Terzeus

Lovercrafta som síce nečítal, no po tomto počine Andrewa Lemana mám pocit akoby som poznal každú jeho vetu. Na The Call of Cthulhu som narazil v tých skutočne veľmi hlbokých neznámych vodách filmových zoznamov najrozličnejšieho druhu počas surfovania po nete a neľutujem to. Nielen že je jeho spracovanie a vysoká miera štylizácie napomáha vytvoriť atmosféru 20. rokov ale samotný film potom pôsobí ako 20. roky. Mysterióznosť, výborný strih, prelínanie s hudbou dramaticky lepšie ako v niektorých hovorených filmoch, masívne využívanie obrazovej estetiky a koniec koncov tá dusná atmosféra neskutočna (neforemné scenérie ku koncu sú výpovednejšie a sofistikovanejšie - ako kniha - nespoliehajú sa na dôveryhodnosť ale významovosť). A aj keby príbeh nikomu nič nepovedal (čo je, myslím si, veľmi nepravdepodobné), stále sa jedná o perfektne strávených 45 minút.

Podľa toľkých negatívnych hodnotení mám dojem, že som videl úplne iný remake na Carrie, ako ostatní. Každopádne, Kimberly Peirce to vzala za správny koniec. Celý príbeh nielen že upravila do reality súčasnosti, ale aj z nej ťažila a len zvýraznila pointu príbehu. Od začiatku do konca je to verné vynikajúcej De Palmovej predlohe práve s tými nápadmi zo súčastnosti. A obsadenie trefné, uznávam, že Moretzová nemá ten strašidelný výraz Spacekovej z originálu, ktorý tak na diváka dorážal, ale bavilo ma to pozerať od začiatku do konca, hoci som vedel ako to skončí a čo nasleduje. V rámci remakeovej scény je to obdivuhodný počin, asi najlepší remake aký som doteraz videl, a práve preto prirážam hodnotenie trochu neobjektívne vyššie než si film zaslúži. 80%

Po opätovnom dozretí dojmov po videní tohto skvostu od Cuaróna opäť zvyšujem hodnotenie na 5*. Podotknem však, že som nevidel ani pôvodný film a ani som nečítal Dickensovu knihu. A na 90% som si istý, že ani jedno z toho by už dojem nezmenilo. Pretože... Cuarón má vynikajúci cit pre obrazovú harmóniu, vynikajúce snímanie exteriérov i interiérov a najmä, každý záber mi prišiel okúzľujúci a magický, nepochybne z veľkej časti nielen kvôli kamere ale aj výprave. Ak si k tomu pridám výborné výkony predovšetkým Hawkeho a Paltrowovej, silný príbeh s výbornou myšlienkou, dostávam dielo, ku ktorému sa odteraz vždy rád vrátim.

Z hľadiska cieľovej skupiny a účelu je to ďaleko lepšie než som očakával, vlastne, vynikajúce. Práve Forward Unto Dawn ukazuje prečo nikdy nebol a nikdy nebude veľkofilm Halo zlým nápadom. Dúfam, že sa ho raz dočkáme. Ale späť k tejto malej sérii - videl som 91minútový zostrih a ten potvrdzuje konzistentnosť, celistvosť a jasnú istotu v režisérových rukách. FUD mal byť prequelom, nie veľkým seriálovým zázrakom o komplexnom rozvoji postáv. Vzhľadom k tomu aký malý priestor je pre seriál v hodine a pol to však opäť prekonáva všetky očakávania. Vizuálne je to pohlcujúce, postavy sú sympatické, nie je ťažké sa s nimi stotožniť, emócie nefalšované a pre každého fanúšika Halo zdrvujúco úprimné a verné estetike a podstate hry. Master Chief je úžasný, napriek odlišnému hlasu a vôbec, adrenalín v tak mini produkcii a akcia je na vkusných pomeroch. A to som naozaj objektívny. Keď to začínalo, povedal som si, že to bude asi ďalšia nevydarená nevydarená vec k/resp. podľa videohry. Som vrelo a úprimne rád, že som sa mýlil. Seriál nielen že splnil účel a obohacuje hranie Halo 4 ak si ho človek pozrie ale predovšetkým pôsobí ako od fanúšikov pre fanúšikov. Je tu skrátka všetko.

Človek by si pomyslel čokoľvek, ale že to bude Michael Bay, ktorý v roku 2013 (zatiaľ) najviac prekvapí, to si asi nemyslel nikto. Ani ja, o to pozitívnejšie prekvapenie ma čakalo (z filmu som videl pred videním len plagát a krátku informáciu o zápletke). Bay spravil svoj najlepší film doteraz od Skaly (1996) a pravdepodobne aj najlepší z celej jeho tvorby. Námetu sa chytil ako tiger, a podobným tempom ho aj rozvíja. Na dvoch hodinách pumpuje bizarnosti, irónie a scenáristicky veľmi výživné dialógy s takou kadenciou až je ťažké uveriť, že je to skutočne podľa skutočného príbehu. A hoci sú udalosti zdramatizované viac pre potreby filmu, žiadne nie sú ohýbané smerom ku gýčovitosti alebo prázdnote. V zdatných a herecky veľmi presných, perfektne obsadených a najmä výborne odohraných rolách sa stáva aj tá najmenšia scénka vizuálne podmanivým, strihom dynamickým filmovým potešením. Ben Seresin ako kameraman je kapitolou úspechu filmu sám o sebe. Odhliadnuc od remeselne vyšperkovaného prevedenia na tanieri zostáva stále správne a v maximálnej možnej miere najlepšie pojatá cesta akou sa daný námet mohol vybrať. Z nemalej miery hlavne vďaka, už spomínanému, výbornému scenáru. Pointa je jednoducho super, hlavne vďaka ironickosti a nefalšovanej snahe nečačkať diváka snahami o moralizáciu ako sa to zvyčajne v Hollywoodskych filmoch deje. Ak by som mal niečo vytknúť, tak snáď len zopár zbytočnejších voice over pasáží a rovnako zbytočnejších mini scénok. Výsledok? Zábavná a pritom vynikajúcim spôsobom vyspelá snímka, ktorá z Baya síce nerobí stále dobrého režiséra ale minimálne mu po katastrofálnych tretích plechovkách napravuje renomé. Viac než kvalitne. 90%

Americká verzia Chan wook Parkovej trilógie Pomsty. Akurát film je iba jeden a na rozdiel od hĺbavého a emocionálne náročného štúdia aké predvádza Park, Jeff Nichols robí to, čo predvádza aj v zvyšných dvoch filmoch svojej filmografie - rýdzu nezávislú filmárinu založenú na premyslených kamerových expozíciách, atmosférickej minimalistickej hudbe a najmä na ľahkosti rozvoja postáv, takmer nenútenej a predsa strhujúcej. Jednoducho je to ten najsprávnejší pohľad na pomstu aký som vo filme videl (okrem Parkovej trilógie, tá pomstu síce takisto neomylne kritizuje a odmieta ale činí tak diametrálne odlišným prístupom - jej predvádzaním). Jeff Nichols bude v budúcnosti veľký režisér. Každý jeho film si ma niečím hlboko získal. Pre neznalcov jeho tvorby odporúčam začať s Take Shelter a ak sa vám nechce pozerať všetky 3 filmy, ktoré spravil, zostaňte len pri Take Shelter. Ten film skrátka stojí za to, rovnako ako Shotgun Stories. 90%

Vynikajúci dialógový film s galaktickým presahom scenára. Presne taký typ filmu, ktorý podnecuje debatu pričom je samotne len o debate. A hoci je dôležité uvedomiť si, že niektoré škandalózne odhalenia sú historicky nepresné a nemožné (Nový zákon má naproti starému dosť silnú historickosť a to uznávajú aj odborníci, koniec koncov, keď sa ešte aj v historickej encyklopédii píše, že Nový zákon patrí k dôležitým historickým prameňom, už to niečo znamená), je to súčasť a podstata filmu, t.j. nemôže sa to vnímať ako chyba, nakoľko je to celé fikcia a ako taká si môže dovoliť rozmýšľať nad rámec faktov a nad rámec šialenosti či uveriteľnosti lebo je to celé o otázke "čo ak...". Ja som sa touto otázkou nechal pohltiť vďaka vynikajúco napísanému scenáru a bol som len a len obohatený vynikajúcim mysterióznym filmom s tak jednoduchou ale prepracovanou pointou, že sa nad ňou prakticky nedá nepremýšľať minimálne z hľadiska jej prehodnotenia alebo len čírej zaujímavosti k danej téme. The Man From Earth je veľmi inšpirujúci film, ku ktorému sa iste ešte vrátim. Vzhľadom k žánri a príbehu tiež nevidím problém byť s hodnotením štedrejší. Koniec koncov, historické nepresnosti sú tu dôležité a účelné vzhľadom k podnecujúcej funkcii pointy. 90%

Už si nepamätám aby som nejaký triler pozeral hneď deň po jeho prvom pozretí odznova a s ešte väčším entuziazmom si ho vychutnal. Danny Boyle opäť potvrdzuje, že patrí k tým najlepším režisérom dneška. TRANCE je režijne dravý, vizuálne pohlcujúci, hudobne hypnotický a príbehom strhujúci film. Dovolím si tiež vrcholne nesúhlasiť s tvrdením, že film nič neznamená. Aj odhliadnuc od jeho formálne perfektnej stránky je to stále výborné zamyslenie sa nad rozhodnutiami, ktoré v živote podnikáme a nad tým či ich aj koniec koncov ľutujeme. Na jednej strane nás tak Boyle so svojím TRANCE berie preč od nášho bežného sveta a robí to, čo filmy dokážu perfektne - strháva nás do iného sveta, preč od nášho, núti nás premýšľať nad problémami postáv a nie nad realitou, no na druhej strane je celá tá formálne, technicky i naratívne špičková trilerová dráma nie len o prezentácii. Ako som spomínal vyššie, Boyle v spolupráci s Hodgeom veľmi dobre vie, čo ten film znamená. A môže to zistiť každý, dokonca bez veľkého nadsadenia môžem povedať aj to, že interpretácie môžu byť rôznorodé a pritom celkom pravdivé z každej strany. A hoci zo mňa stále prýštia emócie, celkom objektívne sa dá zhodnotiť, že TRANCE, ak vám už nič nepovie, čo sa môže stať iba ak mu to nedovolíte, stále zostane filmom, ktorý je do slova a do písmena moderný... svojím audiom a vizuálom strhne, vynikajúcou kamerou a strihom vás bude drať dopredu nezastaviteľným tempom naratívu. Skrátka, v rámci žánru je to perfektné či už si pripustíte pointu alebo nie. U mňa suverénných 100%, objektívne 90% čiže stále výborných a zaslúžených 5*.

Masaker, ktorý okrem vizuálu ani po takmer 40 rokoch nestratil nič zo svojej sily. Tobe Hooper zrežíroval vynikajúci obraz násilia, strachu a dramatickej podlosti bez toho aby sa vyžíval v krvi alebo sa snažil používať lacné naratívne klišé. Zmysel tu dáva jednoducho všetko, vyústenie bez pointy paradoxne najviac, ako čerešnička na torte. Historicky nadčasový horor. 100%

Keď vidím koľko ľudí Luhrmannovu adaptáciu Veľkého Gatsbyho podhodnotilo, predsa len zdvihnem hodnotenie na maximum. Faktom je, že objektívne to rozhodne na 5* nie je. Baz Luhrmann ma však svojím filmom pohltil zo všetkých tohtoročných videných v kine zatiaľ najviac. Výborný DiCapriov a Edgertonov výkon stiahne aj tú magickú výpravu do plnej uveriteľnosti a zostáva snáď len povedať, že jedinou chybou tejto drámy je príliš doslovný scenár, doslova sa pointa predostiera na tanieri čím istým spôsobom kradne hlavnú devízu knihy - mnohorakosť jej interpretácie. Stále sa však jedná o výbornú adaptáciu, ktorá si je vedomá toho, že knihu nemôže predčiť a preto sa ju len snaží uctiť. Ide jej to dobre! Mimo doslovnosti tiež zamrzí viacero slabo či vôbec nedoriešených motívov vrátane Nickovho priateľstva s Jordan Bakerovou. Výsledok? Aj vďaka bombastickému soundtracku Emotívna, Silná a hlavne Poctivá dráma, o ktorej som rozmýšľal skutočne dlho - a to sa mi nestalo ani pri knihe. Rozmýšľam, že to bude zrejme tým, že film je omnoho sugestívnejšie médium. Zároveň ma donútil k tomu, že po knihe musím siahnuť ešte raz. 90%