Ronee

Ronee

Slovensko

homepage

6 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 28.6.2011  15:27

    Stíchnuté duše je film, ktorý vyniká najmä skvelou kamerou a výtvarnou štylizáciou prostredia a vecí v ňom. Scenár je do istej miery reálny, ale takisto je v ňom fikcia. Rozpráva o komunite Merjanov v Rusku, ktorý dodnes zachovávajú svoje špecifické tradície, napr. predsvadobné, či posmrtné rituály. Najlepšia smrť pre Merjana, je utopenie sa v rieke, ale nie dobrovoľne. Mŕtvych spaľujú a ich popol rozsievajú do rieky. Všetko, čo súvisí s nimi, súvisí tak zároveň s prírodou. Zrejme veria v panteizmus, teda v to, že Boh existuje v prírode a že sa mu priblížia tak, že s ňou splynú. Tento film má veľmi pomalé tempo, ktoré sprevádza rozprávanie jednej z postáv, akoby už z iného času. Prekvapil ma záver, ale koniec-koncov to bolo aj logické vyústenie a potvrdenie všetkého, čo sa dovtedy vo filme ukázalo a povedalo. Naozaj kontemplatívne, až meditatívne, film vyhral cenu za najlepšiu snímku v sekcií Medzinárodná súťaž filmov na Arf Film Feste 2011. Trošku prekvapenie, ale asi to bude tým, že je to veľmi výtvarne poňaté a možno to najoriginálnejšie, čo sa premietalo.

    • 23.6.2011  11:27

    Ak sa budete trochu nudiť, vedzte, že práve to je tá správna emócia, ktorú sa film snažil dosiahnuť. Pretože je to o tom, ako matka a syn, behajú po úradoch a vybavujú potrebné veci, aby mohli vycestovať do Londýna. A navyše je rok 1987, kedy sa na takúto cestu človek nemohol vybrať len-tak. Dlhé zábery, ako kráčajú vedľa seba, ako Vašek beží, ako si kupuje nové tenisky, ako sedí, ako sleduje pána, ktorý si šúpe vajíčko v čakárni u doktora, všetko sú to drobnosti, ktoré tvoria celý tento film. Ale snímka má príjemnú metráž, takže na rozdiel od niektorých dvojhodinových filmov podobného tempa, sa na to celkom dobre pozeralo. Navyše je to osobná výpoveď autora, režiséra aj producenta v jednej osobe. Lenže miestami mi bolo v kine trochu dlho a preto nemôžem dať viac ako tri hviezdy. Okolo obeda však tradične zaspávam aj bez nudného filmu.

    • 23.6.2011  11:21

    Dráma, trochu dokumentárne poňatá, o rodine, vzťahoch a živote, ako plynie a ako sa v ňom snažíme fungovať a niečo dosiahnuť. Myslíme pritom na budúcnosť, na to, čo bude zajtra, či sa nám to podarí. Jonas je vášnivý gitarista a spevák, na začiatku ho vidíme, ako nesie svoju gitaru a hrá v nákupnom centre na zemi a vlastne kdekoľvek a komukoľvek. Má aj manžéra, ktorý mu chce pomôcť nahrať cédečko. Je to starý pán Stig, na svoj vek veľmi čiperný. Autori povedali, že film je fikcia, hoci to všetko pôsobí veľmi reálne. Autorský film, ktorý natočili v podstate amatéri, má niečo do seba.

    • 23.6.2011  11:15
    Zefír (2010)
    ****

    Krásne detaily na nepoškvrnenú tureckú prírodu. Silný príbeh, ktorý má reálny základ. Podľa režisérkiných slov, niečo podobné sa v jej rodine odohralo pred pár rokmi. Príbeh sa odohráva v horách, niekde na hranici medzi Tureckom a Gruzínskom. Zefir je dievča, o ktorom som si myslela, že je to chlapec. To mi prišlo trošku vtipné. Vyzdvihnem ešte hudbu, tradične, od obyčajných dedinských popevkov o tom, ako sa stratila krava v horách až po gitarové vsuvky v štýle trampských piesní, všetko sa mi to stráášne páčilo. Možno film pôsobí trochu nudne, lebo sa v ňom deje len veľmi málo. Ale v závere sme sa dočkali prekvapenia, na rozdiel od niektorých filmov, ktoré končia otvorene a nedopovedane.

    • 23.6.2011  10:59
    Děti (2008)
    ***

    Deti nie sú len malé zlaté rozkošné a nevinné, ale tento film nás presviedča o tom, že zlo má akúkoľvek podobu. Normálne že filozofický horor. Záver ma nechal na pochybách, ako to vlastne všetko môže pokračovať. Niektoré rozhovory postáv neviem prečo tam boli, ale kamoška tvrdila, že vraj aby sme si vytvorili vzťah s postavami. A ja som v každom detaile hľadala nejaký motív. Ha.

    • 22.6.2011  23:12

    Tento film by si rozhodne zaslúžil vyššie hodnotenie. Pre mňa to bolo asi to najlepšie, čo som tohto roku videla. Nezdržala som sa emócií a rumádzgala som pri niektorých scénach. Je to film o násilií, ale aj o pomáhaní si navzájom, o riešení konfliktov a o tom, ako sa zachovať v hraničnej situácií. Dokonalé, skvelý scenár, herci a výborný príbeh. Dobre bol vykreslený svet malých detí, ako aj dospelých ľudí, najmä altruistického doktora, ktorý sa snažil vychovávať deti tak, aby konali len dobro. Snažil sa urobiť svet lepším. Pracoval v rozvojovej krajine a pomáhal miestnym ľuďom. Raz mu však na operačný stôl priviezli vraha tehotných žien a detí. Musí sa rozhodnúť, čo je správne, či pomôcť alebo nie. Zároveň však film rozvíja aj príbeh z Dánska, kde vidíme dvoch malých chlapcov, ako oni bojujú proti zlu a proti krivde. Volia oveľa násilnejší spôsob, ktorý končí zle nielen pre ľudí z okolia, ale aj pre nich samých. Otázkou je, ktorý prístup k svetu je lepší, či lekárova zhovievavosť, alebo násilie, ktorým sa bránia chlapci.

    • 22.6.2011  23:10
    Taking Off (1971)
    *****

    Veľa hudby, veľa spevu, veľa hippíkov a veľa trávy. Mne to prišlo dosť zábavné a v kine som strávila príjemný čas, popočúvala hudbu a zabavila sa aj na príbehu.

    • 22.6.2011  23:07

    Jeden z najzábavnejších filmov, aké som tohto roku videla. Typický slasher (ďakujem Staniele za objasnenie tohto pojmu). Horor o láske, dosť krvavý a nechutný. Najmä lobotómia mozgu...fuuu. Nečítajte popis. Prekvapenie je lepšie.

    • 22.6.2011  23:02

    Fuu, po tomto filme som desať minút bola ako v tranze, nedokázala som povedať súvislú vetu. Ako povedal jeden známy: Bolo to o rodičoch, ktorí nie sú normálni a aj ich syn je vygumovaný. No, ono to bolo určite oveľa hlbšie. Rodičia zlyhali vo výchove a synátor prišiel do krízového veku osemnásť rokov, kedy si uvedomil zásadnú vec a aj to bol impulz k tomu, že sa začal izolovať od okolitého sveta a čoraz viac sa stával závislým od internetu. Niektoré závislosti sú už neliečiteľné a prinášajú fatálne dôsledky. Prudko súčasné a realistické. Navyše výborne zahraté. Pre mňa dokonalý film.

    • 22.6.2011  22:55

    Jeden z najlepších filmov, aké som tohto roku videla. Oliver je zaujímavý chlapec, zo začiatku mi pripadal morbídny ako Harold v jednom známom filme.

    • 22.6.2011  22:52

    Toto dielko ma pobavilo. Najviac som sa usmievala, keď sa na plátne objavili blikajúce príšerky, ktoré strašia ľudí, priťahuje ich blikajúca televízia a robia strašný rachot.

    • 22.6.2011  22:48
    Klukanda (2011)
    *****

    Dôležité je, nečítať popis, predtým, ako pôjdete do kina. Nič nečítajte! Ja som teda zažila dosť veľké prekvapenie, čo je v kine len fajn. Príbeh ma zaujal, pobavil a zároveň ma nútil premýšľať o motívoch konania postáv. Nie je to super?

    • 22.6.2011  22:45

    No jo, starý známy problém - film vs. kniha. Celkom ma prekvapuje to nízke hodnotenie tu, pretože dnes som tento film videla, kino bolo preplnené a počas premietania sa nikto ani nepohol. Všetci boli zažratí do plátna, kde-tu to zašumelo, občas sme sa zasmiali. Hudbu k filmu som už predtým počúvala, tak som nebola prekvapená, ale vyzdvihujem soundtrack, je vkusný a hodí sa k atmosfére, ktorú dotvára aj krásna príroda. Film je dosť melancholický, čo ide ruka v ruke so silným príbehom a veľkými citmi. Pre mňa fajn zážitok. A som rada, že knihu nepoznám, lebo by som si skazila kinematografický zážitok a piplala sa v detailoch a v tom, že niektoré postavy vykreslili menej, ako v knihe a podobné veci, ktoré sa pri adaptáciách nevyhnutne stávajú. Niektorým možno prišla prepiata scéna ako Tóru reve na útese a tečú mu pritom sliny. Lenže viem, že Murakami má rád naturalizmus (čítala som Sputnik a Afterdark), preto je tá scéna podľa mňa v poriadku a metaforicky vyjadruje osamelosť a smútok.

    • 10.5.2011  12:31

    Mňa fascinuje, aké je to staré. Ináč, je to fuj!

    • 30.4.2011  10:17

    Romantika. Super kamera, skvelá Audrey. Milujem tento film a musím si ho pozrieť znova. O princeznej, ktorá si vyšla na prechádzku po Ríme. Nechala sa ostrihať a stala sa z nej obyčajná dievčina. A záver je krásny. Ona je krásna a celý film je krásny. Keď si ho pozriem ešte aspoň dvakrát, napíšem niečo zmysluplné.

    • 30.4.2011  10:14

    Je skvelé pozrieť si takúto starú snímku. Britská kinematografia 60. rokov. Hneď ma napadne: free cinema a rozhnevaní mladí muži. Nimi sa potom inšpirovali beatnici a tých ja mám veľmi rada. Ale k veci. Mladý Colin je presne ten typ chlapca, ktorý sa nerád prispôsobuje, zato rád robí všetko naopak, ako by sa od neho očakávalo. Film krásne pracuje s retrospektívou - začína sa to v prítomnosti a postupne sa dozvedáme, čo tomu predchádzalo, ale stále sa tieto dve časové roviny striedajú. Colin je super, čo si budeme hovoriť. Anarchista a outsider. Zato však veľmi talentovaný bežec. Hudba. Nie je možné, aby som si ju vo filme nevšimla, jedine ak by tam nebola vôbec dôležitá. Keď Colin beží lesom, hrá super hudba a je to celé také atmosférické, presne pre mňa. Krásny snímok jednoducho.

    • 30.4.2011  10:02
    Filmové dny (1994)
    *****

    Film je autobiografiou režiséra. O malom chlapcovi, ktorý objavil čaro kina práve v pohnutých časoch, kedy na Islande vypukla vojna. Chlapec žije na vidieku, uprostred krásnej islandskej prírody. Trávi čas na samote, behá po kopcoch, zažíva tajomné čarovné chvíle. Ani sa nebolo treba namáhať vymýšľať nejaký tajomný motív, pretože z takéhoto prostredia vzíde prirodzene aj sám. Je to film o detstve. O minulosti a o spomienkach. Ak čakáte pointu, nedočkáte sa. Pretože spomienky sú presne takéto - útržkovité, fragmentárne, mozaikovité, nostalgické a jedinečné.

    • 24.4.2011  19:37

    Každý má vraj svoju pieseň. Dean a Cindy majú Blue Valentine. Film skúma okamih, v ktorom začal ich vzťah a okamih, v ktorom sa začalo všetko rúcať. Tieto dve roviny sa vo filme prepletajú. Sujet je skvelo poskladaný, minulosť a prítomnosť do seba začínajú postupne zapadať. Všetko sa odohráva celkom prirodzene. Vďaka dokumentárnemu ladeniu a nervóznej kamere, sme mohli úplne preniknúť do vnútra postáv. V polovici filmu som už mala pocit, že ich oboch skvelo poznám, viem si poskladať dokopy celý ich vzťah. Aké to bolo na začiatku a ako je to dnes. Dean je chalan, ktorý nevyužíva celkom svoj talent a Cindy chce byť doktorka, ktorá je trochu ľahkovážna vo vzťahoch. Ich vzťah sa pomaly zapaľuje, začne syčať, až vybuchne do veľkého ohňostroja. V závere je tu skutočne ohňostroj a Dean mu ide v ústrety. Celkom nejednoznačný záver ma nadchol. Deana a Cindy postupom času čoraz viac spája len ich malá dcérka Frankie. Práve to, že postavy, ich životy, ich konanie, prostredie, v ktorom žili, boli celkom bežné, dal by sa ich príbeh chápať aj univerzálne. Dialógy a kamera ma vedeli pekne naštvať, znervózniť, aj rozveseliť, až som všetko prežívala tak, ako postavy vo filme. Myslím, že presne tieto pocity chceli tvorcovia dosiahnuť. Uväznili svoje postavy do začarovaného kruhu, z ktorého sa nevedia dostať von. Snažia sa znovuzrodiť svoj vzťah v hotely s príznačným názvom Budúcnosť. No paradoxne, tam je začiatok ich konca, ktorý nepríde, iba sa všetko zase posunie, akoby na začiatok. Cindy chce rozvod, no Dean jej pripomína sľub manželstva. Dean odhodí snubný prsteň, no vzápätí ho hľadá. Opäť sa uzmieria, alebo bude definitívny koniec? Zdá sa, že všetko to ukončí jedine smrť, ktorú však nikto nechce. Život je tiež taký. http://www.youtube.com/watch?v=hY-wUMxP2Cw

    • 23.4.2011  22:06
    Ondine (2009)
    ****

    Krásna príroda, všetko je zelené, pre mňa je írska krajina raj na zemi. Ale, všetko to bolo trochu málo nadprirodzené, mystické. Možno trochu menej dialógov a viac obrazovej poetiky by to vylepšilo. Rozmýšľala som nad lepším hodnotením, ale som na vážkach. To prostredie však zdvihlo hodnotenie. Aj výber hercov. Najmä postava vodnej víly, ktorá ešte aj spievala Sigur Rós, filmu dodávala mysteriózny nádych. Musím vyzdvihnúť aj hudbu. Gitarová, akoby si nejaký gitarista prehrával cvičenia v bare dávno po záverečnej:)

    • 22.4.2011  00:44
    Sedmikrásky (1966)
    *****

    Videla som už nejaké tie experimenty, preto som po úvodných minútach neočakávala, že idem pozerať niečo, čo sa bude vyvíjať ako príbeh. Užila som si tú nedejovosť. Veľmi sa mi páčila hudba, herecké výkony a hranie sa so strihom a výtvarnou stránkou filmu. Bolo vidno, že v tom má prsty nejaký výtvarník. Strihanie kolážií, písanie po stenách, módna prehliadka v záclone a vôbec oblečenie a kulisy boli toho dôkazom. Film obsahuje množstvo nápadov, ktoré sa využívajú napr. aj v divadle. Šepkanie textu, scénická hudba, zdanlivo nezmyselné dialógy. To všetko ma zaujalo a aj keď som nerozlúštila všetky symboly, to množstvo nápadov a hravosť, ktorá srší z tohto snímku, pôsobili na mňa úsmevne a ľahko. Naproti všetkým "ťažkým" psychologickým filmom, ktorých je asi viac. Je to experiment, odvážny, úsmevný, trochu groteskný, farebný aj čiernobiely, zelený aj dúhový. Venovaný všetkým, ktorí sa rozčuľujú pouze nad pošlapaným salátem.

    • 21.4.2011  17:47
    Glee (TV seriál) (2009)
    **

    Seriál ma veľmi nezaujal, hoci mám školské prostredie vo filmoch aj v seriáloch rada. Bude to asi tým, že sa mi nepáči americký štýl spevu a tak všeobecne ma žiadna z postáv nezaujala. Jedna scéna, kde spievali Imagine bola v pohode, ale ten nános pátosu a gýču, je príliš veľký. V jednom diely bola navyše taká hrozne umelá herečka...A hrozné karaoke spievala.

    • 19.4.2011  17:30
    Rej (1950)

    http://www.youtube.com/watch?v=VLV6juE67lM&feature=related Film o tom, že človek sa pohybuje v kruhu. Sociálna kritika je tu zjavná.

    • 19.4.2011  16:54
    Memento (2000)
    ****

    ---Na realitu sme si zvykli. Všetko, čo sme, sú naše spomienky. Skutočne existujeme len v našej mysli. Náš vzťah k svetu je limitovaný prijatím nejakej konvencie. Všetko sa dá spochybniť.---Tak sa poďme pozrieť bližšie na tento rozkúskovaný film, v ktorom sa dá len veľmi ťažko vyznať. Bolo by ho treba vidieť aj viackrát. Režisér sa krásne pohral s fabulou a vznikol z toho dokonalo "rozfranforcovaný" sujet, ktorý si musí chudák divák nejako v hlave poskladať. Pretože čo je minulosť? Čo je prítomnosť? Nelineárny dej, v ktorom sme najskôr videli príčinu, až potom následok. Niečo ako Počiatok. Hranie sa s vedomím človeka. Tu si Leonard nepamätá viac ako toľko, čo sa stalo pred cca desiatimi minútami. Toľko trvajú aj krátke sekvencie filmu. Čiernobiele časti išli od minulosti k prítomnosti, farebné naopak. Sujet sa v nich vyvíjal od minulosti k bližšej a bližšej prítomnosti. Ale kto je vrah? To, že nám tvorcovia nedali odpoveď môže znamenať, že všetko je relatívne. To je však najjednoduchšia odpoveď. Hm, treba porozmýšľať:)

    • 19.4.2011  16:40

    Film o premene a o oslobodení sa od toho, čo nám je dané, alebo k čomu nás vychovalo prostredie. Otto má záľubu v čítaní Nietzscheho, no je otázne, či vôbec vie, o čom číta. On si však o sebe myslí, že je bystrý. Wanda je sebecká "rybka", ktorá je takisto klzká ako tá v akváriu, pretože sa prešmykne ku každému chlapovi. Ken kokce a veľmi mu to prekáža. A George sa chce zbaviť svojej britskej povahy, chladnej a nevzrušivej, ako je tradične prezentovaná. Všetci teda majú v sebe nejaký problém, od ktorého sa pod vplyvom okolností postupne oslobodia. Otto je šikovný lupič, ktorého v detstve mlátil otec, preto si robí srandu z koktavého Kena. Na konci sa z neho paradoxne stane niečo, čo by sme vôbec nečakali. Ken sa mu chce pomstiť za to, že mu zjedol rybky v akváriu. Vďaka tomu, že nájde v sebe odvahu, oslobodí sa od svojho problému. Wanda, ktorá doteraz nemala problém zbaliť kohokoľvek len z vypočítavosti, sa oslobodí od sebeckosti vplyvom ozajstnej lásky. A George v sebe objaví vášeň. Vtipné scény dokresľuje skvelá kamera a najmä scenár, ktorý je skvelo napísaný, takže sa divák v množstve postáv a scén nestratí. Vtipné situačné gagy sú nadčasové. Film ukazuje, že posunúť sa bližšie k svojmu ideálu je možné, hoci keď ho dosiahneme, určite si stanovíme ďalšie a ďalšie a ďalšie...ideály.

    • 5.4.2011  16:08

    Koľko ľudí sa na tento film díva, toľko filmov vidí. A to platí pri všetkých filmoch. V tomto filme som videla príbeh o tom, ako sa tvorí príbeh. Film totiž vychádza z fiktívnej knihy, ktorú vo filme píše akási spisovateľka. Harold má život presne nalinkovaný, matematika je jeho zamestnaním (pracuje ako daňový úradník) a preto si zvykol, všetko rátať. Počet ťahov zubnou kefkou, počet krokov od domu k zastávke, počet kachličiek na záchode atď. V tomto je komickosť, avšak keď sa pozrieme na to, aký život naozaj vedie - je sám, priateľov nemá, až na jedného kolegu, práca ho nebaví...tak to je tragické. Jedného rána sa však všetko zmení. Do Haroldovho života vnesie trochu chaosu jedna neplatička daní, anarchistka, ktorá v Haroldovi vzbudí pokušenie, okrem iného aj na domáce sušienky, ktoré nikdy nejedol. Už úvodná scéna-ako Harold otvorí ústa, lebo si ide čistiť zuby, nás vedie, aby sme sa naňho pozerali doslova zvnútra: kamera ho sníma zvnútra úst. Naozaj zaujímavé riešenie, na zamyslenie. Harold je inak veľmi inteligentný človek, čoskoro si uvedomí, čo robí v živote nesprávne. Ale až vo chvíli, keď na scénu vstúpi záhadný hlas, ktorý sa ozýva v jeho hlave. Harold navštívi psychológa...no ten mu poradí tabletky...čo iné, však? Až literárny teoretik ho navedie na správnu cestu. Film má dve rozprávacie roviny a popri hlavnom príbehu sa rozvíjajú aj epizódne. Zároveň divák nevidí to, čo je v knihe, ale to, čo je až v prepracovanej verzií knihy. Veľmi zaujímavé dielo. A záver sa mi páčil. Išlo totiž o uzatvorený príbeh, ktorý má koniec, nebol to dejovo poňatý film, kde akcia prevláda nad zamýšľaním sa nad významom príbehu.

    • 29.3.2011  19:50

    O tomto filme som nevedela nič, iba som si spomenula, že som kedysi dávno videla nejaký obrázok, na ktorom bola červenovlasá Franka Potente. Tak som si konečne po rokoch tento obrázok, čo mi utkvel v pamäti, dala aj do kontextu. Čakala som, že to bude nejaké fantasy ako Piaty element, neviem prečo, ale teda vôbec to také nebolo. Tento film využíva poetiku videohier, preto sa k fantasy trochu približuje. Hudba výborne dokresľuje atmosféru a je naozaj úžasná. Navyše žánrovo pestrá. Dokonca tam bola skladba takéhoto žánru: http://www.youtube.com/watch?v=OmBxVfQTuvI&feature=related BLUES. A hudba a strih boli podobné ako vo videoklipoch.

    • 26.3.2011  06:47
    Krotká (TV film) (1967)
    *****

    40-ročný muž si vezme 16 ročné dievča, ktoré je sirota a príde do jeho záložne podať si inzerát. To, ako ich manželstvo skončí, sa divák dozvie už na začiatku. Potom sleduje v epizódach, ako sa to všetko začalo, aká bola ona, aký bol on, ako ju požiadal o ruku, ako začali spolu žiť. Videla somt o včera, takže tieto údaje sú správne:)

    • 22.3.2011  16:23
    Noc na Zemi (1991)
    ****

    V úvode ma ihneď upútala hudba Toma Waitsa. Tá sa potom niesla celým filmom a výborne zapadala do každého prostredia. Páčila sa mi plynulosť filmu, ktorá je dosiahnutá aj pomocou tejto zvukovej skladby. Do newyorských ulíc sa džez výborne hodil. Vo filme je výborne vykreslená atmosféra všetkých piatich miest, v ktorých sa dej odohráva: Los Angeles, New York, Paríž, Rím a Helsinki. Pri tomto filme si môže divák kontrolovať, koľko asi ešte potrvá, aj keď ani raz nepozrie na hodinky. Zábery na hodiny boli totiž po každom príbehu, ktoré mali približne rovnakú dĺžku. Plus divák vďaka detailu na glóbus vie, kde sa v najbližších minútach filmu ocitne. Tešila som sa na Paríž a Helsinki, pretože každému mestu bolo venovaných niekoľko veľkých statických záberov pre vykreslenie atmosféry. Skvelé bolo, že postavy vo filme rozprávali takým jazykom, akým sa v danom meste naozaj rozpráva. Všetko sa odohráva počas jednej noci, v taxíkoch sa stretávajú cudzí ľudia, ktorí sa jeden druhému zdôverujú, vykladajú si o sebe osobnejšie veci, ako by povedali niekomu blízkemu. Ťažko povedať, ktorý príbeh bol najlepší, lebo každý bol osobitý, pri jednom sme sa smiali, pri inom sme boli smutní. A každý mal spoločný motív: stretnutie cudzích ľudí.

    • 18.3.2011  18:18
    Moon (2009)
    ****

    Perfektné scifi, ktoré ma úplne pohltilo. Bolo plné napätia, strachu a ja som mala aj klaustrofobické pocity. Sam býval na mesiaci sám, brázdil povrch mesiaca a nemal žiadny kontakt s rodinou, s civilizáciou, rozprával sa iba s jeho pomocníkom - s robotom. Na začiatku sledujeme jeho život, všetko, čo robí, ako pracuje, cvičí, čo je. Potom sa začnú diať čudné veci. Páčilo sa mi, že zaujímavý film sa dá vytvoriť aj s jedným hercom a v obmedzenom priestore. Síce je pravda, že som po pozretí tohto filmu naň skoro okamžite zabudla, ale keď sa mi po čase vynoril v pamäti, tak som si ešte pamätala dosť z deja aj z môjho vtedajšieho nadšenia.

    • 13.3.2011  23:20
    Pelíšky (1999)
    *****

    Moja srdcovka, pretože tento film so videla veľmi veľa krát a aj keď mi je z neho trochu smutno, vyvažujú to jednotlivé humorné scénky, ako vystrihnuté zo života. Napíšem o tom niečo poetické: Film sa začína prológom, ktorý tvorí veľký celok, resp. pohľad na zasnežený altánok. K tomu hrá príjemná hobojová hudba, ktorá obrazu dodáva poetický a pokojný nádych. Panoramatický záber na romantickú zasneženú scenériu je analogický k nasledujúcemu dianiu. Transcendentný hlas postavy spomína na minulé dianie: „Byli Vánoce roku 1967. Táhlo mi na šestnáct let, byl jsem beznadějně zamilovanej a chtělo se mi umřít.“ Kamera vojde dovnútra altánku a tam chlapec, ktorého hlas sme pred chvíľou počuli, zviera v rukách lano a chce spáchať samovraždu...Zvuková skladba je tu využitá ako dejotvorný činiteľ, pretože texty skladieb dopĺňajú informácie o vzťahoch medzi postavami. Potom, ako dievča chlapcovi pomáha, sa ozve hlas speváka: „Jak mužeš bejt tak krutá, copak nemáš kouska citu v těle?“