infotext

Ako film to zas až tak dobré nie je, a viem si predstaviť aj spôsoby, akými by mohlo byť, ale ruku na srdce - napadlo by vás, že niekedy môže pod značkou Barbie vzniknúť čosi podobné? Číra cukríková anarchia. Zaslúžený blockbuster podľa pravidiel 5-ročného dieťaťa v 50-ročnej feministke. A vlastne by mi vôbec nevadilo vidieť to ešte raz. Ale subtílnosť Malých žien nečakajte...

Možno je to tým, že som čítal Raymonda Carvera (a svojím spôsobom ho mám rád - ono sa celý ten film dá pozerať vlastne aj ako pocta jemu a M. Keatonovi, resp. ako autorsky poňatá adaptácia Carvera - kniha v divadle vo filme zároveň), možno tým, že som prežil krátky, ale intenzívny čas v divadelnom zákulisí, možno tým, že som si o filme nič nezisťoval a vďaka tomu ma dokázal prekvapiť... mňa to každopádne dostalo a neváhal by som si to pozrieť ihneď znovu. Inak je až šokujúce, že ten film má desať rokov - vôbec nezostarol. Scenár, réžia, kamera, herci, bubeník - všetko excelentné. Keby som si robil rebríčky, tak jednoznačne TOP 10 minulého desaťročia (2010-2020). Láska.

Lokálny film z lokálnych zdrojov o lokálnej téme pre (prevažne) lokálne publikum. Ale pozor - prívlastok "lokálny" tu neznamená menejcenný, práve naopak, ide o vyslovene pozitívnu vlastnosť. Je to skvelý príklad toho, ako urobiť za minimálne peniaze pôsobivý výsledok. Púšťal by som to ako ukážkovú "case study" pre všetkých tvorcov rozličných dokumentov na objednávku a povinných jázd Dvojky RTVS. Obsahovo treba film oceniť za to, že si nezatvára oči ani pred negatívami a zlyhaniami, hoci sa v nich ani príliš silno nerýpe, čo je zas pochopiteľné vzhľadom k téme a osobnému zaangažovaniu spolurežisérky. Formálne je zas zaujímavé sledovať ako tvorcovia z nedostatkov resp. obmedzení robia prednosti (typické aj pre ďalšie Pavlíkove filmy, najmä OUCA je v tomto veľmi kreatívna a navyše aj divácky univerzálnejšia). Rozprávanie cez fotky nie je až tak ojedinelé, hoci tu tvorí 95 percent filmu, ale použitý materiál je dosť rozmanitý na to, aby to nenudilo. Mne osobne to nevadilo vôbec, väčšinu času som si to ani neuvedomoval...

Vcelku dobrá adaptácia, na ktorej ma asi najviac zaujal herecký výkon hlavnej hrdinky (slušní sú aj ďalší herci), romantické scény majú zmyselnosť (niektoré viac, iné taký priemer). Oceňujem tiež zobrazenie menej nápadných vrstiev predlohy - kontrast príroda/industriál, triedna nerovnosť. Na druhej strane réžia mohla trochu viac vyťažiť zo zachytenia prostredí, a niektoré scény - napr. štrajk robotníkov to trochu ťahajú do takého slabšieho televízneho štandardu... Neviem sa rozhodnúť, či 3 či 4 *

Ústredným bodom tejto stopážou (a opakovaním sa) neúnosne prehnanej postmodernej etudy nie je amatérske porno na začiatku (ako by sa mohlo zdať z marketingových výstupov), ale jedna z množstva vysvetliviek v strednej časti, ktorá pomenováva autorský zámer - nastavenie zrkadla našej súčasnosti, pretože všetka hrôza a hnus okolo nás omračujú a nedovoľujú nám uvedomiť si náš marazmus naplno. Problematické je, že sa to snaží dosiahnuť hyperbolizovaním vonkajších znakov, čo je pomerne únavný spôsob. Film nám v princípe ukazuje tri krát to isté - v prvej časti formou interakcií a zátiší vo verejnom priestore - v druhej časti formou duchaplných bonmotov založených na kontraste obrazu a jeho komentára, vysvetľujúcich historické, estetické, spoločenské a politické tézy autorovho prístupu - v tretej časti na pôdoryse proceduralu zo ZRPŠ, ktorý ale nie je vystavaný ako dramatická situácia, ale ako alegória internetovej diskusie. Podobne ako internetovým diskusiám kraľujú silácke reči, tento film je prepchaný obrazovými výkričníkmi. Spoločenská kritika sa však väčšinou drží v rovine klišé a primitívneho hejtu - rozumiem, že to bol zámer, ale načo replikovať všadeprítomné, navyše tak, že tento zámer adresát aj tak nepochopí (ak nezdrhne z kina po prvej polhodine obhliadky Bukurešte)? Radu Jude nám teda nastavil zrkadlo - škoda len, že nežijeme v 19. storočí, a vieme, že na diagnózu spoločenských nádorov sú prospešnejšie mikroskopy, rentgeny, MR-ká a CT-čka - resp. ich umelecké ekvivalenty.

Obohacujúce. Pre mňa jeden z najoriginálnejších počinov posledných rokov. Je to vlastne taký Béla Tarr obrátený naruby - tempo je frenetické, tok dialógov sa nezastaví, v podstate žánrovka (miestami dosť neuveriteľná), a napriek tomu len hmlisto tušíte o čo ide, v konečnom dôsledku to ale na konci dňa vôbec nevadí. Režisér pristupuje k divákovi s aroganciou svojich postáv. Pol hviezdičky plus za majstrovskú záverečnú scénu.

Dobré. Ale pozrel by som si aj pokračovanie "To ta monarchia po 10/15 rokoch"... Myslím, že potenciál tam je.

Jadrom filmu je príbeh o dospievaní, o strete očakávaní s realitou. Realita (tak ako prakticky vždy) očakávania ďaleko predčí a zároveň ich elegantne rozmetá na franforce. Na prvý pohľad sa premeny prostredia a postáv môžu zdať až brutálne, a režisér sa kontrast tradície a pokroku snaží niekedy až príliš počiarkovať, ale nemyslím si, že táto perspektíva je najpodstatnejšou rovinou filmu. Teda aspoň mňa viac zaujal vnútorný konflikt hlavného hrdinu, ktorý hľadá svoje miesto v živote, ako aj kontrast jeho perspektívy s perspektívami ďalších postáv. V podstate typická "coming-of-age" situacia, ale pomerne výstižná. Milým prekvapením bolo, ako film príjemne plynul a dobre sa pozeral.

Za prvé - veľa nového som sa, žiaľ, nedozvedel. Za druhé - ponúkané riešenia sú síce väčšinou v nejakej forme fajn, ale zabúda sa na ich "vedľajšie účinky", alebo sú to často len kozmetické zmeny. Napr. prirovnanie microgridu k internetu je presné, lenže zabúda sa na to, že internet priniesol nie len nevídanú dostupnosť informácií, ale aj ich nevídaný nárast a zahltenie nimi... Za tretie - vizuálna stránka filmu je pomerne nevkusná, a dalo by sa to aj bez toľkého cestovania. Za štvrté - a to považujem za najväčší problém dokumentu - snaží sa nás presvedčiť, že ľudstvo vynájde nejaké super riešenia, aby odvrátilo katastrofu a ešte vylepšilo svet. Pričom ľudstvo jednak spôsobilo tieto problémy tiež v snahe odvrátiť iné problémy (hladomor, choroby, chudobu...) a jednak to, čo by sme potrebovali je menej ľudstva - nie v zmysle menej jedincov (hoci aj to sa v dokumente naznačuje), ale menej nášho vplyvu na fungovanie ekosystému a menej našich zásahov doňho. V princípe by sme potrebovali znižovať komplexitu a zvyšovať efektivitu fungovania našej spoločnosti, aby sme zaberali menej priestoru, využívali menej prírodných zdrojov, ako jedinci, aj ako spoločnosť. Otázka je, či to naozaj chceme. Zmieriť sa s tým, že v živote neuvidím Halung Bay (naživo), ale môžem sa kedykoľvek ísť pozrieť na Pražský Orloj, lebo pri ňom nie sú davy turistov. Alebo s tým, že nosiť zaplátané oblečenie bude norma. A že kilo banánov by malo stáť 10-15 eur namiesto 1 v akcii. A ešte drobnosť - Namiesto sharovanych elektromobilov môžeme už dnes používať električky a trolejbusy a metro a vlaky - všetky fungujú na elektrinu, potrebujú tisícinu miest na parkovanie a prepravujú ľudí hromadne, čiže efektívnejšie. Otázka je: prečo to nerobíme? Jednoducho celý ten dokument chce byť "wow", ale udržateľnejšia civilizácia je v skutočnosti nudná ako pitie vody namiesto alkoholu a rozprávanie sa o tom, čo bolo v škole namiesto netflixu. Good night and good luck.

Klér sa natoľko snaží byť "kontroverzným", až sa stáva neznesiteľne plochým, nudným a trápnym. Minutáž je prepálená, postavy jednorozmerné a nezaujímavé. Ak si potrebujete kopnúť do katolíckej cirkvi, asi vám to bude stačiť. Resp. - ak vám stačí vidieť farárov-úchylákov, čo chlastajú, nadávajú, kopulujú, korumpujú atď. Ak očakávate zaujímavý príbeh a dobre natočený a zahraný film, budete asi skôr sklamaní. Reálne je to skôr na dve hviezdy, ale v rámci toho, ako je ten film nadhodnocovaný, tak budem prísny.