Sancty

Celkom zaujímavý námet zabíja nudné spracovanie a nevýrazný výkon Sandry Bullock. Potešil Peter Stormare v roli cvokára, aj keď je obsadený úplne proti svojmu typu. Klavírovanie od Badelta dodáva filmu ďalší level melanchólie ale viac vynikne bez sprievodného obrazu ako s ním.

Videoklip všetkých videoklipov. Alebo hororový kraťas, v ktorom nie je popová pieseň na škodu veci. Rovnaký tým, aký sa stretol už pri o dva roky staršom An American Werewolf in London (hriech prekladať) vytvoril nezabudnuteľné a, snáď ma nikto neukameňuje ak použijem aj slovo kultové, dielo. Landis zúročil svoje vtedajšie režisérske skúsenosti a spolu s Rickom Barkerom úspešne zopakoval famóznu premenu človeka na netvora. Výborná atmosféra v hranej časti dotvorená hudbou Elmera Bernsteina, neskutočne charizmatický hlas Vincenta Pricea, poctivá práca maskérov, odkazy na horové filmy a zvlášť zombie subžáner, a v neposlednom rade ešte pôvodný Michael so skvelou tanečnou choreografiou. Ja beriem Thriller ako ozajstnú poctu klasickým hororom, pretože stačí naozaj iba trocha zapátrať a zistíte, že sprvoti aj bezvýznamní herci ukrývajúci sa pod tonami mejkapu nie sú ľudia, ktorí išli práve okolo a len tak náhodne zakopli o príležitosť. Tu sa pracovalo s ozajstnou vášňou.

Úplne pohodová plavba. Vždy, keď v TV narazím na Loď duchov, nechám sa zakaždým zviesť až do jej konca. Preto dvíham hodnotenie o jednu hviezdu. Aj napriek všetkým, v béčkových flákoch úplne bežných klišé a situácií ide o pozerateľný štandard. Najväčším lákadlom je samozrejme atraktívne prostredie opusteného kolosa. Priestorom, kde sa postavy pohybujú - kajuty, chodby, strojovňa, kapitánsky mostík - dodali punc patiny agresívna korózia, špina a všade prítomný neporiadok. Ale nie sú to len životy prítomných hľadačov stratených plavidiel čo medzi stenami pulzujú. Z vysielačiek znie hudba a zjavenia sú na dennom poriadku. Parádnu porcovačku z úvodu považujem za predčasné vystrelenie záchrannej svetlice. Film už potom okrem vyššie spomínaného nemá čím iným zaujať.

To chcel niekto preprať prachy?

Originálny počin s veľkým potenciálom. Zatiaľ lepší priemer. Nová tvár, Ági Gubíková, dostala z celého ansámblu najmenej priestoru, takže vlastne nemala čo ukázať (okrem fajn výzoru). Ťahún Partičky, Latinák, sa prekvapene moc neprejavil. Rovnako ani Jakab. Polnišová, ktorej herecká póza sa vôbec nezmenila (a pochybujem, že sa ešte niekam posunie) mi začína dosť vadiť. Zato Miezgovi sadla rola vyšťaného domovníka presne na telo. Na pomyselný piedestál sa ale neohrozene vyštveral Ďuri Kemka. Ten chlap je vo svojej jednoduchosti, alebo ako inak mám nazvať ten jeho ťuťmácky výraz, fakt to napíšem?, neodolateľný. V sólo scéne s výťahom dal mojej sánke riadne zabrať, dávno ma tak nebolela. Záverečné stretnutie všetkých postáv priklincovala vydarená hádka. 7/10 UPDATE: Už po tretej časti ma to častejšie nudí ako zabáva a vlastne ani nie som prekvapený kam to celé skĺzlo. Nápad sa vyčerpal rýchlejšie ako smrad z ponožiek po dvanásťhodinovej smene. Tadiaľto cesta nevedie.

Prečo mi doteraz unikalo pokračovanie šialeného Gordonovho snímku vôbec netuším. Ďalší rest je vybavený a búcham hlavou o stenu, že som si ako decko nechal druhé stretnutie s Westom ujsť. Možno práve preto ma až tak nechytil za srdce. Pri tom tu nechýba nič čo mám na predchádzajúcom filme rád: oživovaním posadnutého Herberta Westa v nezameniteľnom podaní Jeffreyho Combsa, priestory Miskatonickej nemocnice, kde to hýri životom a remeselne zvládnuté triky starej školy. Yuzna dokonca zašiel ešte ďalej. Obohatil príbeh motívom odkazujúcim na Frankensteinovu nevestu (Bride of Frankenstein) a nechal vo filme hudbu, ktorá síce vykráda Herrmannove Psycho ale veľmi dobre dotvára atmosféru. Jednoducho som tento vydarený splatter pozeral v nejakom podivnom rozpoložení.

Po predchádzajúcich filmoch sa dušujete, že ste pripravený na všetko. A nakoniec vás ten zasratý Ír aj tak dostane tam, kde vás potrebuje mať. Budovanie atmosféry je podobné ako u predchodcov a divák tuší, čo má v závere očakávať. Lenže aj režisér si je vedomý toho, že opakované už nie je funkčné a tak odvádza jeho pozornosť (odpočítavanie), aby mu v závere opäť uštedril knokaut.

Perfektne vygradovaný kraťas, v ktorom je základ vytunený zvuk v slúchadlách. Až ten záver rozdýcham, skočím si preprať trenky.

Jedna žena, malá miestnosť a dvierka v stene. Šikovný človek z toho dokáže vykresať slušnú nočnú moru. Tak ako McCarthy. Mrknutie na fanúšikov Evil Dead tomu pridáva hodnotu.

Hatch Damiana McCarthyho som z jeho tvorby krátkych filmov videl ako posledný. A to bola asi chyba. Ťaživá atmosféra ešte nedosahuje formu v akej je servírovaná v nasledujúcich snímkach. Zamrzí pointa, ktorá je po tom všetkom očakávaní viac wtf? ako vtipná.