Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Komedie
  • Krátkometrážní
  • Animovaný

Recenze (1 129)

plakát

Ukryta sieć (2023) 

Funkčná, napínavá žánrovka so sympatickou hrdinkou a nejakým tým samoúčelným plottwistom.

plakát

Podivuhodný příběh Henryho Sugara (2023) 

Dahlova poviedka (ako aj mnoho ďalších) bola pre mňa lifechanger. Zbierku "Neuveriteľné príbehy", v slovenčine vydanú v 1990, som našiel starým rodičom v domácej knižnici keď som mal asi 10 rokov a zhltol som ju za pár dní - bol som ňou úplne unesený. Henry Sugar bola z týchto poviedok tá najdlhšia a svojím vrstevnatým naratívom asi aj najviac vťahujúca. Anderson, narozdiel od Dahla, však ide akosi na istotu. V podstate nič relevantné k nej nepridáva, iba pseudodivadelnú štylizáciu (miestami pripomínajúcu Anderssona s dvomi S), búrajúcu štvrtú stenu, ktorú sme videli stokrát inde a lepšie. Navyše nám tento gimmick bráni byť viac vtiahnutý dejom - osobne som dúfal v trochu konvenčnejšie rozprávanie. Uvidíme čo jeho ďalšie netflix poviedky.

plakát

Aftersun (2022) 

Počas celej stopáže som nadával na bezdejovosť, absenciu akéhokoľvek reálneho konfliktu a najmä všadeprítomnú nudu. A v tom zrazu nabehli záverečné titulky, niečo vo mne cvaklo a ja som nevedel prestať plakať. Tomu hovorím slow burn. Je to strašne jemné. (SPOILER: Kľúčovou informáciou pre mňa bolo zistiť, že režisérkin otec spáchal samovraždu, keď mala 16.)

plakát

Šílený bůh (2021) 

Dramaturgicky to miestami viazne, ale vadí to, ak je to výtvarne tak dychvyrážajúce, že si nepamätám ambicióznejší stop motion projekt za posledných 10 rokov? Nerobí to kompromisy a ja s tým nemám problém. Fanúšikom odporúčam skuknúť aj Morganovho Bobby Yeah, ktorého pol hodina stopáže taktiež vznikala tri roky.

plakát

Šišouni v New Yorku (1993) 

Subjektívnu tretiu hviezdu dávam za záverečnú scénku s Garthokom. Ten bol jednou z najviac fascinujúcich stopmotion príšeriek môjho detstva.

plakát

Polytechnika (2009) 

V dobe, keď existuje Slon, alebo filmársky príbuznejší Greengrassovia, ma to nemalo čím dostať. Šokujúce to je, ale aj tak trocha ploché. Dobrý komentár Bluntman.

plakát

Zero Day (2003) 

3,5*. Formálne minimalistický ale úplne účinný pohľad na Columbine s dôslednou psychologizáciou páchateľov. Narozdiel od Van Santovho masterpiecu sa trochu príliš otrocky drží predlohy, nepridáva výraznejší autorský rukopis, práve naopak, snaží sa čo najvernejšie a najsurovejšie imitovať realitu. Viacmenej mu to vychádza, nerobí žiadne zásadné chyby, preto som aj trochu prekvapený, že deň po zhliadnutí to na mne nezanechalo vlastne žiaden hlbší dojem. Navyše ten epilóg je úplne zbytočný. Je to celé na youtube.

plakát

Císařův pekař - Pekařův císař (1951) 

Fantasticky napísaný klenot československého filmu, ktorý zatieňuje aj princezné so zlatými hviezdami, pyšné princezné a rôzne iné 50tkové rozprávky. Je výrazne sofistikovanejší, plný ľudských hodnôt, dômyselného humoru a dokonca aj ten naivne budovateľský záver v ňom funguje na jednotku - nemal som pocit gýču, bol som dojatý. Skvelý Werich.

plakát

Strážci (2012) 

Úplne objektívne to byť nemôže, vzhľadom k tomu, že ide o výber špecifického a svojho času neobyčajne mocného okruhu ľudí. Tí sa však nesnažia akokoľvek relativizovať svoju vinu. Otvorene rozprávajú o svojich zlyhaniach a tým pádom ide o vzácnu a dôležitú výpoveď toho, ako moc korumpuje nie len utláčaných, ale aj utláčajúcich. 3,5*

plakát

Sound of Freedom (2023) 

Bol som pripravený na všelijaký bizár, keďže som vedel, že sa o film zaujímajú najmä konšpiračné alt-right kruhy, ako aj pre prítomnosť Caviezela, hrajúceho rovnako problematického Tima Ballarda. Od režiséra Alejandra Monteverde som navyše videl absolútne príšernú pro-life propagandu Bella. Nepríjemne prekvapiť ma to teda nemohlo. Sound of freedom je však nakoniec prekvapivo súdržná a kvalitná žánrovka, ktorá ma celú dobu udržiavala v napätí, ideologicky mi neprišla nijak pomýlená a aj s tým náboženským pátosom tam bolo narábané iba veľmi decentne. Ja s tým nemám problém.