Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Komedie
  • Krátkometrážní
  • Animovaný

Recenze (1 143)

plakát

Zero Day (2003) 

3,5*. Formálne minimalistický ale úplne účinný pohľad na Columbine s dôslednou psychologizáciou páchateľov. Narozdiel od Van Santovho masterpiecu sa trochu príliš otrocky drží predlohy, nepridáva výraznejší autorský rukopis, práve naopak, snaží sa čo najvernejšie a najsurovejšie imitovať realitu. Viacmenej mu to vychádza, nerobí žiadne zásadné chyby, preto som aj trochu prekvapený, že deň po zhliadnutí to na mne nezanechalo vlastne žiaden hlbší dojem. Navyše ten epilóg je úplne zbytočný. Je to celé na youtube.

plakát

Císařův pekař - Pekařův císař (1951) 

Fantasticky napísaný klenot československého filmu, ktorý zatieňuje aj princezné so zlatými hviezdami, pyšné princezné a rôzne iné 50tkové rozprávky. Je výrazne sofistikovanejší, plný ľudských hodnôt, dômyselného humoru a dokonca aj ten naivne budovateľský záver v ňom funguje na jednotku - nemal som pocit gýču, bol som dojatý. Skvelý Werich.

plakát

Strážci (2012) 

Úplne objektívne to byť nemôže, vzhľadom k tomu, že ide o výber špecifického a svojho času neobyčajne mocného okruhu ľudí. Tí sa však nesnažia akokoľvek relativizovať svoju vinu. Otvorene rozprávajú o svojich zlyhaniach a tým pádom ide o vzácnu a dôležitú výpoveď toho, ako moc korumpuje nie len utláčaných, ale aj utláčajúcich. 3,5*

plakát

Sound of Freedom (2023) 

Bol som pripravený na všelijaký bizár, keďže som vedel, že sa o film zaujímajú najmä konšpiračné alt-right kruhy, ako aj pre prítomnosť Caviezela, hrajúceho rovnako problematického Tima Ballarda. Od režiséra Alejandra Monteverde som navyše videl absolútne príšernú pro-life propagandu Bella. Nepríjemne prekvapiť ma to teda nemohlo. Sound of freedom je však nakoniec prekvapivo súdržná a kvalitná žánrovka, ktorá ma celú dobu udržiavala v napätí, ideologicky mi neprišla nijak pomýlená a aj s tým náboženským pátosom tam bolo narábané iba veľmi decentne. Ja s tým nemám problém.

plakát

Díra v hlavě (2016) 

Fascinuje ma Kirchhoffov osobitý režijný štýl, kedy nedopustí ani jednu hovoriacu hlavu bez ďalšej pridanej hodnoty. Iniciuje stretnutia, protagonistov presúva, dostáva do netradičných situácii, núti ich myslieť, vykročiť z komfortnej zóny. Ťažobu do témy umelo nepridáva, pretože vie, že je tam už defaultne prítomná. Naopak, jemne a vkusne tému odľahčuje tak, aby v nej bola cítiť predovšetkým ľudskosť, nie utrpenie. Nie vždy má ale výsledok jeho, nepochybne piplavej snahy, dostatočný dramatický/dramaturgický drive, drží pozornosť.

plakát

White Plastic Sky (2023) 

Remeselne to asi má nedostatky (Čudesné miešanie rotoskopie a 3D-čka, trochu gýčový záver) ale je to tak sebavedomá autorská vízia s tak hutným scenárom, že nemôžem nedať všetky palce hore. 3,5*

plakát

Mládí (jaro) (2023) 

Natočené s nesmiernou jemnosťou, ale bola pri tak nenaratívnom filme potrebná tak masívna stopáž?

plakát

Úsvit (2023) 

Scenár tak precízne poskladaný, až sa stáva akosi príliš návodným. Snáď aspoň vyvolá spoločenskú diskusiu a nezapadne prachom. Filmársky viacmenej funkčné - skvelá Křenková. 3,5*

plakát

#annaismissing (2023) 

Kto vybral k tak temnej látke tak nevkusne krikľavý colorgrade?

plakát

Tady Havel, slyšíte mě? (2023) 

Majstrovská dramaturgia robí z filmu silný divácky zážitok. 90 minút mi pocitovo prešlo ako 5 minút, bol som úplne pohltený. Bezprostredne po dopozeraní som si však uvedomil, že filmu chýba akákoľvek výpoveď, či presah - je to iba fantasticky natočený nekritický fanservice. Kirchhoff v porovnaní vyhráva na plnej čiare. Pretože je subverzívny, nejde natoľko po srsti. 3,5*