mancer

Co to vidí, oko mé modravé? Vážne bude aj druhá časť????? :D :D :D Dude, just no.. seriously, stop!

Väčší cringe-fest som ešte v živote nevidela! A to pozerám fakt slušné kraviny, vyrastala som na telenovelách, z Twilightu som videla všetky časti a dočítala som dokonca My Immortal (pozn. redakcie: najhorší fanfiction ever written). Ale toto je pre mňa absolútne dno. Seriózne som horšiu vec vo svojich 28 rokoch nevidela a ani nečítala. Kamoška to dokonca čítala a pamätám si, že sme sa svojho času bavili na úryvkoch z tej knihy, len ja sprostaňa som na názov zabudla a na toto som naďabila náhodou cca o rok neskôr v snahe pozrieť si nejakú milú teen romance oddychovečku. Videla som, že tu hraje Hero Fiennes - pekná tvárička, britský prízvuk.. reku, dám tomu šancu. BIG FUCKING MISTAKE! [SPOILERS ALERT] Hneď na začiatku ako sa na obrazovke objavilo logo "Wattpad Studios" si vravím "ejha, tu mi niečo nehraje" a netrvalo mi ani 15 minút kým mi došlo čo. Veď to bol čistý fanfiction grc! Pre tých neznalých - Wattpad je už tak spodina fanfiction komunity, a to, že sa z tejto spodiny niekto rozhodne spraviť film, mi ešte doteraz mozog neberie. No keď už som bola asi v polovici filmu, bolo mi ľúto to vypnúť, že veď to už nejako dám. Začala som teda počas filmu googliť (nech to aspoň rýchlejšie ujde). Tak ono tomu vraj má výjsť tento rok druhý diel (huráá), kníh z tejto série je presne 5 (áno, dobre vidíte.. slovom päť), a z nejakého neznámeho dôvodu to tu má 54% (tiež dôvod, prečo som sa domnievala, že sa to zlepší, lebo veď 54% je na teen rom-com slušné číslo), ale za mňa je ešte aj ten odpad vysoké hodnotenie. Tí, ktorí tu píšete, že sa to podobá Twilightu a 50 Shades of Grey - máte pravdu. Ono to totiž vzniklo ako fanfiction na 50 Shades of Grey, čo je vlastne pôvodne fanfiction na Twilight. Čiže je to fanfiction na fanfiction. Fanfiction na druhú. Cringe je násobený priamo úmerne a rastie exponenciálne. Ale späť k deju. Keď spolu dvaja hlavní hrdinovia (volajme ich Edo a Bella, keď už sa tak tvária) začali po jednej puse bývať (lebo Bellu medzičasom mama odstrihla od financií, keď sa dozvedela, že si na vysokej vo svojich 18tich rokoch okrem učenia sa dovolila povenovať aj chlapcom.. boo!), začalo ma reálne nadrapovať a premýšľam ako je dočerta možné, že sa na to tí herci dali. Selma Blair? Peter Gallagher? Ja chápem, že sa im ponuky na prácu asi príliš nehrnú, ale v tomto bode by bolo menej trápne, keby hrali v porne. Potom prišla emo back story hlavného hrdinu a ja už som vytáčala číslo na pohotovosť, že toto nepredýcham. Ale počkať! Čo to? Žeby sex scéna? Šanca na vykúpenie a opäť vedľa. Tú som si musela dať dokonca až 2x po sebe, lebo to bolo presne to pow čiki pow pow alá The Room, zvodné roztrhnutie obalu z kondómu zubami, slow-mo a nejaká romantická sračka hrajúca na pozadí. Ale hlavné je, že bol consent (come on it's 2020). Non-vampire Edo Cullen bol dostatočne tajomný a zápletka nebola najskôr úplne zjavná, takže ma to celkom držalo v napätí, nebudem vám klamať. Furt sa tam okolo našich holúbkov obšmietali takí jeho dvaja podivínski kamoši, ktorí seriózne vyzerali ako Rakeťáci z Pokémonov a ešte umocňovali ten pociť, že s Edom nebude niečo úplne na poriadku. A potom to prišlo, ten parchant s Bellou bol len kvôli stávke (čo vôbec nie je neoriginálne a nevidela som to už v asi päťdesiatich filmoch). Samozrejme sa za to pohádali a on jej v záplave emócii nevedel úplne povedať, že to tak nie je a veď on ju vlastne miluje. To by bolo moc skoro. Predtým sa ona musí udobriť so všetkými, ktorých kvôli nemu odstrihla zo svojho života a popri tom tam musí prebehnúť montáž scén, ako sa obaja trápia a majú flashbacks za zvuku nejakého emocionálneho porozchodového songu. Grand finale potom obsahuje scénu, ako si profesorka po hodine literatúry (alebo kieho frasa) zavolá Bellu na slovíčko a odovzdá jej prácu, ktorú napísal Edo, pretože si myslí, že ju písal o nej (GDPR jej asi nič nehovorí). V ktorej seba a Bellu okrem iného prirovnáva k Lizzie Bennett a Mr. Darcymu (like bitch no, just stop) a skončí to samozrejme vyznaním lásky. The end. Dala som to, but the damage is done a ja teraz rozmýšlam, či si na to nemám pustiť radšej nejaké fekal porno, aby som to dostala z hlavy.

Paráda.. až na to, že mi ten koniec zlomil srdce. Celý čas som totiž tajne dúfala, že Blue bude ten sladký blonďáčik z '13 Reasons Why' :(

Pohľad na mladého Johna Cusacka v tomto filme mi takmer zaručene predčasne spustí menštruáciu.

Dvojhodinové hľadanie auta. Aneb ako chlapík omylom zachránil pár chudákov a prischli mu na krku až do konca filmu, kým sa nedostal k tomu, čo by bol býval spravil už v prvých minútach filmu. Pretože logika postáv hovorí, že keď niekoho zachránite, tak máte automaticky povinnosť ho udržať na žive až do rána. Hlboko sa taktiež ospravedlňujem postavám z prvého dielu, pretože ako sa ukázalo, v tejto časti nebola normálna ani jedna postava a ešte aj tí záporáci nestáli za nič. Popravde sa tým amíkom ani veľmi nečudujem, že zaviedli takýto zákon, keď tam žijú takí retardi. Ešte aj ten smut na Harry Pottera, ktorý som napísala, keď som mala 13, mal viac hĺbky a zmyslu, ako toto. Pri tých dialógoch mi krvácali uši a pri správaní sa niektorých postáv sa mi vo vačku otváral celý príborník. Na môj vkus tiež nezmyselne veľa spomalených záberov a príliš silená snaha o epickosť. Oproti tomuto ešte aj tá nepodarená jednotka vyzerá ako majstrovské veldielo od Nolana. 3/10 (Len kvôli nápadu, lebo kto aspoň raz za život taký zákon v krajine mať nechcel, tak buď klame, alebo ho ešte nikdy nikto nenasral.)

Gummo je spletom akýchsi zdanlivo nesúvisejúcich scén, ktoré odrážajú životy ľudí v malom mestečku v Ohiu, ktoré bolo predtým zasiahnuté tornádom. Ľudia, ktorí film zatratia práve kvôli tomu, že mu chýba dej však úplne nevedia o čo prichádzajú. Každá scéna je tak neskutočne úchvatná a nezabudnuteľná, že má tento film väčšiu hodnotu ako celá rada Hollywoodskych trhákov. A ak sa pozeráte pozorne istú súvislosť medzi scénami nájdete. Film, ktorý si vyžaduje druhé pozretie, aby ste skutočne porozumeli režisérovej predstave je vzácnosť. Taktiež každá postava je tak výnimočná a realistická, že by jej kdejaká prázdna postavička od Jamesa Camerona mohla závidieť. "Gummo" skúma celú škálu problémov ako napríklad chudobu, násilie, vraždy, drogovú závislosť, vandalizmus, krutosť voči zvieratám, samovraždu, sexuálne zneužívanie, eutanáziu, prostitúciu, homosexualitu a transsexualitu. Pár scén dokonca vzniklo na základe režisérových snov, ako dievča, ktoré sa práve dozvedelo, že príde o jeden prsník stojace v nemocničnej izbe s balónom priviazaným o ruku. Ďalšie scény obsahujú tínedžerov, ktorí vraždia mačky pre peniaze, liliputánskeho gaya, lesby, chlapa, ktorý zápasí so stoličkou či chlapa, ktorý sa živí ako pasák svojej sestry, ktorá trpí Downovým syndrómom.. Soundtrack je vskutku rozmanitý. Počas filmu môžete počuť všeličo, od detských pesničiek, cez Madonnu až po black metal - pre ešte odpudivejšiu atmosféru. Najviac asi utkvie v pamäti pesnička od Burzum - Rundgang Um Die Transzendentale Säule Der Singularität, ktorá dodáva filmu chmúrny a tajomný nádych. Je takmer isté, že niekde na svete je veľa detí, ktoré z nudy robia podobné veci. Nie každému sa však páči, ak to vidí vo filmoch (nedajbože ešte naživo!) a tak je tento film často označovaný za odpad. Toto naturalistické zobrazenie amerického zapadákova je však hodné pozornosti a nie nadarmo ho takí režiséri ako Werner Herzog, Lukas Moodysson či Gus Van Sant považujú za výborný. "Gummo" je kultový film, ktorý buď milujete alebo nenávidíte, ale zabudnúť sa na neho nedá

Jediný film Shunji Iwai-a, ktorý vo mne vyvolal podobné pocity, ako neskorší (a môj najobľúbenejší) All About Lily Chou-Chou. Len Picnic je podľa môjho viac experimentálnejší, čo sa príbehu a kinematografie týka, snový a nadpozemský (všetky scény výletu za stenami psychiatrickej liečebne). Celý čas máte možno pocit, že jednoduchosť scén, absencia zápletky a menšia stopáž nemôžu priniesť nič prevratné, no záverečná scéna vás musí presvedčiť o opaku. Mňa presvedčila.

Film, v ktorom si hlavní hrdinovia navzájom nevymenia ani jedno slovo, a predsa je to lepší ľúbostný príbeh než Twilight :P Jeden z mojich najobľúbenejších romanťákov vôbec a najobľúbenejší film made in Korea :) Kim Ki-Duk je skrátka môj filmový boh.

Na tento film som sa chystala nejaký ten piatok a stále som sa k jeho pozretiu nevedela dokopať (predsa len japonci vedia s tými ich drámami riadne pokaziť deň). Po jeho pozretí som však ešte 10 minút pozerala na záverečné titulky s otvorenými ústami a rozmýšľala som nad tým, čo som práve videla ale hlavne som si priala, aby sa to ešte nekončilo. Už od začiatku je jasné, že sa nejedná o film zo školského prostredia, ako ho poznáme. Pár znudených školákov si vymyslí nebezpečnú hru o moc, kto najviackrát zatlieska medzi tým ako sa pustí a zase chytí zábradlia školskej strechy vyhráva. A tak sa hlavná postava - Kujo, čo chodí stále neskoro a väčšinu vyučovania trávi na streche školy, stáva šéfom bandy. Spočiatku sa to zdá byť celkom zábava, podať si každého, kto sa rozhodne jeho alebo jeho najlepšieho kamaráta Aokiho nerešpektovať ale ku koncu ho vodcovská rola unavuje a stráca kontrolu nad celou školou. Môže za to aj fakt, že dvaja najobávanejší študenti a jeho stúpenci opustia školu (či už dobrovolne alebo nedobrovolne) a tak sa Aoki chytá moci a začína šikana páchaná či už na študentoch alebo učiteľoch. Učitelia majú v tomto filme veľmi malú autoritu, dokonca žiadnu, objavujú sa len v triedach a aj to "len aby sa nepovedalo" (s výnimkou liliputánskeho učiteľa so záľubou v pestovaní kvetín, ktorého, ako sa zdá, si väčšina študentov obľúbila. Vážnejšie sa o nich zaujíma a má trochu viac priestoru vo filme). Film je pre niektorých možno trochu nereálny, keďže u nás takéto niečo nezažil asi nikto, ale v Japonsku (a iste aj v iných krajinách) je šikana na dennom poriadku. Niektoré ich problémy však určite poznajú všetci tínedžeri. Je tu postava Yukia, ktorý nemá vôbec jasno vo veciach ohľadom svojej budúcnosti, nevie čo by chcel v živote robiť a pred svojim životným rozhodnutím radšej "utečie" do väzenia. Je to film plný násilia a brutality, ale vo filme ho vidíme len v menšom množstve (väčšinou počujeme ako niekto niekomu láme ruku, alebo drví pohlavné orgány, ale nikdy ten akt nevidíme). Taktiež sa tu narozdiel od väčšiny japonských filmov celkom šetrilo krvou, čo má za následok, že je film ešte viac reálnejši a nemáte chuť sa pri ňom smiať. Fakt, že sa dej odohráva v chlapčenskej škole môže byť pre niektorých sklamaním (keďže to znamená absenciu sexuálnych scén a "kawaii" japoniek) ale myslím si, že tým by film zbytočne stratil body na kvalite - pre mňa osobne to je určite plusom (vidieť Ryuheia Matsudu s nejakou dievčinou by ma asi riadne zlomilo :). Soundtrack je jeden z najlepších, aké som kedy počula. Hudba ma na tomto filme absolútne dostala. The Blondie Plastic Wagon a Thee Michelle Gun Elephant dodali niektorým scénam ešte drsnejší nádych. V tomto filme je síce veľa násilia (pre diváka nezasväteného do japonskej kinematografie), no nemôžem nepovedať, že je krásny. Jarná príroda, rozkvitnuté sakury, modrá obloha, toto všetko kontrastuje so spinavou, pografitovanou školou. Aj keď nie som fanúšikom spomalených záberou (a v tomto filme ich teda bolo viac ako dosť), perfektne sem zapadli a krásne zdôraznili dramatické momenty. Jedna z najkrajších scén celého filmu bol Aoki stojaci na streche školy bez pohybu v zrýchlenom móde čakajúci na ďalší deň sprevádzaný hudbou od TMGE. Koniec je nezabudnuteľný a niektoré veci nie sú vysvetlené do detajlov (po treťom pozretí sa ale veľa nových vecí, ktoré tam poprvýkrát neboli objaví), niekedy sa možno v nejakej časti stratíte a film je príliš krátky, ale jednoducho si zaslúži vašu pozornosť.

Na jednej strane kritika skorumpovanej, márnivej a pokryteckej ruskej spoločnosti, na strane druhej silná rodinná dráma. Ide o film od nádejného ruského režiséra Andreja Zvjaginceva, ktorý je nie len tak nadarmo označovaný za druhého Tarkovského. Poriadna šálka depresie medzi tými pozitivistickými srandičkami, čo nám servíruje Holý úd. Povinná jazda pre všetkých, nie len pre emocionálnych masochistov (ako ja), ktorí cielene pozerávajú filmy, po ktorých vedia, že budú vidieť svet len šedo. V pocitoch bezmocnosti, ktoré divák prežíva spolu s hlavným hrdinom ho tromfne asi už len Jagten (2012). Prečo si nepripomenúť, aký je svet skazený a nespravodlivý, keďže Rusko má rozlohu 17 miliónov km2, je jednou z najriedkejšie osídlených krajín sveta (sen každého introverta), no ten nepodarený starosta si tú svoju vilu musí aj tak postaviť na zrovna tamtom špecifickom mieste. Veď prečo nie? Ponaučenie znie: neoplatí sa bojovať s veternými mlynmi, na svete sa obyčajný človek proste spravodlivosti nedovolá. Aj keď by som kritizovala rada, tu naozaj nie je čo. Leviathan patrí k najlepším filmom, aké som tento rok mala možnosť vidieť a jednoducho sa ho oplatí vidieť. Nenechajte sa však odradiť dĺžkou. Som si istá, že pri sledovaní filmu vás na hodinky ani nenapadne pozrieť.