giaruj

Ani z úcty k starej generácii nedám hviezdičku. Kto vie na čom sa budeme baviť my ako 50 ročný, ale takto dúfam nie.

Sú filmy určené na totálne vypnutie.

Horor na ktorom sa prejavil zub času. Neviem, či desil v šesťdesiatych, ale dnes... môžeme sa len pousmiať. Motívov na dobré rozpracovanie je fajn, ale aj tak príbeh zakaždým končí v slepej uličke priemernosti. Dá sa dopozerať, s očakávaním a nádejou, že sa už konečne niečo stane. Nedeje sa nič. Akurát pred očami stále pobehuje pekná herečka ktorú pod oblečením neposlúcha podprsenka:-) Záver príjemne pobaví. Ženská jačí, z jamy plnej kyseliny vylezie kostra na šnúrke. ćoho sa báť? K odpadu má ďaleko, najmä pre svoju, ehm, historickú hodnotu.

Videné v kine s deťmi (dvaja prvý stupeň, dvaja druhý stupeň) a ostal som veľmi milo spokojný. Porovnanie s Inside Out je síce namieste, ale pre detského diváka vzdialené. To, že sa rieši psychický svet, je pre deti príliš abstraktné prepojenie, aby videli nejakú vzájomnú súvislosť, ktorú si vychutnajú skôr dospelí. Po vlnách pandémie sa na film Duša pozerá zvláštne. Nielen kvôli odloženým kinopremiéram a streamovacej premiére na D+. Duša prináša tému učiteľstva, mentoringu, psychohygieny a životného cieľa  v časoch, kedy online vzdelávanie a podpora vlastného cieľa je veľmi silnou (celosvetovou) témou pre dospievajúcich a dospelých. Malí si odnesú pekný príbeh a filozofovanie nad svetami Veľké Predtým a Veľké Potom. Dejové zvraty sú skvelé, no po dvoch tretinách filmu sa vyčerpajú a do cieľa (tiež jedna z dôležitých tém filmu) už idú dôstojne na hranici okatého ponaučenia.  Vizuálne neušla podobnosť s Frozen, Oblačno miestami fašírky a mierne aj s La la land: Malé duše sa príliš podobajú malým snehuliakom, odkliatie duše 22 zmietanej vo vlastnej temnote pripomína odkliatie Elsy vlastnou sestrou, záverečné scény klaviristu v tranze zas záver La la landu.  Strihy na duše mentorov sú fajn, Matka Tereza si to odniesla mierne nekorektne medzi prvými, čo vnímam ako podpásovku. Z "náboženského" hľadiska o posmrtnom živote padlo jediné slovo - peklo. Čo je po živote je otvorené a štandardne necháva priestor podľa vyznania. Čo je pred životom je však zadefinované v akejsi optimistickej škole bez času (chvíľami pripomenulo Príšerky - univerzita). Hlavný hrdina mi trocha prekážal so svojou napuchnutou tvárou, neskôr po "reinkarnácii" bol viac sympatickejší. Vrelé odporúčanie na film smelo aj s druhým stupňom. Hádam sa ten film nepreje na školách a mentorských kurzoch, kde by bol dobrým odrazovým mostíkom na diskusiu.

Veľmi podarený "večerníček". Patril a patrí medzi moje najobľúbenejšie.

K top filmom pristupujem vždy s obavami... Hľadám, čo im chýba, pretože dokonalosť neexistuje. V tejto čiernobielej "pecke" sú obraz a slovo namiešané vyvážene, spravodlivo, s citom. Dej je všeobecne známy, no prerozprávať ho po zhliadnutí so všetkým podstatným, nie je až tak jednoduché. Muži, menej či viac presvedčení o svojej pravde, postupne lámu svoje rozhodnutie v prospech nevinny obžalovaného. Padajú všetky predsudky, zaužívané predstavy voči obžalovanému, padá absolútna dôvera voči očitým svedkom...Posledný zlom posledného muža mohol byť azda viac... dramatický? didaktický? tragický? empatický? Azda mal byť taký aký bol. Perfektne vypovedal o pozadí celého filmu, ktorý je vďačnou psychologickou témou.. Vzťah otca k synovi.

Jedna hviezdička za hlas Mariána Labudu, druhá za celkový šašovský nápad. Spracovanie slabučké, hudba povrchná, príbehy rozvláčne.

Na prvý dojem film, ktorý ťaží z ducharinovskej slávy Davida Duchovneho. Hrdina s chladnou hlavou v mierne silenej komédii so šablónovitým príbehom zas rieši "problém celého sveta" . Úroveň Evolúcie sa pohybuje medzi na smrť vážnym Dvaidom a šibnutým Orlandom. Triky s odstupom času už len pobavia.

Perfektná oddychovka s hviezdami televíznej obrazovky. Šesť hercov, komorné kulisy, výborné vtipné dialógy, Čechovov motív. Čo viac chceme, že:-). Škoda, že televízna tvorba po prevrate nenadviazala na túto skvelú tradíciu.

Nemôžem inak, pretože mi animácia doslova vyrazila dych. Kým iné o triedu lepšie animáky musím loviť v pamäti, názov filmu a pocity z neho vychrlim automaticky, keď je reč o animovanom filme... Ej, škoda, že csfd nedisponuje polhviezdičkami...