Shredder

O The Wire sa casto hovori ako o najlepsom seriali vsetkych cias a mne neostava nic ine ako suhlasit, pretoze vsetky superlativy su vskutku pravdive. Ten surovy realizmus, spojeny s brilatnymi vykonmi vsetkych zucastnenych vytvorili nieco fenomenalne. Nie som velkym fanusikom kriminalnych serialov. CSI, Kosti, Mentalista, NCIS, ani dalsie podobne zalezitosti ma nikdy velmi nefascinovali, iny sposob vrazdy, iny obet, ale zakladna kostra je vlastne velmi repeticna. Navyse, cierno-biele osobnosti a celkovy pohlad na predvidatelny pribeh, kde nerealisticky hrdina zachrani den, je absolutne nezaujimavy a nudny. The Wire zobrazuje cele dianie nielen z pohladu policie, ale aj inych zucastnenych stran - politikov, verejnych cinitelov, skol, beznych obcanov, bezdomovcov a samozrejme gangstrov. Preco by sa riesili dolezite pripady, ked policajne vedenie a v konecnom dosledku samotny starosta, potrebuju dobre statistiky a tak radsej rychlo zatknu 5 fetakov a poulicnych dilerov, nez aby dostali velke ryby. A ked sa zacne vysetrovat vo velkom, pride sa nato, ze skoro kazdy ma maslo na hlave. Ten ma dohodu s tym, ten je zas dlzny tomu, ten je skorumpovany, ten ma na krku skandal a tak sa vzdy vsetko zahrabe pod koberec a problemy zmiznu. Ak sa niekto postavi systemu, bud ho system vtiahne dovnutra, alebo ho jednoducho odstavia. Tu vsak vystupuju skutocny "hrdninovia", ludia, ktori sa neboja postavit sa systemu a bojovat zato, co je podla nich spravne, aj ked nie vzdy vyuzivaju legalne a poctive sposoby. Jimmy McNulty, policajt, ktory nema problem obist retaz vedenia a zaspinit si ruky, aby zabezpecil, ze dolezite pripady sa budu riesit. Frank Sobotka, odborovy predak, ktory nevaha pasovat tovar, aby ziskal financie na podplacanie verejnych cinitelov a tym zachranil pristav a zabezpecil pracu a financie pre kvantum chudobnych robotnikov. Major Howard "Bunny" Colvin, policajny dostojnik, ktory ocisti mesto tym, ze zhromazdi vsetkych dilerov v jednej opustenej oblasti a na cierno v nej "legalizuje" drogy. Neskor sa spolu s Rolandom Pryzbylewskim snazia reformovat skolstvo, ked bojuju proti tomu, aby sa skoly hnali len za dobrymi vysledkami testov a nechali deti z chudobnych a problemovych rodin na pospas osudu. A samozrejme Gus Haynes, novinar, ktory chce aby noviny publikovali pravdive a dolezite clanky, ktore zachytavaju aktualne problemy v spolocnosti a ludsky aspekt pribehov, namiesto toho aby publikovali rozpravky, ktore im zabezpecia Pulitzera. Castokrat vidime, ako su mnohe postavy uz od narodenia odsudene ist po nespravnej ceste. D'Angelo Barksdale,Namond Bryce, Randy Wagstaff ci Michael Lee, by za inych okolnosti mohli byt lekari, pravnici, ucitelia ci manazeri, avsak vzhladom nato, v akom prostredi vyrastaju, akych maju rodinnych prislusnikov a kamaratov a ako k nim pristupuju skoly a ine entity, im vacsinou neostane nic ine ako nechat sa zomliet systemom. Na druhu stranu nam serial ukazuje, ze ani ctihodny sudcovia, developeri, politici, policajti a iny funckionari a verejny cinitelia nie su naozaj taky uctyhodny ako sa tvaria a mnohokrat sa pod maskou oveciek skryvaju vlci a keby ste si odmysleli drahe obleky, uvidile by ste ludi, ktori nie su o nic lepsi nez poulicny gangstri. Tuto situaciu skvele odzrkadluje scena, kedy Omar (clovek, ktory sa potuluje po Baltimore s brokovnicou a okrada drogovych kingpinov o ich peniaze a drogy) svedci na sude proti Birdovi a Maurice Levy (advokat zastupujuci kriminalnych bossov, ktory im nielenze pomaha vyhnut sa trestom, ale aj poskytuje poradenstvo ako robit viac svinstva a pritom to navonok udrzovat ciste) mu vycita: "You are feeding off the violence and the despair of the drug trade. You are stealing from those who themselves are stealing the lifeblood from our city. You are a parasite who leeches off the culture of drugs... Omar: "Just like you, man." Levy: "Excuse me? What?" Omar: "I got the shotgun. You got the briefcase. It's all in the game though, right?" Obidvaja robia to iste, len kazdy svojim sposobom. Mnozstvo kvalitnych dialogov, prepracovanych scen, velka snaha o realizmus a napriek tomu som sa nikdy nenudil a bol som viac napaty, nez pri tych uvercool CSI somarinach, kde stary rysavec pobehuje s bazukou a tvari sa ako Chuck Norris a Dalajlama v jednej osobe. Asi ziadny iny serial nema tolko sympatickych gangstrov - Bodie, Poot, Omar, Butchie, Proposition Joe, Avon Barskdale, Wallace, Stringer Bell etc. Nie vzdy s nimi suhlasite a schvaluje ich konanie, ale vidite ze tieto postavy nie su "ciste zlo" ale sede charaktery, ktore dokazete pochopit a dokonca aj pocitit lutost, ked uz opustia tento svet. V samotnom zavere sa vlastne vraciame na zaciatok, a vidime, ze cela situacia sa opakuje. Vystriedali sa osoby, niektore prisli o pracu, ine su mrtve, ale nic sa nezmenilo. Male deti predavajuce drogy na rohoch nahradili nove, drogovych kingpinov nahradili novy, skorumpovanych a nepoctivych verejnych cinitelov nahradili novy, ktori robia to iste, co ich predchodcovia a dokonca aj jednotlivcov nahradili iny, po McNultyho ceste sa vydal Sydnor, po Omarovej zase Michael. Nic sa nezmenilo, obrovsky zle namazany stroj funguje dalej a cely svet je fatalisticky predurceny donekonecna opakovat tie iste chyby a znova a znova sa topit v lajnach, zatial co par vynimocnych jedincov sa marne snazi s touto osudovostou bojovat, pretoze aj v tych najhorsich casoch sa najdu ludia, ktory sa neboja vystupit z radu a postavit sa za spravnu vec. To vsak neznamena, ze The Wire ma happy end, ako by povedal Avon : “The game is the game. Always."

Zaujimalo vas niekedy, co robia vsetky tie postavicky z hulicskych komedii, ked sa zrovna nevydavaju na road tripy a ziadne dobrodruzstva? Nuz Workaholics ma nato odpoved. Adam, Blake a Anders su z tych ludi, co nevahaju zmiesat dokopy hubicky, xanax, tylenol, travu, adderall a kazdu inu legalnu aj ilegalnu latku a preplavat zivotom bez vysokych ambicii a zbytocnych obav. Treba povedat, ze podobne namety tu boli, no Workaholics prinasa mnozstvo zaujimavych vtipov a odviazaneho humoru, ktory je pre nasinca menej stravitelny (co dokazuje priepastny rozdiel v hodnoteni medzi IMDB a CSFD), avsak pre cloveka ako ja, ktory videl nespocetne mnostvo existujucich sitcomov a komedii, je to osviezujuce. Urcite nie mainstreamovy serial ako TBBT, no kto je familiarny s tvorbou Comedy Centralu nebude zaskoceny.

Ak niekto ocakava zbesilu akcnu jazdu a takmer sitcomovy humor, ktore su vo vacsine sucasnych americkych kriminaliek pritomne, bude sklamany. Kazdy, kto vsak slastne vzdychal pri sledovani The Wire ci Breaking Bad si pride na svoje. True Detective si ide svojim tempom, nikam sa nenahli, odvija sa postupne, co vsak vobec neznamena, ze by nudil. Naopak, dovolim si tvrdit, ze temna atmosfera, dokonaly scenar a mimoriadne herecky vykon z neho robia najlepsi serial sucasnosti. Kto by to bol povedal, ze Matthew McConaughey, ktory bol znamy ako "chlapik co si v kazdom filme vyzlieka tricko, aby ukazal six pack" a medzi divakmi aj kritikmi mal asi tolko respektu ako Justin Long, sa prejavi ako neuveritelne talentovany herec. Hold, stacilo vymenit agenta, poobzerat sa po menej komercnych rolach a schopnejsom stabe a z podcenovaneho fitness maniaka sa stal prvotriedny material. Menej prekvapive je, ze dobru robotu odvaca tiez Harrelson, aj ked viac-menej hra druhe husle. Temne a mysticke zahady ludi vzdy pritahovali a tu su im sikovne servirovane, vacsinou dovolia divakovi len pricuchnut, nikdy nie najest sa dosyta, co vsak len umocnuje gradaciu napatia a mysterioznej atmosfery. Kazdy diel trva 60 minut, z drvivej vacsiny je to cista konverzacka a napriek tomu to plynie tak rychlo, ze po kazdej epizode netrpezlivo ocakavam pridavok. Niet sa co cudovat, ze divaci prejavuju viac nadsenia pri televizii, nez v kine. Hollywood im poskytne idiotske klise komedie, HBO inteligentny serial, ktory ma miestami az knizny feeling, no zaroven je to audiovizualny gurmansky pozitok.

Snad ziadny animovany ci hrany serial nema taku skandaloznu povest. Zatial co pre starsiu generaciu je casto znamy len ako najvulgarnejsi serial vsetky cias znalec vie, ze v skutocnosti Stone s Parkerom genialnym sposobom paroduju vsetko od spolocnosti cez rozne televizne show ci filmy az po nekonecny vyber aktualnych fenomenov sucasnosti. Pomocou satiry,ironie a cierneho humoru si podavaju celebrity a uchraneny nie su ani slavny fanusikovia serialu(vid dakovna rec George Clooneyho). SP smelo prekracuje hranice, za ktore by Simpsonovci ba ani Family Guy neodvazili, no pokial mate nadhlad a dokazete ocenit trefne aj ked vacsinou drsne parodie zabava je ista. Volakedy som nedal dopustit na Cartmana no v poslednych seriach kraluje castejsie Randy, ved kto pozeral ten vie. This is for what?! Arresting me for what?! I'm not allowed to stand up for myself?! I thought this was America! Huh?! Isn't this America!? I'm sorry, I thought this was America!

Hannibala som si okamzite oblubil, ale nedostavilo sa u mna take nadsenie, ake som ocakaval po velmi pozitivnych recenziach. Viem, ze to co som napisal znie ako jemny antagonizmus a preto sa to pokusim vysvetlit. V poslednych rokoch sa kvalita zo strieborneho platna presuva na televizne obrazovky. Mnohi prvotriedny herci sa objavuju v serialoch, ktore ziskali siroke spektrum zamerania, ale predovsetkym neotrele napady a precizne spracovanie. Uz to nie je len HBO a ich The Wire ci Band of Brothers, ale aj mnohe ine televizie sa chopili sance a ponukli nam prvotriedne produkty. Nikdy som nebol fanusikom klasickych krimi serialov ako CSI, kde sa donekonecna opakuje ten isty vzorec - vrazda, vysetrovatelia na scene, vypocuvanie prveho podozriveho, dalsia stopa, druhy podozrivy, vyhrazanie sa vazenim, etc., az to nakoniec skonci uvaznenim praveho vraha. A tu prichadza vysvetlenie mojej prvej vety. Hannibal sa do istej miery drzi toho isteho vzorca, nie vsak uplne. Postavy sa pomerne rychlo vyvijaju, jednotlive pripady su dostatocne diferencovane, cele je to obohatene o kvalitnu filmarcinu a samozrejme sa serial opiera najma o herecke obsadenie. Hugh Dancy je skvely, avsak skutocnou hviezdou serialu je Mads Mikkelsen. Podobne ako Kevinovi Spaceymu (House of Cards), aj jemu jeho rola sadla ako oblek sity na mieru a napriek tomu, co za monstrum stvarnuje, je okuzlujuci a dodava celemu serialu stavu. Ked sa to zosumarizuje, Hannibal nie je revolucny, avsak nepatri ani medzi sivy priemer, ktory cloveku splyva dokopy s inymi dielami. Zatial prva seria, slabe 4 hviezdicky, uvidime co nam prinesie dalsia. This is my design.

Po tretej epizode neskutocne nadsenie. V zlatej ere televizie nam uz bolo na obrazovkach ponuknete vselico, ale narez, ktory sa neboji vsetkych moralistov udriet pastou do tvare a potom ich este oplut este nie. Nasilie v serialoch nie je samozrejme nic nove, dokonca ani idea antihrdinu. Frustrujuce je vsak to, ze zatial co sa prizerame ako zlocinci sposobuju svojim obetiam bolest, zaver je vzdy rovnaky, zlocinec je zatknuty, popripade schyta jednu pastou do tvare, alebo rychlu gulku do hlavy. Toto rozhodne nie je pripad Banshee, kde dostanu ochutnat svoju medicinu. Existuju 2 skupiny ludi, ti co povazuju taketo konanie za nehumanne a ti druhi, ktorym nevadi tzv. oko za oko. Prvej skupine serial jednoznacne neodporucam, mohlo by sa im z tolkej amoralnosti urobit nevolno. Sucasnym trendom je zameriavat sa predovsetkym na postavy, ich osobnost, psychiku, vysporiadavanie sa s problemami a podobne. V tomto pripade tu mame aj moderne postupy, ale zmiesane s prichutou minuleho milenia, kedy akcni borci prisli na scenu, rozputali hurikan a odisli bez toho, zeby sa zaujimalo o to, koho tym pohorsili.

Asi kazdy, kto si niekedy oblubil urcite anime, vie, ze fillery su pre nich ako rakovina. Aj tie najlepsie z nich dokazu pomaly rozstiepit tak, ze z povodne interesantneho serialu sa stava nudna a natahovana fraska, pricom rozdiely v kvalite medzi dielmi zalozenymi na mange a fillermi su priepastne. FMA: Brotherhood divaka tohoto trapenia usetri. Mangauz bola ukoncena a obnovena verzia povodneho FMA ma tak nielen lepsiu animaciu, ale predovsetkym bezchybnu kompaktnost. Pribeh je vyvazeny a tak cela mytologia, suboje, humor, emocie, zvraty a napredovanie vytvaraju velmi posobivy celok. Mysteriozne atmosfere velmi napomaha fakt, ze cele to ma hlavu a patu. Vytknut sa da len malo, ak mam byt uprimny, v inych anime som videl silnejsie solove momenty, ale ziadne z nich nebolo tak celistve bez zbytocneho odbocovania (ak neberieme v uvahu tie, ktore su zlozene len z par casti).

Ma to iste prvky Futuramy, South Parku, American Dad a dalsich znamych animakov a zaroven je to nieco uplne nove a fresh. V dnesnej dobe je mimoriadne narocne prijst s novym neotrepanym napadom. Serial vacsinou vezme nejaky znamy napad (napriklad zmensenie postaviciek na mikroskopicku velkost a ich putovanie v ludskom tele) a vy si povzdychnene s tym, ze to ste videli uz milion krat. Ostanete vsak prekvapeny tym, ze toto je jedine klise, ktore sa v serialy nachadza. Neocavajte ziadna happy endy, stereotypy, politicku korektnost, mravne kazania, sentimentalitu, ani nic podobne. Rick a Morty su smrstou sialenych napadov a vtipov, ktore je lepsie vidiet, nez o nich pocuvat. Prve dve epizody za 5 hviezdiciek, potom isla kvalita smerom nadol, uvidime aka bude druha seria.

Prvykrat som sa o Gintame dozvedel, ked som pozeral kompilaciu najlepsich anime subojov. Posobive zabery ma zaviedli na MAL, kde je serial desiatym najlepsie hodnotenym a odtial som si to uz tradicne namieril sem. Vsimol som si, ze ma viac ako 200 casti a a usudil, ze ide o dalsi klasicky shonen. Odstupom casu som na Gintamu narazal coraz castejsie a rozhodol som sa dat tomu sancu a hned od prvej epizody, ktora je necakane filler, som zistil, ze som narazil na nieco unikatne. Cloveka musi zarazit ten dlhy zoznam zanrov, ktory uputa v popise, no serial v skutocnosti ponuka este omnoho viac. Jadrom je blaznivy humor, ktory sa neda zaskatulkovat, kedze je tvoreny popkulturnymi referenciami (japonskymi aj celosvetovymi), parodiami, saskovanim, kamenakmi a tak celkovo z kazdeho rozka troska. Vacsina arc tvori len jednu, dve epizody, ktore sa zameriavaju na urcitu temu, vzdy ide o slice of life a aj nejake to poucenie k zaveru. Fantasy prvky sa miesaju so sci-fi, akcie je vacsinou pozehnane, aj ked treba dodat, ze tak v 80% epizod je to vsetko s humorom. Serioznych arc je malo a zvycajne ich tvori viac epizod, zvacsa okolo tych 5-6. V popise vidiet aj dramu, ktorej prvky su citlivo zakomponovane do vacsiny epizod, silnejsie sa deru na povrch prave v spominanych serioznych castiach a naozaj zdrvujuco na divaka serial zautoci pocas Okita Mitsuba Arc, ktora pride a uderi necakane a o to silnejsie. Specifikom je tiez caste buranie takzvanej stvrtej steny a to nejedenou postavou. Pokial niekto nema rad absurdny japonsky humor, pravdepodobne neunesie viac ako par epizod, my ostatni sa mozeme pohodlne usadit a vychutnat si tuto pohodovu jazdu.