Hamaradža

Hamaradža

Lukáš Hamara

Slovensko
FTF VŠMU

19 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Pulp Fiction: Historky z podsvětí (1994)

    Pulp Fiction nie je film. Pulp Fiction je štýl života.

  • poster

    Gummo (1997)

    "Life is beautiful. Really, it is. Full of beauty and illusions. Life is great. Without it, you'd be dead." Pre mňa veľmi osobná záležitosť.

  • poster

    Synecdoche, New York (2008)

    Realita vymknutá z kĺbov, zväčšujúce zrkadlo rozbité na tisíce kúskov, príšerne dlhý film o ničom/o všetkom, v ktorom nič nedáva zmysel. Trochu ako život.

  • poster

    2001: Vesmírná odysea (1968)

    Tretie zhliadnutie - zimomriavky, zastavuje sa mi rozum nad týmto vizionárskym monumentom, majstrovským dielom - úplne, úplne inde ako filmy jeho doby - či už technicky, alebo významovo. Zážitok duchovného rozmeru a najlepšie sci-fi vôbec?

  • poster

    Vejdi do prázdna (2009)

    Tripoidne-dychvyrážajúci neónový epos. Choré a pritom krásne. Noého osobný Space Odyssey.

  • poster

    I trpaslíci začínali jako malí (1970)

    Mikroanarchia.

  • poster

    Spring Breakers (2012)

    Neónový party sen rozmlátený gum(m)ovým kladivom.

  • poster

    Spiklenci slasti (1996)

    Švankmajer je výnimočný umelec nielen na české, ale na celosvetové pomery a natočil film o sexuálnych deviáciách tak, že je všetko len nie zvrhlý, skôr roztomilý, klaňajúci sa ľudskej inakosti, nežný k svojím postavám a zároveň dráždiaci divákovu zvedavosť, gradujúci do grandiózneho surreal finále. Klenot.

  • poster

    Bobby Yeah (2011)

    Po prvotných zhliadnutiach (pri ktorých je pravdepodobné ohúrenie dychvyrážajúcou presnosťou a technickou dokonalosťou Morganovej stop-motion animácie, ktorá patrí k svetovej špičke, smelo po boku Švankmajera či Quay Brothers) je veľmi zaujímavé prejsť aj k analýze spirituálneho presahu Bobbyho Yeah (ako i väčšine ďalšej jeho tvorby). Postavy jeho filmov sa s Kafkovsky nejasným cieľom, časom či priestorom, dostávajú do surreálnych (a nebezpečne fyzicky hmatateľných) svetov, či situácii, ktorým rozumejú samé zrejme iba o trochu viac ako samotný divák. V týchto chaotických nočných morách si prechádzajú tými najhoršími útrapami a absolútnym rozpadom akýchkoľvek istôt, aby napokon dosiahli oslobodenie, nájdenie absolútneho šťastia, možno i vyššej formy vedomia, nie vymanením sa z hrôzostrašných svetov, ale akceptovanie svojho osudu, nájdenie slobody v chaose, nájdenie nirvány v pekle. Napriek formálnej desivosti mi teda Morganove filmy koniec koncov pripadajú v istom smere prekvapivo krásne, ich vnútro je prekvapivo krehké.

  • poster

    Místo u moře (2016)

    Poézia trúchlenia, kedy bolesť neodoznieva, ale sa stáva akceptovateľnejšou. Už dva roky sa pravidelne vraciam k tomuto perfektne napísanému a zahratému čriepku všedného dňa - a s pribúdajúcimi životnými skúsenosťami vo mne rezonuje čoraz silnejšie. Scéna s kočíkom je pre mňa demonštrácia možností filmového umenia.