-soch-

Pre mňa legendárny a nezabudnuteľný program :-) Leopold Haverl tam účinkoval ako záporná postava - kapitán Magor.

Keď som sa pred dvomi - tromi rokmi dozvedel, že sa bude nakrúcať film Lidice vyvolali sa vo mne dva pocity. Jednak išlo o pocit potešenia, keďže filmy z obdobia vojny, holokaustu a ukrývania pred "esesákmi" sa mi vždy, dovolím si povedať, so všetkou úctou - páčili. A druhý je pocit prekvapenia - film mala režírovať Alice Nellis, ktorá, pokiaľ si dobre pamätám, nemala skúsenosti s takýmto žánrom, čím nechcem povedať, že by film vedený pod jej rukou vyzeral zle. Dnes som teda tento očakávaný film zhliadol a z kina sme spolu s kolegyňou odchádzali s rozpačitými pocitmi. Čo sa týka mojich pocitov, sú zmiešané a doslova "polovičné". Keď tento film označím za zážitok, musím povedať, že v prvom rade EMOCIÁLNY a UMELECKÝ až v rade druhom. V prvej polovici minutáže, ktorá bola s prepáčením natiahnutá sme sa ako keby len "zoznamovali" s postavami a všímali si ich osudy. Zlomové a citovo najsilenejšie momenty prišli až v druhej polovici filmu, keď do deja zasiahli aj významné a tragické vojnové udalosti, ktoré sa s vaším srdcom pohrajú tak nečakane a ľahko ako dvojročné dieťa s hrkálkou. Poďme ku hereckým výkonom. Karla Rodena nepovažujem za geniálny talent a vo filme predviedol typické divadlo, ktoré ničím neprekvapí, ale ani nesklame. Naša milá Zuzana Fialová dostala vo filme úbohý priestor a jej postava mala posolstvo rozpačité ako smrad kontajnerov v Petržalke, čo neprisudzujem jej, ale scenáristom. Neprekvapila, no potešila Zuzana Bydžovská a od postavy Romana Luknára (ktorý je vo filme výborným multi-lingvistom) som čakal viac " atypického charakteru". V konečnom dôsledku k lepším patrili asi herci stvárňujúci mladé postavy a nemeckí esesáci. Keby záležalo odo mňa, tento film by som zostrihal kľudne na takých 100 minút a vynechal by som niekoľko scén, ktoré síce môžu divákom niečo povedať, avšak tento raz sa do vojnového filmu nehodia ako v prípade niektorých predchodcov... Moje hodnotenie je v tomto prípade 2,5 (po zaokrúhlení: 3) hviezdičky. Tento film si ale budem pamätať a možno nepotrvá dlho, kedy si ho pozriem znova. Môžem však s istotou povedať, že slovo OBYČAJNÝ, by tento film hlboko urazilo.

Poeticko-odborne podaný obraz o konci našej planéty. V prvej časti sme priam vtiahnutý do trpkých udalostí, pretože herci na plátne ani nehrajú, správaju sa viac-menej "reálne". V druhej časti sa okruh postáv výrazne zúži, trošku sa vzdialime z deja, pretože realita sa postupne vytráca a výrazne ju nahrádza fikcia, ktorú však Lars Von Trier dokázal zobraziť svojsky a postavy neutekajú pred koncom sveta ako v mainstreamových amerických filmoch. (ArtiFilmFest 2011)