Mobyho Bodyrock. Opäť ako predtým (Fatboy Slim či Scissor Sisters) sa nacvičoval tanec na jednu zo skladieb headlinera. V stane O2, dívať sa zozadu na nacvičujúcich ľudí a hláškujúcich moderátorov = vedúcich worshopu (teraz pôjdete ako kovbojovia, Tajemný hrad v Karpatech či Rocky Balboa), bolo výborné.

Po worshope All Stars Open Band, slovenská "supergrupa" z kapiel Hex, Le Payaco, Slobodná Európa, Para, Hogo Pogo aj Michal Kaščák, ktorý si dal opäť Kinks a You Really Got Me. Moje dva highlighty boli určite China Girl /David Bowie/ v podaní Whiskyho zo Slobodky a No One Knows /Queens of the Stone Age/ v podaní Štempla z Le Payaco/Diego. Ľudia sa bavili, aj keď to bolo v podstate iba coverovanie cudzích vecí, ale koho by nepotešilo vypočuť si aj v takomto podaní veci od Blur, Oasis či Bez ladu a skladu.

Ďalšie v pláne bolo vidieť Balkan Brass Battle /Markovič Orkestar vs. Fanfare Ciocarlia/. K tomu len toľko, že keď som prišla opäť do O2 pozrieť, bolo tam toľko ľudí a koncert v plnom prúde, že som to vzdala a išla radšej inde. To čo som práve počula som ale veľmi neľutovala, nejak mi to nesadlo. 

Odtiaľ rovno na tlačovku s Mobym. S Mobym som mala mať predtým phoner, nezdvihol nás, takže som mala pripravený celý papier otázok. A hneď som aj dávala prvá na tlačovke :D Moby na mňa spravil dobrý dojem, oblečenú mal mikinu s logom Pohody, na otázky odpovedal obsiahlo, zaujímavo, jednoducho ako niekto, kto vie čo robí, robí to rád a má za sebou už pekne dlhú hudobnú kariéru. Po tlačovke mi stihol podpísať booklet k CD Hotel a už aj fičal pripraviť sa na koncert, ktorý mal o polnoci.

Takže Moby gig. Už som spomínala, že to bola riadna tlačenica. Kaščák síce tvrdí, že nechce navyšovať počet ľudí a ustáli to na 30tisíc, ale Moby zadelil v ten deň najlepšiu hlášku - 50 thousand people. V tej chvíli mal pravdu :DD Vydržala som ho zboku pozerať a počúvať asi pol hodinu ale potom som usúdila, že je to pre mňa trochu jednotvárne a keď ani poriadne nevidím na pódium, idem sa radšej prejsť s kamarátkou. Mobyho aj tak bolo počuť skoro po celom areále, lebo ostatné stage vtedy nehrali. Moby spravil z vystúpenia na Pohode presne to čo povedal na tlačovke - greatest hits show. Niekomu to vyhovovalo, niekomu nie, ale tak nejak myslím, že spokojneších sa asi našlo viac. Či?

Po Mobym som ešte išla pozrieť aspoň na chvíľu B-Complexa, bola som tam tak 15 minút, stihla som aj Beautiful Lies a povedala som si, že mi stačí a idem zase na prechádzku.

Potom som sa u nás v stane dozvedela, že by bolo fajn pripraviť tú tlačovku s Mobym, čo som nahrala, aby mohla ísť na druhý deň do vysielania, tak som si k tomu sadla, vybrala tri-štyri vhodné otázky a prekladala som a strihala, čo znie síce jednoducho ale je to časovo pekne papravé, hodina a pol? Išla som spať asi o pol šiestej s budíčkom pred deviatou. Ale tak to na Pohode je, buď spánok alebo viac zážitkov, škoda že sa ale bez toho spánku neviem úplne zaobísť :)

Štvrtok, prepínam.

Pomaly finišujem štvrtú sériu Angel (5 dielov do konca) a teda to sú prežívačky. Myslím že aj Buffy som prežívala, ale toto je right here right now, takže. Už čakám, kedy mi zase Whedon zasadí nejakú krutú ranu a sa tu rozplačem. To je také zlé, keď mi zabíja obľúbené postavy alebo im robí zle (stále im robí zle, ale niekedy im robí horšie). Ja viem, že by som to nemala tak prežívať, ale to by potom nebolo také silné :) Postavy sú tak úžasne spravené, že im veľmi fandím a mrzí ma, keď zažívajú neúspechy. Patetické, ja viem :) 

A teda nie že by som nemala lepšie veci na práci, napríklad sa už konečne dobaliť na Pohodu a napríklad konečne si pripraviť otázky pre Portishead alebo Peter Bjorn and John. Asi sa ich nebudem pýtať, či pozerajú Buffy alebo Angela či Firefly. Či?:)

No, kde sme to boli? Aha, diel Shiny Happy People...does ring some R.E.M. bells.

(Prikladám najhoršiu Angelovu vizáž zo seriálu, srsly...a to som myslela, že nebude nič horšie ako ulízané vlasy vo vojenskom štýle zo začiatku prvej série).

Bring on the pain! - Mandy, huh? Must kill you he's got a jones for the power-ballads. - Worse were the concerts.

Two ósm universes finally collide! Na toto som čakala dlho a nesklamalo. Jediná chyba, že je to také krátke, tých dvoch by som chcela počúvať hodiny.

A Neil hovorí presne to, čo nám hovoril vo Varšave, že sa schovával za gauč, keď ako malý pozeral Dokyho Who a Dalekov. Jes!

Ka-ká.

Včera som chcela skoro ráno vstať a byť zavčasu na Manga Feste, ale podarilo sa mi trochu zaspať a stihlo sa mi snívať zase niečo pofidérne. Tetovali ma na diaľku /a skoro to nebolelo/. Nepýtajte sa ma, ako je to možné (aj tak by som Vám to nepovedala, raz si to dám patentovať a strašne na tom zbohatnem). Bolo to na ľavé zápästie z vnútornej strany, taký malý kruh a v ňom Ka. Tak som čekla internety a našla som fakt krásne spravené Ka. Ale dala by som si to bez toho nadpisu, ten mi tam vadí.

Teším sa na ďalšie veselé výlety do ríše snov, z ktorých si ale po prebudení skoro nikdy nič nepamätám. A taktiež konečne začnem pripravovať prednášku o Temnej veži na IstroCON & Comics Salón 2011 v Bratislave. Chcem to stihnúť ešte skôr ako sa naozaj začne boom okolo tej pchá filmovej adaptácie.

Dnes leakol nový album Beirut. Asi preto, aby mi pripomenul, ako veľmi sa už teším na ich koncert na Pohode. A vôbec nevadí, že som ich už predtým videla dva razy. (Ešte stále mi dlhujú zahrať Brazil, musím sa to nejak pokúsiť vybaviť :) 

Väčšinou ma tie správy o nových leaknutých albumoch extra netrápia a nepotrebujem ich mať okamžite stiahnuté a vypočuté, momentálne (teda asi viac ako pol roka) mám obdobie počúvania starších vecí a soundtrackov), z novších vecí ma už výrazne niečo zaujme len sem-tam. Dnes sme mali (píšem 23:58) v rádiu v relácii Baláž & Hubinák hudbu iba z obdobia 20tych až 50tych rokov, takže presne viem,  čo si vo veľkom množstve začnem zháňať, keď sa vrátim z Pohody. Toľko úžasnej hudby vtedy vzniklo, budem mať dobrú zásobu.

Takže dávam druhé kolo albumu a už teraz viem, že to bude opäť srdcovka. Beirut sú tak druhý-tretí rok moja najmilšia kapela, aj keď nejaké naj naj rebríčky je pre mňa ťažké si vytvárať, mení sa to, niekto vydá album, ktorý ma až tak neosloví, potom zase objavím niečo skvelé so starších vecí dovtedy nepoznané atď, veď poznáme. Túto prácu prenechám svojmu last.fm /http://www.last.fm/user/Ninas_creep/

Veľmi obdivujem Zacha Condona, ktorý je vlastne autorom všetkého, čo Beirut nahrali. Hudba, texty, ukulele, trúbka, akordeón, klavír atď atď - je šikovný a deprimuje ma, že má vlastne toľko rokov, ako ja :) A je naozaj milý, vlastne zlatý. V Hamburgu pred dvoma rokmi som s ním 15 minút len tak kecala, dozvedela som sa, že nikdy nebol v Bratislave, ale svoj song tak nazval, pretože sa mu naozaj páčil ten názov, aj keď mu na vlak k nám už neostali peniaze (bol vtedy vo Viedni na stanici). Myslím, že teraz by si ten vlak už mohol dovoliť :) A hovorila som mu, že u nás máme taký krásny festival, ako stvorený pre jeho hudbu, Pohoda sa to volá a veď nech príde. A keď som sa s ním lúčila, že už musím na hostel, lebo zajtra letím naspäť do BA, zavolal ma naspäť a dal mi hug. Áno, nekriticky ho zbožňujem. /Ešte že nemám mode hysterickej fanynky, uf, niekde by som tam na Reeperbahn odpadla a ešte by ma zavliekli do nejakého prostitút baru :D/ A minulý rok v Prahe sme mu to myslím opakovali viacerí, čakanie na neho bolo veľkou adventúrou vďaka tej búrke, čo nás tam týrala, keď sme stáli vonku, ale oplatilo sa.

Tak uvidím, ako Pohoda. Mám požiadavku na rozhovor a na jednej strane ho chcem veľmi robiť, lebo veď opäť stretnem Zacha, na druhej strane nechcem byť za lamu, takže sa musím dobre pripraviť a pokúsiť sa vymyslieť aspoň jednu otázku, čo sa ho nepýtajú v každom rozhovore. (Challenge accepted, srsly)

/Toť dávam Elephant Gun, môj najmilovanejší song od nich. Plus foto je moje, z koncertu z Prahy/ Keby sa aspoň jednému z Vás Beirut zapáčil, tak paráda :)

V električke cestou do rádia telefonát, z ktorého vyplynulo, že robím zajtra rozhovor s Mobym. Hm. Okej. Wait? What? Ako som sa ja vôbec dostala k týmto veciam mi ostane navždy záhadou. Mám problém robiť face to face interviews ale takéto telefonické sú ešte horšie. To sa budem musieť sakra sústrediť, aby mi niečo neušlo.

Moby je už na mňa príliš veľká hviezda. A pol hodina na rozhovor je fakt veľa. Ale aspoň je to Američan a nemusím sa obávať akcentu na štýl Iana Browna, luv. Do zajtra snáď ale zbúcham dohromady nejaké otázky, za ktoré sa nebudem musieť veľmi hanbiť (trochu sa môžem, to už som si zvykla).

Vidno že sa blíži hektické obdobie okolo Pohody. O dobrých otázkach pre hudobníkov sa mi bude snívať. (Hm, to by nebolo úplne zlé, ale to by som si potom tie otázky zo sna mohla aj pamätať).

Ešte to interview možno padne. To by mi tiež nevadilo. Každopádne, bude to výzva, chjaj :)

Tak som včera druhý raz videla Arcad Fire live. Krásny zážitok, mám teraz také hektické obdobie, že som sa nevedela ani poriadne tešiť, že si len tak idem na AF ale keď včera vykráčala kapela na pódium, naozaj mi vbehli slzy do očí. To sa mi často na koncertoch nestáva. Asi to znamená, že ich naozaj ľúbim a sú pre mňa rozhodne jedni z naj naj.

Miesto koncertu vo Wiesen sa mi páčilo, niečo medzi open air a krytým pódiom pod stanom, naokolo lesy, blízko malej rakúskej dediny. Bolo vypredané, ľudí mraky, ale to sme pocítili až keď začal hrať José González. Prvá support kapela The Weakerthans (CAN) ma extra nenadchla, ale bola príjemná (a rozhodne lepšia ako 95% rakúskych a nemeckých supportov :) Na Josého som si tiež nikdy extra nepotrpela, nikto ma nepresvedčí že cover Heartbeats je lepší ako originál, ale odvtedy čo som s ním na Pohode robila minulý rok rozhovor, viem že je to veľmi milý a skromný týpek, a live sa počúva dobre. Na pódiu on sám a jeho dve akustické gitary a napr Crosses, Teardrop, Down the Line.

No a späť k AF. Veľmi voľným štýlom sme sa napriek nenáhleniu dostali do druhej rady, kde sme od tej pol siedmej ostali do konca, teda do nejakej jedenástej. Vedela som, čo približne bude v setliste, drobné zmeny ma ale veľmi potešili (Crown of Love). Z prvého Funeralu zahrali dosť veľa skladieb, čo ma celkom prekvapuje, ale som len rada, lebo ten album ostáva dodnes mojou srdcovkou z tých, ktoré doteraz vydali. 

Na AF zbožňujem, ako všetci členovia rotujú po pódiu a každú chvíľu majú v rukách iný hudobný nástroj a ide z nich obrovská radosť a energia. Hlavne keď svoje skladby spievala Régine - Haiti alebo Sprawl II (posledný song koncertu), jednoducho krása. 

Wake Up, Rebellion (Lies), Power Out, Tunnels (tzv. tulene) alebo Laika, nevadilo by mi ich počuť ani tisíc ráz, neomrzia ma a sú to silné hitovky, ktoré spravia úžasnú atmosféru. Ďalej Intervention, stopárska No Cars Go alebo Keep the Car Running a zo Suburbs Month of May, Modern Man, Rococo, The Suburbs alebo Ready to Start. Asi som aj niečo vynechala, ale svojej setlistsenzitívnosti som neučinila zadosť, nepodarilo sa mi si pre seba uchmatnúť setlist. Nevadí, nabudúce! :) Ešte ma mrzela jedna vec, že som nemala foťák, pretože svetlá mali fakt dobre nastavené a bola som blízko pri pódiu, ale ako sa poznám, by som cvakala a cvakala a neužila si poriadne koncert. Takže aj tak dobre. Šnicli sa relatívne krotili, publikum dalo silnú odozvu, ešte aj po ceste domov vyhukovali popevky. 

Najvtipnejší moment koncertu - intro k We Use to Wait, do toho zozadu Úsmev. Tá hláška sadla dokonale.

Najkrajší moment - asi Sprawl. Alebo Power Out. Nie, počkať - Rebellion. Ale potom tam bol ten bubon vo Wake Up. A ešte naše precítené kývanie sa na Crown of Love. Okej, deal. Najkrajší moment = koncert.

Už sa teším nabudúce :)

ps - foto mobilové :)

Začala som čítať Princeznu nevěstu. Asi pred 30 minútami. No, mám po bakalárskych štátniciach /prekvapivo úspešne/, konečne sa môžem venovať veciam, čo ma naozaj bavia a tešiť sa z prázdnin.

Princezna nevěsta je jeden z mojich naj filmov z detstva, pravdepodobne aj taký, ktorý viem najlepšie citovať. Veď viete, meč, kameň a zabijú sa ako slušní ľudia :)

Česká knižná verzia od Arga z roku 2005 je umelecké dielo. Obálka a aj mapky vnútri sú krásne, baví ma len tak sa na ne dívať.

"Poprvé se scénář četl na jaře v šestaosmdesátém v jednom londýnském hotelu. Rob byl u toho, stejně jako jeho producent Andy Scheinman. Byli tam Cary Elwes a Robin Wright, tedy Beruška a Westley. Také Chris Sarandon a Chris Guest, zloduchové princ Humperdinckt a hrabě Rugen, i Wally Shawn - génius zla Vizzini. A především Mandy Patinkin, který hrál Iniga. A kousek stranou sám a tiše seděl - vždycky se snažil klidně sedět - Obr André čili Fezzik. Vypadalo to tam jako v židovské škole."

Toto sa píše v úvode, stačilo mi prečítať zopár strán a už viem, že William Goldman je môj nový hrdina. Takže si priebežne začnem zháňať filmy, na ktorých sa podieľal ako scenárista (karamba, veď má doma 2 Oscarov - ne že by na tom záleželo ale ano - Butch Cassidy and the Sundance Kid a All the President's Men. Ten druhý adaptovaný, ten prvý originálny.) 

Preto by sa už patrilo, aby ČSFD venovala pozornosť aj scenáristom. Sú awesome!

Dnes ráno som sa cez fb dozvedela, že mi/nám/Vám možno skončí môj obľúbený filmový klub Nostalgia v Bratislave. Tí, ktorí ho nepoznáte, nachádza sa v budove Slovenskej technickej univerzity a využívajú ho hlavne študenti.

Oficiálna stránka: nostalgia.sk

Prečo rušenie? http://www.kinema.sk/novinka/6459/caka_nas_nostalgia_za_nostalgiou.htm

Rada chodím do kina. Aj keď na to nemám vždy peniaze, snažím sa aspoň na filmy, na ktoré sa fakt teším alebo si myslím, že sa mi budú naozaj páčiť. Áno, na nové filmy máme multiplexy, sú sice drahé, ale aj oni majú zľavové dni, chodím aj tam a som spokojná.

Ale čo filmy, ktoré sa do týchto multiplexov nedostanú? Nezávislé klubáky...ktoré osobne veľmi nevyhľadávam, ale niekedy si medzi nimi nájdem príjemný film.

Tak to sú nové filmy, ale čo mňa vždy na Nostalgii zaujímalo viac boli staršie/staré filmy. Nikdy nezabudnem na moment, keď som tam videla Gilliamovu Brazil. Jeden z najsilnejších zážitkov na veľkom plátne ever. Je síce pravda, že priestor nie je úplne ideálny, väčšinou sa sťažuje na sedenie, zvuk ale aj obraz, ale za tú cenu to skutočný filmový fanúšik podľa mňa nemá problém "pretrpieť".

Každý mesiac som sa tešila, čo nám Nostalgia ponúkne v programe, hľadala som filmy, ktoré som vždy chcela vidieť, či ich náhodou nezaradili, väčšinou som si vždy našla niekoľko, na ktoré som sa rozhodla ísť.

Ako to dopadne? Zase budeme my filmoví fandovia ukrátení o jeden výnimočný filmový priestor, ktorý nám ponúkal niečo iné? Snáď nie, ale môžeme len dúfať.

môj zoznam filmov, o ktorých by som nepovedala, že sú to z-adaptované komiksy (alebo si tomu hovorte grafické novely, ak chcete)

* Ghost World

* Road to Perdition

* A History of Violence (videný film, prečítaný komiks)

* The Fountain - ok, možno to nie je úplne adaptácia, skôr naopak, vznik filmu sprevádzali nejaké problémy, takže si Aronofsky rezervoval práva aspoň na komiks, ktorý vyšiel v r. 2005 a film teda o rok neskôr, možno doplním info, keď si prečítam komiks alebo naštudujem dianie okolo neho...(videný film, komiks na poradovníku) 

zoznam si budem randomne dopĺňať

- nepreskakujem openingy seriálov

- všetky seriály pozerám komplet (preto najradšej začínam s tými, ktoré sú už ukončené, aby som mohla maratóniť)

- neskipujem...ani filmy ani seriály...what's the point? už to nejak pretrpím, keď som si to vybrala

- titulky + originálne znenie vždy keď to ide...nové filmy vždy s titulkami, z detstva mám zopár dabovaných pokladov, ktoré už nedokážem vnímať v originále (napr. naposledy Angelika prvý diel)...áno, o dabingu nemám dobrú mienku, pre seba ho považujem za zbytočný...baví ma počúvať angličtinu, nemčinu, francúzštinu, japončinu, kórejčinu, španielčinu. proste všetky jazyky, aj keď nerozumiem ani slovo...má to svoje čaro a poetiku

- trailery ma iritujú, nepozerám ich (okej, v kine sa im skoro nedá vyhnúť, tak aspoň pri filmoch, ktoré chcem naozaj vidieť zatváram oči) 

(moje randomné porovnávacie postrehy, ktoré sa týkajú môjho štýlu fandovstva filmov a seriálov)

Tak som nakoniec na svoj vysnívaný výlet za tvorcami Bebopa nešla. Blame skul a skúškové. Keby to bolo aspoň v Brne, tak nasadnem na vlak hneď po skúške, fičím tam a rýchlo sa vraciam naspäť na ďalšiu skúšku. No nepodarilo sa. Do Teplíc ďaleko :/ Hovorím si, že už tá šnúra Beirut - Hamburg, Gilliam - Písek, Gaiman - Varšava, nemohla tak ľahko pokračovať. Tak snáď nabudúce sa to podarí a budem môcť aj ja osobne stretnúť pána režiséra Watanabeho a úžasnú Yoko Kanno. Vraj sa jej v Teplicích veľmi páčilo, snáď sa teda dožijem jej návratu do našich končín Európy. Urobila by som si za ňou výlet aj ďalej ako do ČR.

Pan Watanabe kamarátke povedal, že filmová adaptácia Cowboy Bebop bude určite. V hlavnej úlohe Keanu Reeves. No, tak...čo ja viem. Čo už s tým narobím. Vraj sa ale on osobne postará, aby to niektorá hollywoodska lama nepokazila. Yay or nay? Nevidím túto adaptáciu tak tragicky ako adaptáciu Temnej veže, ale je mi jasné, že animovaného Spikea pre mňa nič neprekoná. Ani keby ho stvárnil môj najobľúbenejší herec, Spiegel z animáku bude vždy top.

A jo, kamaráti. Ešte že ich máme. Lebo sú zlatí a keď my doma plačeme, že nemôžeme byť tam kde chceme, oni nám domov potom donesú aspoň niečo takéto :)

Nie s Barbarom, ale tesne vedľa :) Pár dní dozadu som našla túto haluz a teraz som si to pustila znova a hlavne na začiatku sa fakt dobre bavím :) Originálne znenie ma baví aj v prípade japončiny a všetkých jazykov, ktorým nerozumiem, aj keď napríklad Howl's Moving Castle som videla iba v angličtine a už ani nechcem inak...Vždy som sa čudovala, čo za partiu divných ľudí dabuje anime (konkrétne napr. Golden Boy: Sasurai no o-benkyō yarō alebo Pet Shop of Horrors). Teraz už viem :) (A viem aj, že toto je nejaký neoficiálny fake, ale srandovný.)

Dnes niečo pre náročných seriálových (a komiksových) fajnšmekrov :D usaďte sa do kresla, dajte si Hubba Bubba a nalejte si detské šampanské, jízda začína :)

http://www.videacesky.cz/hudebni-klipy-videoklipy-hudba/sobotni-strazci

Dozvedela som sa to asi pred 5 minútami. A neviem ani vyjadriť, aká som nadšená. A hlavne, ja tam musím ísť! Veď Cowboy je moja obrovská srdcovka, do Teplíc príde pán režisér Watanabe a autorka hudby Yoko Kanno. Čo ja som sa napočúvala Seatbelts a jej ďalších vecí. Budú na Anifeste 2011 v apríli. A ja tam musím byť tiež aj keby čo bolo :) (O priebehu plnenia sna Vás možno budeme priebežne informovať :)

BANG!!

Koho by to zaujímalo, ďalšie info nájde tu: http://www.anifest.cz/#3008

a oplatí sa ich stále pozerať? ja dávam momentálne od začiatku celý seriál, som na štvrtej sérii a ako správny geek sa vždy rozradostím, keď dajú ne/nápadnú zmienku o niečom, čo poznám, čo som videla...film, seriál, nejaká postava alebo reálna osobnosť...nehovoriac o tom, že mnohé situácie sú ako vystrihnuté zo života a snáď by sa z nich dala postrihať aj niečia biografia

spravila som si screeny (som screenový fanúšik a skoro zo všetkého, čo som od istej doby videla, mám aspoň 1) z časti 4x04 Lisa královnou krásy...Barťas na opätkoch, skvelý Lisin účes a Bob Hope!

...hry spojené s filmom, nech si klikne a môže sa zabávať, kým ho to neomrzí...za tento tip ďakujem spolu-twitteriakovi :)

http://famousobjectsfromclassicmovies.com/

No čo, top 10 je strašne málo, tak si sem budem hádzať (vďaka dnes pozretému Absolventovi) filmy, ktoré by som dala do Top 10, keby nebola trápna a mala aspoň 100 miest :)

The Graduate (1967)

The Silence of the Lambs (1991)

Dnes by Johnny oslavoval 79 rokov. Už pár rokov nie je medzi nami a mne je dosť ľúto, že ho nikdy neuvidím hrať na živo. Viac som sa oňho a jeho hudbu začala zaujímať asi až po pozretí Walk the Line, ale hovorím si že lepšie neskoro ako nikdy. Veľa rádií jeho skladby nehráva, na kvalitu ktorá pretrvá desaťročia sa rado zabúda. Vždy mi boli sympatické jeho covery, či už išlo o Nine Inch Nails alebo Simon & Garfunkel. A rád nosil čiernu :) Johnny bol veľká osobnosť a kto sa tvári, že nepočúva country, asi nepočúva Casha. Lebo Cash = country.

http://www.youtube.com/watch?v=wEV58ztuihs