genetique

Minule som prepol na STV a v hlavnom vysielacom čase sa na obrazovke objavilo pár tlstých postavičiek, ktoré mi pripomínali starých dobrých senzusákov. S domnienkou, že ide o nejaký krátky šot starých archívnych záberov som to chvíľku minút sledoval, ale keď ma to po cca desiatich minútach začalo unavovať, pozrel som do programu a takmer som odpadol. Staré senzusácke zábavy začala totiž STV ponúkať každý týždeň ako hlavný programový ťahák. Rád by som vedel, koľko ľudí z vedenia by si tento typ programu večer zapli. 15%.

Rumunská telenovela :D. Kristepane, chráň nás. 0%.

OMG! 0%.

Nebudem kaziť priemer. 0%.

Fenomén erotického biznisu v tuzemskom prostredí je určite originálnym námetom a určite sa mohlo stať, že by z neho bol len obyčajný gýč, tvorcovia si ale pri spracovaní dali záležať na serióznosti. Rovnako však jeho kvalitu nezaraďujem k ničomu výnimočnému. Prelínanie a paralela s politickým vývojom sa ukázala ako veľmi trefná voľba. 65%.

Nikdy som nevidel film, ktorý obsahuje toľko násilia a krutosti, a zároveň je tak neuveriteľne emočne nasiaknutý. Smiech, pohoda, hnev, rozhorčenie, smútok a nespočetné množstvo rozdielnych emočných pochodov speje k záveru, po ktorom je možné, že to všetko dostanete zo seba von len pomocou sĺz. Tamahori dostal do rúk časované bombu, v podobe scenára i hercov, ktoré vybuchovali každou jednou scénou. Film dokonale vykresľuje, ako môže alkohol zničiť rodinu. V kontakte s nadradenosťou, ktorú v sebe nesie hrdý a neústupný otec, sa stáva totiž násilnou a beštiálnou hrozbou aj pre tých najbližších. Je smutné pozerať sa na udalosti, ktoré sa v tomto príbehu odohrávajú, a i keď to nenapíšem ako prvý, po filme sa mi môj život naozaj zdal ako rozprávka. Herci hrali s vášňou a vo výsledku je to cítiť. Temuera Morrison je vo svojej úlohe absolútne stopercentný, a asi ešte nikto tak presvedčivo nedokázal znechutiť svoj charakter postavy ako to dokázal práve on. V niektorých vyhrotených scénach som mal chuť roztrieskať monitor. Keby sa ma niekto pýtal na rebríček najhrôzostrašnejších filmových postáv, tak by som popri postavách ako Freddy Krueger, či Darth Vader určite spomenul aj meno Jake Heke. 95%.

Grayove filmy ma vždy potešia a jeho posledné štyri celovečeráky ma nesklamali. Je pravda, že každý jeho aktuálny film sa vezie na určitej vlne mainstreamu, ktorá je aktuálne v kurze. The Negotiator ešte naviazal na úspešné deväťdesiate roky a stal sa klasickým oldschoolovým thrillerom, filmom The Italian Job sa rozrástla rodinka lúpežných filmov, ktorej dominuje Danny Ocean a jeho druhovia. 'Law Abiding Citizen' samotný skĺbil hneď dva motívy, dve mánie. Ukázal, že séria Saw môže mať aj inteligentnejšie stvárnenie ako jej samotné bezúčelné diely a naopak, že ako epizódu so seriálu Prison Break by ju asi jej priaznivci vypískali. Zaujímavé žánrové žonglovanie však prináša svoje ovocie. Gray odvádza slušnú prácu, dáva si pozor na to, aby divák nemal pocit zbytočných minút navyše a pomocou prepracovaného Wimmerovho scenára porciuje jednu adrenalínovú scénu za druhou, zvrat strieda zvrat, občas sa pritrafí klišé, našťastie len vo forme nevybrúsených hollywoodskych dialógov. Butler a Foxx bola zaujímavá kombinácia, ale vyšla. Hudba je síce väčšinu času nevýrazná, ale v rozhodujúcich momentoch nesklamala. Výrazne potešil záver, vďaka ktorému sa prikloním k vyššiemu hodnoteniu. 80%.

Dvaja postarší chlapíci, ktorým diagnostikujú rakovinu s tým, že im nezostáva viac, než rok života. Kto by bol povedal, že pôjde o námet na úplne bezkonfliktnú a príjemnú komédiu, ktorá síce párkrát poriadne pritlačí na city, no inak je to perfektná jazda, plná dobrodružných bláznovstiev a množstvom vtipných momentov. 80%.

No, naposledy som mal podobné rozporuplné pocity z tohto štýlu filmu pri Bergmanovom Vargtimmen. Ono neviem prečo musia artoví režiséri pchať nos do tých oblastí filmu, v ktorých nenájdu u divákov pochopenie. Ak má ísť o nejakú vlastnú očistnú spoveď, prosím. Ale nech si to natočí doma na svoju digitálnu kameru a netrýzni ma s takýmito hovadinami. Manželská dvojica, ktorá prechádza krízovým obdobím spôsobeným stratou dieťaťa. Keď už, tak v tom prípade odporúčam film Lad de små børn, ktorý je takisto psychologicky na veľmi hlbokej úrovni, dokonca rovnako od dánskych tvorcov. Jediné, za čo musím sňať klobúk sú neskutočné herecké výkony, psychologické rozpoloženie postáv zvládla táto dvojica hercov ukážkovo. A ešte snáď záverečných dvadsať minút, kedy sa k slovu konečne dostalo aj napätie, horrorové explotation scény nemali chybu, možno boli niekedy až trošku prehnané, ale to je vec pohľadu. Mňa po tej neskutočne nudnej, psychicky mučiacej hodine a pol určite potešili. Pýtam sám seba, či tie provokatívne psycho-sexuálne scény boli tak potrebné. Určite na ne nebudem spomínať v zlom, ale obišiel by som sa aj bez nich. Rovnako ako aj bez rozprávajúcej líšky, nesmrteľnej vrany a rodiacej srnky, otravnej hudby a vôbec bez celého tohto filmu. 40%.

Klasický vengeance movie. Brutálna akcia, veľmi dobré akčné scény, nielen prestrelky, ale aj osobné súboje, drsná charizma Yun-Fat Chowa tvorí polovicu z môjho hodnotenia, pretože inak je príbeh naozaj bez štipky nápadu, dej nemá žiadnu kostru a dialógy si snáď herci vymýšľali priamo pri natáčaní. Ale inak slušný nárez, ktorý poteší priaznivca žánru. 65%.