Recenze (1 144)
John Wick 2 (2017)
Po openingu s autami som mu neveril. Ale i tak ma druhý John Wick dostal. Minimálne o triedu vyššie ako jednotka, jej klady znásobuje, buduje originálny a precízny mikrosvet nájomných vrahov s presne určenými pravidlami a v tejto originálnej hre prekvapuje každou scénou plnou vizuálnych lahôdok (zrkadlá) či akčných scén kde každý výstrel je fyzicky hmatateľný (hoci samozrejme stále trochu videoherne efektný). Absurdne umiernené dialógy v kontraste s prestrelkami, vznikajúce vďaka tomuto svetu sú geniálne. Ak bude tretí diel rovnaký upgrade dvojky akým bol tento jednotke, pôjde o päťhviezdičkovú klasiku žánru. Už tu na ňu bolo dosť výrazne našlápnuté.
Toni Erdmann (2016)
Tak iný film.
Všechno nebo nic (2017)
Ľútostná hviezdička za úžasnú Táničku a tých pár dobrých heftov. Všetko alebo nič je telenovelový patvar, ktorý smeruje odnikiaľ nikam, jeho postavy sú protivné karikatúry, je plný zbytočných scén a z prstu vycucaných zvratov a ináč asi nestojí za hlbší rozbor. Myšlienkové dno pre masy, nebrať. A čo ten príšerný postsynchron? Ako sa toto dostalo do kín? Dokonca dosiahlo takýto komerčný megaúspech? Smutné, presmutné.
T2 Trainspotting (2017)
Dôstojná prehra. Vynikajúco zhmotnený priemerný scenár, ktorý svoje najsilnejšie momenty čerpá z jednotky. Boyle sa takmer nepokúša o nič viac než nostalgické ohliadnutie sa na kult ktorý stvoril a ktorý tak dokonalo zadefinoval škótsku generáciu 90s. Dnes mi to stačilo. A bavil som sa. Scéna s klokanmi ma vizuálne úplne dostala. Ale ako pokračovanie Trainspottingu to neberiem a nevidím jediný dôvod pozerať ho znovu, čo sa o prvom dieli určite povedať nedá. 3,5*
Sedmá pečeť (1957)
Teším sa na chvíľu, kedy Siedmu Pečať pochopím úplne.
Noční zvířata (2016)
Elegantné, psychicky vyčerpávajúce a pre mňa osobnejšie, ako by som chcel.
Sedmikrásky (1966)
Avantgarda anarchistickej adolescencie. Ale hmotnejší scenár (či kratšia stopáž) by potešil. 3,5*
Zahrada (1995)
O hľadaní (a nájdení) si miesta.
Rozpolcený (2016)
Nie ktovieako odvážne (okrem posledného záberu), či psychologicky prepracované, scenáristicky skôr bezpečne sa držiace žánrových cestičiek, vrámci nich ale tento originálny námet vyšperkovaný polobohom McAvoyom nestihne nudiť ani chvíľku, je dynamický a držiaci v napätí a dáva vedieť že starý Shyamalan je späť. Aj keď iba s béčkovými zábavičkami.
Já, Earl a holka na umření (2015)
Optimistická hipsterčina plná sympatických postáv (krásna Olivia Cooke), ktorej som bohužiaľ ani na sekundu neuveril neotrelosť a originalitu, na ktorú sa hrala, vidím v nej len žiaľ len povrchnú pózu.