Vždy sa pobavim na tychto pseudointelektualoch na csfd, keď idem na nejaký slovenský seriál pozrieť a vidím tam samý odpad. Odpad ste vy, milí priatelia.
Ideálne ísť si to pozrieť so svojou polovickou, chlapov poteší kriminálna zápletka a ženy romantika. Čo viac si priať od toho filmu, príjemne strávený večer.
Páčilo sa mi to veľmi, najmä to, čo sa nieslo celým dokumentom, nejaký neopísateľný pocit toho, že toto všetko sa dialo z veľkej lásky. A najviac ma dostal záver, kedy Ľuba, ktorá nás celým filmom sprevádzala, povedala, že neľutuje nič, ani všetky tie roky, čo musela žiť vo vojne a veľa si vytrpieť, pretože Boh jej dal najväčší dar a to takého muža, akého mala.
Je veľmi sporné, čo je v tomto filme dobro a čo zlo. Niektorí diváci by možno túžili po takom svete ako bol vytvorený vo filme (bez emócii, zla, násilia a vojen), lenže aj to sa nakoniec ukázalo len ako zdanlivé (keď zabíjali novorodeniatka, ktoré neboli dostatočne silné (bez emócii a bez vedomia, že ide o smrť). Myslím, že išlo najmä o to, ukázať, že bez zla neexistuje dobro a že bez toho, žeby sme vedeli, čo je zlo, nedokážeme prežívať ani dobro - lásku a radosť.
Dokument, ktorý pekne ozrejmuje akí sú Cigáni. Pre nás gadžov, je to často nepochopiteľný svet. To, že žijú v osadách, čo je škaredé miesto plné rozpadnutých budov z dreva, bez vody a elektriny. Niektorí sa uskromňujú ak najviac vládzu a najdôležitejšie sú pre nich deti, a mnohopočetná rodina. Tancujú a spievajú uprostred odpadkov. Farár na to hovorí: "Nemôžeme medzi nich vbehnúť so svojou kultúrou, to je ako keď vbehneme k Japoncovi. Musíme hovoriť ich rečou. Len tak nás budú počúvať a bude sa dať s nimi spolupracovať. Sú to naši čierni bratia a pán Boh sa určite nepomýlil, keď nám ich dal do našej blízkosti. Je to skúška pre nich aj pre nás." Z nášho pohľadu je to naozaj nepochopiteľné. Lenže Cigánov neláka kariéra, skôr si myslia, že v tomto svete kvôli svojmu pôvodu uspieť nemôžu. Preto žijú ako žijú. Myslím, že veľa Cigánov sa stavia do pozície obetí (oni sami nechcú byť nazývaní Rómami, hoci náš zákon to ustanovuje od roku 1945). A preto aj naše zákony sú stále nastavené na pozitívnu diskrimináciu.
O kvalite filmových prostriedkov sa tu nedá hovorit. Autenticky však na mna posobila povaha doktorky,jej konanie a vola pomáhat ludom. A bavilo ma,ako sa do nej zamiloval ten fesi kováč :)
Charaktery sú dokonalé,totalne autenticky vykreslena psychologia postav,vnutorny monolog hlav. postavy...jej zmysel pre ironiu až sarkasmus je to,co vytvara humor vo filme,ktorý je inak vážnou dramou.
Neveľmi ma oslovili herecké výkony, ani použitá hudba. A to som sa tešila najmä na to, že si vypočujem nejaké dobré songy. Bolo to celkovo málo retro, niektoré zábery až veľmi gýčové...napr. ako sedel Miki na slnku v okuliaroch ala Matrix.
Keďže sa rada rozprávam so zaujímavými ľuďmi alebo rada počúvam zaujímavých ľudí, tak sa rada pozerám aj na túto reláciu. Nie všetci hostia ma vždy zaujali, ale páči sa mi, že je to urobené na princípe "spomíname," na minulé časy - aspoň sa niečo nové dozviem a je super vidieť, ako ľudia menia názory (o čom boli presvedčení v mladosti, dnes vidia úplne inak). Najviac som sa smiala na diely, do ktorého bol pozvaný bývalý narkoman a policajt z protidrogového oddelenia. Ale zvučka mi naháňa strach!
Tak vidno, že ľudia boli blázniví odjakživa. Aj v roku 1912 radi natáčali filmy tzv. o hocičom, len aby bola zábava. Tento námet je skutočne groteskný a absurdný. Herec s klarinetom už od začiatku nejako kyvotavo chodil, len som pozerala, že ako vôbec môže niekto chodiť po pätách. A záver famózny. Hlavne to umývanie hlavy v kýbli dolu hlavou. http://www.youtube.com/watch?v=cb3Rurdahk8
Počula som na ten film samé chvály, tak som si ho išla konečne pozrieť. Hneď úvodná scéna ma vydesila. Potom to bolo miestami veľmi dramatické, trochu romantické a vtipné, ale najviac dramatické. Bolo to z veľkej časti o spomienkach a o nevyriešenej minulosti, o vzťahoch a tak. Páčilo sa mi, ako bol vystavaný dej. Rozprávačské pasáže s myšlienkami od Ghándího tomu dodali hĺbku. Celý film sa pekne rozvíjal až do toho spackaného záveru - tam som si povedala, že aha dobre, tak tento film reflektuje túto udalosť, dobre...ale prečo? Záver teda pre mňa zlý, čo však ubralo len jednu hviezdu.
Akože podľa mňa Miley alias Ronnie je celkom v pohode herečka. Keď jej napíšu dobré dialógy, tak sa zdá byť úplne coolová a navyše vždycky jej dajú rolu nejakej hudobníčky a v tom je zdá sa, ako doma. Aj tuto jej napísali rolu úplne na mieru. Je to rozprávočka s dávkou pátosu, ale niektoré scény sa mi celkom páčili, niektoré naopak, vôbec a smiala som sa tam, kde netreba.
Mám rada videohry, ale nechcela by som žiť ako títo "chlapci" zažraní do hier, ktorí žijú do štyridsiatky s matkou, prípadne s babičkou a vlastne stále len vo virtuálnej realite. Po tomto víkende ich však aj celkom chápem. Xbox je super.
Prečo by si tento film nezaslúžil päť hviezdičiek? Ja mu ich kľudne dám, ale nie preto, že to bol krásny film - mám problém s tým, že bol krásny, pretože bol o rasizme (ako môže byť niečo o rasizme krásne?) Dám mu ich, lebo herecké výkony boli skvelé, hudba, prostredie a spracovanie filmu tiež. Keby išiel film viac do hĺbky celého problému, určite by nebol taký humorný ani príjemný. A spomenula som si na knihu, ktorú som čítala a bola podobnej témy: Tajný život včiel od Sue Monk Kidd (odporúčam, zistila som, že je to o tých istých rokoch (60s)
Uprostred ničoty je film o rodine, jednom lete, priateľstve, láske, drogách, osamelosti a hľadaní sa. Všetky prvky, ktoré vo filme sú, majú evokovať ničotu (prostredie malomesta, leto, kedy väčšina mladých ľudí „nemá čo robiť.“). S filmom sa dá, vďaka jeho reálnemu pôsobeniu, ľahko stotožniť. Zároveň film tak trochu pôsobí ako kritika byrokracie (scéna v škole) a toho, že v dnešnom svete vládnu peniaze, bez ktorých by sloboda akoby nebola možná. Mladí ľudia zisťujú, že na to, aby sa niekam dostali, potrebujú peniaze. Hľadajú vlastné šťastie - nachádzajú ho však nie v hmotnom vlastníctve, ale v harmonických medziľudských vzťahoch.Na mňa film pôsobil. Proste pôsobil. Vnímam ho ako zobrazenie začiatku skutočného žitia.„V živote nedostaneme to, čo si zaslúžime. Dostaneme to, čo očakávame. Takže zvýšme svoje očakávania.“
Tak pri tomto filme som si spomenula na svoje vlastné brigádovanie v podobnom obchodíku (až na to, že náš vedúci nemal toľko trpezlivosti). Skutočne veľmi dobre chápem Petra.
Američania v nejakej zapadnutej časti amerického vidieka renovujú svoje papierové škatule. Riešia problémy s termitmi, zatekajúcou stenou, všetko, čo sa dá, natierajú farbou a je to ako nové! Radi búrajú steny, zimné záhrady a rozširujú priestory. Potom dom predávajú, aj keď sami by v ňom nebývali a keď ho nepredajú, tak ho aspoň prenajmú. No zábava.
To je on, môjho srdca šampiňón. Tento film som videla veľmi dávno, ešte v detstve a bol to možno prvý film, ktorý ma uchvátil a vtiahol do deja. Navyše som veľmi súcitila s úbohým koňom, ktorého ľudia využívali na ich hlúpe zábavky. Vryl sa mi do pamäti tak, že som ho po rokoch hľadala, no nevedela som si spomenúť na názov, vedela som len meno koňa a tak som ho našla:)
No já ti nevím, Karle, ale toto bola hrozná kravina. Mám rada sever, tú krásnu krajinu, kde je napriek výdobytkom civilizácie každodenný boj o prežitie, kde sa dá na prechádzke stretnúť medveďa, alebo zablúdiť v hmle (niežeby to bolo krásne, to je nebezpečné!) ale pozerať sa dve hodiny na to, ako niekto naháňa niečo, o čom vieme, že neexistuje a tvári sa pritom, že to je skutočné, bolo dosť bláznivé. Pri tom natáčaní si museli riadne vypiť nejakej vodky alebo čoho. Aj tá kamera bola roztrasená, ja viem no, tvárilo sa to ako dokument, ale pritom to bol mockument (fiktívny dokument, že tvárime sa, že sme autentickÍ, natáčame reportáž o trolovi). Ale občas sa dalo zasmiať, napr. na tom, že trolovia naháňajú kresťanov.
Moje komentáře
Sviňa (2020)
Nie je tam nič také, čo by sme už nevedeli z médií. A ako vieme, médiá sú svine. Klamú a zavádzajú.
Nový život (TV seriál) (2020)
Vždy sa pobavim na tychto pseudointelektualoch na csfd, keď idem na nejaký slovenský seriál pozrieť a vidím tam samý odpad. Odpad ste vy, milí priatelia.
Padesát odstínů svobody (2018)
Ideálne ísť si to pozrieť so svojou polovickou, chlapov poteší kriminálna zápletka a ženy romantika. Čo viac si priať od toho filmu, príjemne strávený večer.
Zoo (TV seriál) (2016)
všetci sú tu treťotriedni kritici, čo nič nedokázali, mne sa seriál páči, je o zvieratách a má aj zaujímavú zápletku. ahojte.
Barvy písku (2015)
Páčilo sa mi to veľmi, najmä to, čo sa nieslo celým dokumentom, nejaký neopísateľný pocit toho, že toto všetko sa dialo z veľkej lásky. A najviac ma dostal záver, kedy Ľuba, ktorá nás celým filmom sprevádzala, povedala, že neľutuje nič, ani všetky tie roky, čo musela žiť vo vojne a veľa si vytrpieť, pretože Boh jej dal najväčší dar a to takého muža, akého mala.
Dárce (2014)
Je veľmi sporné, čo je v tomto filme dobro a čo zlo. Niektorí diváci by možno túžili po takom svete ako bol vytvorený vo filme (bez emócii, zla, násilia a vojen), lenže aj to sa nakoniec ukázalo len ako zdanlivé (keď zabíjali novorodeniatka, ktoré neboli dostatočne silné (bez emócii a bez vedomia, že ide o smrť). Myslím, že išlo najmä o to, ukázať, že bez zla neexistuje dobro a že bez toho, žeby sme vedeli, čo je zlo, nedokážeme prežívať ani dobro - lásku a radosť.
Všechny moje děti (2013)
Dokument, ktorý pekne ozrejmuje akí sú Cigáni. Pre nás gadžov, je to často nepochopiteľný svet. To, že žijú v osadách, čo je škaredé miesto plné rozpadnutých budov z dreva, bez vody a elektriny. Niektorí sa uskromňujú ak najviac vládzu a najdôležitejšie sú pre nich deti, a mnohopočetná rodina. Tancujú a spievajú uprostred odpadkov. Farár na to hovorí: "Nemôžeme medzi nich vbehnúť so svojou kultúrou, to je ako keď vbehneme k Japoncovi. Musíme hovoriť ich rečou. Len tak nás budú počúvať a bude sa dať s nimi spolupracovať. Sú to naši čierni bratia a pán Boh sa určite nepomýlil, keď nám ich dal do našej blízkosti. Je to skúška pre nich aj pre nás." Z nášho pohľadu je to naozaj nepochopiteľné. Lenže Cigánov neláka kariéra, skôr si myslia, že v tomto svete kvôli svojmu pôvodu uspieť nemôžu. Preto žijú ako žijú. Myslím, že veľa Cigánov sa stavia do pozície obetí (oni sami nechcú byť nazývaní Rómami, hoci náš zákon to ustanovuje od roku 1945). A preto aj naše zákony sú stále nastavené na pozitívnu diskrimináciu.
Bez domova (TV film) (2003)
"Oželela by som to čo mám, keby mi to vrátilo rodičov."
Na křídlech lásky (TV film) (2009)
O kvalite filmových prostriedkov sa tu nedá hovorit. Autenticky však na mna posobila povaha doktorky,jej konanie a vola pomáhat ludom. A bavilo ma,ako sa do nej zamiloval ten fesi kováč :)
Smrt superhrdiny (2011)
Mužům přijdu atraktivní, ale láska, to je mnohem víc.
Jízda o život (2007)
Charaktery sú dokonalé,totalne autenticky vykreslena psychologia postav,vnutorny monolog hlav. postavy...jej zmysel pre ironiu až sarkasmus je to,co vytvara humor vo filme,ktorý je inak vážnou dramou.
Osudový kruh (1970)
Krásny Alain Delon.
DonT Stop (2012)
Neveľmi ma oslovili herecké výkony, ani použitá hudba. A to som sa tešila najmä na to, že si vypočujem nejaké dobré songy. Bolo to celkovo málo retro, niektoré zábery až veľmi gýčové...napr. ako sedel Miki na slnku v okuliaroch ala Matrix.
Prasátko Peppa (TV seriál) (2004)
Hudební nástroje! Je to pre malé detičky a celkom v pohode, keby mám štyri roky, tak to pozerávam:-)
Krásný ztráty (TV pořad) (2000)
Keďže sa rada rozprávam so zaujímavými ľuďmi alebo rada počúvam zaujímavých ľudí, tak sa rada pozerám aj na túto reláciu. Nie všetci hostia ma vždy zaujali, ale páči sa mi, že je to urobené na princípe "spomíname," na minulé časy - aspoň sa niečo nové dozviem a je super vidieť, ako ľudia menia názory (o čom boli presvedčení v mladosti, dnes vidia úplne inak). Najviac som sa smiala na diely, do ktorého bol pozvaný bývalý narkoman a policajt z protidrogového oddelenia. Ale zvučka mi naháňa strach!
Arthème avale sa clarinette (1912)
Tak vidno, že ľudia boli blázniví odjakživa. Aj v roku 1912 radi natáčali filmy tzv. o hocičom, len aby bola zábava. Tento námet je skutočne groteskný a absurdný. Herec s klarinetom už od začiatku nejako kyvotavo chodil, len som pozerala, že ako vôbec môže niekto chodiť po pätách. A záver famózny. Hlavne to umývanie hlavy v kýbli dolu hlavou. http://www.youtube.com/watch?v=cb3Rurdahk8
Nikdy to nevzdávej (2008)
Hovadina, odtrhnutá od reality - aj od tej filmovej...
Nezapomeň na mě (2010)
Počula som na ten film samé chvály, tak som si ho išla konečne pozrieť. Hneď úvodná scéna ma vydesila. Potom to bolo miestami veľmi dramatické, trochu romantické a vtipné, ale najviac dramatické. Bolo to z veľkej časti o spomienkach a o nevyriešenej minulosti, o vzťahoch a tak. Páčilo sa mi, ako bol vystavaný dej. Rozprávačské pasáže s myšlienkami od Ghándího tomu dodali hĺbku. Celý film sa pekne rozvíjal až do toho spackaného záveru - tam som si povedala, že aha dobre, tak tento film reflektuje túto udalosť, dobre...ale prečo? Záver teda pre mňa zlý, čo však ubralo len jednu hviezdu.
Cesta na Měsíc (1902)
Videla som kolorovanú verziu s hudbou od Air. Je to krásne spravené a fascinuje ma aký je ten film starý.
Poslední píseň (2010)
Akože podľa mňa Miley alias Ronnie je celkom v pohode herečka. Keď jej napíšu dobré dialógy, tak sa zdá byť úplne coolová a navyše vždycky jej dajú rolu nejakej hudobníčky a v tom je zdá sa, ako doma. Aj tuto jej napísali rolu úplne na mieru. Je to rozprávočka s dávkou pátosu, ale niektoré scény sa mi celkom páčili, niektoré naopak, vôbec a smiala som sa tam, kde netreba.
Král videoher (2006)
Mám rada videohry, ale nechcela by som žiť ako títo "chlapci" zažraní do hier, ktorí žijú do štyridsiatky s matkou, prípadne s babičkou a vlastne stále len vo virtuálnej realite. Po tomto víkende ich však aj celkom chápem. Xbox je super.
Avatar (2009)
Ja som na tom bola v kine ha há!
Rock v Reykjavíku (1982)
I love Islands punk.
Ve stínu upíra (2000)
Jedine len kvôli Výkonu Williema Dafoa. Inak je tento film absolútne mimo mňa.
Černobílý svět (2011)
Prečo by si tento film nezaslúžil päť hviezdičiek? Ja mu ich kľudne dám, ale nie preto, že to bol krásny film - mám problém s tým, že bol krásny, pretože bol o rasizme (ako môže byť niečo o rasizme krásne?) Dám mu ich, lebo herecké výkony boli skvelé, hudba, prostredie a spracovanie filmu tiež. Keby išiel film viac do hĺbky celého problému, určite by nebol taký humorný ani príjemný. A spomenula som si na knihu, ktorú som čítala a bola podobnej témy: Tajný život včiel od Sue Monk Kidd (odporúčam, zistila som, že je to o tých istých rokoch (60s)
Uprostřed nicoty (2008)
Uprostred ničoty je film o rodine, jednom lete, priateľstve, láske, drogách, osamelosti a hľadaní sa. Všetky prvky, ktoré vo filme sú, majú evokovať ničotu (prostredie malomesta, leto, kedy väčšina mladých ľudí „nemá čo robiť.“). S filmom sa dá, vďaka jeho reálnemu pôsobeniu, ľahko stotožniť. Zároveň film tak trochu pôsobí ako kritika byrokracie (scéna v škole) a toho, že v dnešnom svete vládnu peniaze, bez ktorých by sloboda akoby nebola možná. Mladí ľudia zisťujú, že na to, aby sa niekam dostali, potrebujú peniaze. Hľadajú vlastné šťastie - nachádzajú ho však nie v hmotnom vlastníctve, ale v harmonických medziľudských vzťahoch.Na mňa film pôsobil. Proste pôsobil. Vnímam ho ako zobrazenie začiatku skutočného žitia.„V živote nedostaneme to, čo si zaslúžime. Dostaneme to, čo očakávame. Takže zvýšme svoje očakávania.“
Černý Petr (1963)
Tak pri tomto filme som si spomenula na svoje vlastné brigádovanie v podobnom obchodíku (až na to, že náš vedúci nemal toľko trpezlivosti). Skutočne veľmi dobre chápem Petra.
Flip This House (TV pořad) (2005)
Američania v nejakej zapadnutej časti amerického vidieka renovujú svoje papierové škatule. Riešia problémy s termitmi, zatekajúcou stenou, všetko, čo sa dá, natierajú farbou a je to ako nové! Radi búrajú steny, zimné záhrady a rozširujú priestory. Potom dom predávajú, aj keď sami by v ňom nebývali a keď ho nepredajú, tak ho aspoň prenajmú. No zábava.
Phar Lap (1983)
To je on, môjho srdca šampiňón. Tento film som videla veľmi dávno, ešte v detstve a bol to možno prvý film, ktorý ma uchvátil a vtiahol do deja. Navyše som veľmi súcitila s úbohým koňom, ktorého ľudia využívali na ich hlúpe zábavky. Vryl sa mi do pamäti tak, že som ho po rokoch hľadala, no nevedela som si spomenúť na názov, vedela som len meno koňa a tak som ho našla:)
Lovec trolů (2010)
No já ti nevím, Karle, ale toto bola hrozná kravina. Mám rada sever, tú krásnu krajinu, kde je napriek výdobytkom civilizácie každodenný boj o prežitie, kde sa dá na prechádzke stretnúť medveďa, alebo zablúdiť v hmle (niežeby to bolo krásne, to je nebezpečné!) ale pozerať sa dve hodiny na to, ako niekto naháňa niečo, o čom vieme, že neexistuje a tvári sa pritom, že to je skutočné, bolo dosť bláznivé. Pri tom natáčaní si museli riadne vypiť nejakej vodky alebo čoho. Aj tá kamera bola roztrasená, ja viem no, tvárilo sa to ako dokument, ale pritom to bol mockument (fiktívny dokument, že tvárime sa, že sme autentickÍ, natáčame reportáž o trolovi). Ale občas sa dalo zasmiať, napr. na tom, že trolovia naháňajú kresťanov.