majo25

Pripomenulo mi to Polnočného kovboja. Tiež sa tu stretávajú dve zbytočné existencie, aj so svojimi pochybnými snami, tiež je jeden z nich dominantnejší ako ten druhý a spolu raz vychádzajú, inokedy zasa nie. Speje to k jedinému - že sa navzájom potrebujú, priam sú na sebe závislí, čo je aj ľahko predvídateľné. Téma nie je ktovieako zaujímavá - príbeh je bez väčších či zapamätateľnejších dramatických situácií a väčšinou sa tu nešetrí zbytočnými kecami - ale je podporená obstojnými hereckými výkonmi, hlavne Gena Hackmana, vcelku slušnou tuláckou atmosférou a občas vie aj pobaviť.

Animovaná legenda o magickom hadovi v sebe miesi prvky vážnej rozprávky a zvieratiek-pomocníkov, ktoré vytvárajú hravosť a vtip. Rozprávková časť je viacmenej nudná, zato zvieratkovská je milá, hravá určená predovšetkým deťom. Kalita animácia je tak napoly, v čomsi sympatická, v čomsi ani nie. Každopádne pozoruhodné dielko v histórii japonskej animovanej tvorby.

Drsné časy si žiadajú drsných chlapov, takže Bronson je ideálna voľba. Malá zhovorčivosť mu sedí, má veľkú charizmu i boxérsky ksicht, rola je tak akoby šitá na jeho mieru. A s Coburnom sú dobrá dvojka, ktorá sa spolu už predtým objavila vo filmoch Veľký útek či 7 statočných. Veľmi dobre vykreslená realičnosť doby, v ktorej vždy najprv treba myslieť na seba, ale väčšinou len na seba. Súboje už také realistické nie sú, predsalen, zvuky úderov sú ako údery do bubnu, borci nie sú ani po minútach príliš unavení, znesú desiatky úderov pästí do hlavy a krvou sa tu kruto šetrí. Na druhej strane, sú celkom efektné, na 70. roky až nečakane dobre, ich choreografia ani po minútach nenudí a predovšetkým, sú veľmi dobre nasnímané. Čo by dali za to niektoré o desať i dvadsať rokov mladšie filmy. Akurát Robert Tessier aj s jeho neprehliadnuteľným ksichtom mohol byť ten, ktorý je záverečným bonbónikom, nikto zo súperov sa na neho nechytá. Jednoduchá zápletka tu vôbec nevadí - Bronson prišiel, videl, zvíťazil ... a odišiel.

Ibsenova divadelná dráma adaptovaná do schopného filmu s dobrým obsadením, aj keď na riadne zamaskovaného McQueena som si musel chvíľu zvyknúť. Zápletka je veľmi jednoduchá, ale vzhľadom na to, kedy bola napísaná, je nadčasová. Napriek realistickej až pochmúrnej atmosfére sa do filmu prepašovalo aj pár vtipných momentov, ktoré len vystihujú realičnosť. Záver bol sic naivný, čakal som od neho niečo viac, ale na celkovom dobrom dojme sa výraznejšie nepodpísal.

Začiatok s odsunom podpornej hviezdnej lode zaujímavý, potom však tempo upadá, výsadok v kuse len frfle a velenie lode si spytuje vedomie, čo to vlastne výsadku bez podpory vyviedlo. Skoro ma potešil Hawkes, keď sa uchyľovalo k tomu, že svojej veliacej kapitánke jednu vrazí - nestalo sa. Zasa tá zbytočná korektnosť.

Konečne sa vo vojne niečo zaujímavejšie deje. Klam s najvyšším stupňom vojenského utajenia, z ktorého sa ale vďaka zvedavosti ústrednej skupiny všetko podstatné dozvieme.

Stále neviem pochopiť, ako sa magor a zbabelec Barclay dokázal dostať na elitnú hviezdnu loď Federácie. Halucinácie alebo realita? Každopádne epizóda je originálna, so zaujímavým námetom, s dávkou napätia i vedeckých rozborov, po ktorých vieme viac, ako vlastne fungujú transportéry - tak ikonická technológia pre trekkovské univerzum.

Zavŕšenie dvojepizódy o cestovaní do minulosti je o chlp lepšie ako úvodný diel. Aj keď je na môj vkus celá dvojepizóda prílišne odľahčená a absentuje napätejšia atmsoféra, ani sa príliš neberú do úvahy prípadné časové paradoxy, neuberá jej na zaujímavosti a originalite. Niektoré scény sú točené dokonca v exteriéri - akomsi starovekom filmárskom mestečku, čo je len plusom. Starček Twain by si ale za svoju drzosť a otravnosť zaslúžil dostať do zubov.

Nezodpovedný rojko na ceste za lepším životom, aj keď má úplne inú predstavu, čo je to ten lepší život. Zákonite tak schytáva facky od spoločnosti i od života. Fajn vykreslená velká hospodárska kríza, v 70. rokoch vedeli filmy dobre vystihnúť atmosféru oných čias, ale priznám sa, celý čas som čakal, ako dopadne jeho pobyt v Kalifornii, aby som potom zistil, že tá lepšia časť bola už v Oklahome, prípadne na ceste z Oklahomy. Folkové pesničky sa dali prekusnúť, len keby ich nebolo počuť tak často. Filmu priťažila aj poriadne dlhá stopáž.

Film drží nad vodou hlavne Stewart a jeho uveriteľné herectvo, aj keď občas to jeho postava s tou nepraktickosťou a rozrtžitosťou až preháňa. Naopak, postava herečky v podaní Dietrichovej je nadbytočná, letuška so starostlivými sklonmi k úplne nepraktickým a roztržitým inžinierom úplne postačuje. Ľahko predvídateľný koniec nie silnou stránkou filmu s odľahčenou formou, v ktorom by sa nejaké to napätie hľadalo iba márne.