pepito25

Desivá nuda. Viac si užijem pri otváraní konzervy s treščou pečeňou.

V každom z nás kalvária svojho druhu. A potom tie interakcie, často tragické. Som rád, že celý tento príbeh, presne ako ten náš, nie je o Bohu, ale o človeku. Fandím a prajem autorom, pretože sa ma to ako celok dotklo a pretože som sa ako divák mohol spolupodieľať na prežívaní kultúrneho zážitku, ktorý tento film prináša.

Milá česká jednohubka. Ale nič viac, ani prd.

Jedna hviezdička za Willisov ikonický gumený ksicht (nech týždeň nežerem).

Jedna hviezdička za akciu a s prižmúrením všetkých očí (vrátane veľkých očí kocúra, ktorého nemám) nad chudákmi hercami, ktorí sa zúčastnili tohto megadementného projektu. Ono, americké vlastenectvo na nás vykúka z mnohých filmov a z toho sú viaceré z tých skutočne veľmi dobrých. Rovnako tak sa ale môže stať, že jeho nesprávnym dávkovaním a absenciou zdravého rozumu, ktorý by bolo treba vštepiť postavám, vznikne paskvil roka. Butler s efektivitou Ramba, neohroziteľný a správny chlap, postava z amerického sna. Eckhart ako prezident a prezident ako zodpovedný sprievodca celého národa, človek milujúci rodinu a nemajúci na ňu čas (lebo národ ho vždy potrebuje), bohabojný a sympatický mužný typ, ktorý sa vždy rozhodne správne - tak ako inde aj tu úporne budovaný imidž amerického najvyššieho predstaviteľa. Politická elita na čele s hovorcom bieleho domu a zastupujúcim prezidentom Freemanom pôsobiaci ako rybičky v akváriu: keď je kŕmenie, tak je kŕmenie, keď nie je, tak tu proste iba sme, v tej vode. Pani ministrine, ktorá je tak vlastenecká, že isto onanuje pri pohľade na vlajku a splodená bola z amerického patriotického hriechu. Tak takto vykreslená výkonná moc prvej superveľmoci... :-)))) pánové, ak tomuto niekto dáva 4 hviezdičky, musí byť silný recesista.

Som sklamaný. Nič extra som síce nečakal, no sklamať sa možno aj tak. Tie bezostyšne trápne pokusy o humor znejú tak diétne...!! - Pravda, keby tam neboli tie, o čo by to tvorcovia celé opreli? O scénu, keď kuchtíci varia pod ajfelovkou? O Bonnotove pokusy zatajiť sa pred manželkou? Keď už nie je cesta povedať si "Radšej nenatočme nič, lebo toto, čo chystáme, bude veľmi, veľmi slabé", tak to skončí takto. Ja ti neviem, Žáne, tento paskvil nemá chuť, má iba ingrediencie nahádzané do jedného hrnca. Kuchtíci by mohli tušiť, že to nepostačí. A prítomnosť Reno-hviezdy tomu ani neublížila, ani nepomohla. Vyjadrené presnejšie: Možno pomohla predať viac dvd a uškodila samotnému Renovi. Oui!

Geniálne herecké výkony! Hardy si to u mňa zapečatil riadne na dlho a Edgerton svojim výkonom nijako nezaostáva. Je to však Nick Nolte, pri kom som stratil reč. Nieže by som poznal všetky jeho doterajšie role, no kvôli tým videným sedel u mňa dlho v b-éčkovom rade. Tu však jeho stará tvár komunikuje o holý život. Naliehavo, vrúcne a presvedčivo. Ošuntelý starouš a jeho rozbitý život pod placatou čapicou. Jeho strach, že už nezažije návrat synov. Jeho upnutie sa na 1000 dní odriekania a postupného návratu (čo je jediný fakt vysloviteľný jeho "čo ak už navždy!" zamknutými ústami). Jeho mlčanie bez výhovoriek. Jeho dojatie, keď neplánovane uvidel vnučky. Jeho celé veľké srdce zhmotnené v otcovstve, ktoré v ňom konečne našlo šancu uplatniť sa, keď v jeden večer jeden z dávnych synov sedel a čakal naňho na schodoch domu...

Akonáhle sa pozerám na scénu, kde vidím stáť niekoho v pošahanej časovej slučke zoči voči sebe samému, tento počin generuje v mojom hodnotení automaticky dosť podstatné mínusové body. Tak aj tu. Herecky mi to sadlo. Osvedčené tváre zabrali, toho malého chlapca som sa náležite bál a keď sa nasral a všetko okolo sa zdvihlo ku stropu, nevdojak som pridŕžal ovládač a pohár s vodou, aby nevzlietli a nerozbili sa. Popravy v poli vyzneli mierne trápne a vyplácanie striebornými tehličkami - no čo ja viem... Pohnútky postáv to naopak príjemne dorovnali, boli ušľachtilé a pevné a s tým súvisiace najväčšie plus filmu u mňa je, že tu niet onálepkovaných dobrých a zlých. Keď to spočítam, tak 3 hviezdičky.

Redford a Pitt pred desiatimi rokmi – to je prima kombinácia. Pôsobia na mňa ako otec a syn. :-) Videl som Spy Game snáď 10krát a mávam nutkanie znova sa po čase vrátiť. Je to relax a človek si pri pozeraní hovie v takej tej spokojnosti bez ohľadu na to, aký je deň a čo má za sebou. A Mattyho komentár – plný súhlas.

Moje vedomie sa v budúcnosti dozvie, že o niekoľko dní v prítomnosti zomriem. Moje vedomie sa do budúcnosti znova a znova vracia a nakoniec na základe toho, čo sa mu v budúcnosti prihodí, vykonám v prítomnosti rozhodnutie, následkom ktorého zomieram. Toto je niečo s atraktívnym puncom vyvolávajúcim skutočne precítenú spolupatričnosť (Brody sa ani nemusí extra snažiť a človek keby mohol, tak by to zaňho zatiahol - tým chcem povedať, že svoju rolu hrá podmanivo), no v konečnom dôsledku pociťujem sklamanie, pretože začarovaný kruh pri skákaní z prítomnosti do budúcnosti a naspäť tu už bol veľakrát a skoro vždy so základným nedostatkom - že je to sprostosť. Filmár, keď sa už na toto dá, musí priniesť niečo výnimočne chutné, aby odzbrojil diváka, ktorý trochu zapremýšla... - už len tou vôňou prichádzajúceho zážitku. A ešte niečo: Pán Craig, klobúk dolu za tie skeče.