Sancty

Čo napísať o Votrelcovi? Ridley Scott stvoril kultové dielo a spolu s H.R.Gigerom priviedli na svet monštrum monštier. K tomu im sekunduje Jerry Goldsmith, ktorý zložil zimomriavky vyvolávajúci majsterštyk, dotvárajúc tak mrazivú atmosféru z neznámeho.

Srdcová záležitosť. Gans bravúrne zadaptoval jeden z najoriginálnejších a najdesivejších survival hororov aký sa kedy na hráčskom poli objavil. Preniesť každučičký atribút z hry na filmové plátno tak aby fungoval chce skutočného majstra a tým rodák z krajiny galského kohúta určite je. Dych berúci vizuál, nápaditá kamera a ambientný soundtrack Akira Yamaoka povyšujú film na brilantný kúsok trčiaci nad hromadou áčkovej produkcie. To, že sa scenár z pera Rogera Avaryho podobá skôr na príbeh do ďalšej hry mi starosti vôbec nerobí, rovnako ako aj línia Seana Beana. Jediné čo ma trápi, je krátka stopáž. Rád by som v Silent Hill zotrval dlhšie, ostatne, v dobe napísania tohoto komentára je pokračovanie za dverami, takže sa moja túžba nakoniec vyplní.

Fenomenálne spracovaná vízia novozélandského hobita a rovnako ako aj v prípade predlohy, moja najobľúbenejšia časť Pána prsteňov. Vymenovávať všetky klady Spoločenstva je na dlhú debatu. Ja osobne ju doporučujem v čase, keď vonku padá súmrak, lavička pred domom je prázdna a keď vzduchom nasýteným letom rozvoniava Starý Toby. Ak sa k tomu naviac pridajú ľubozvučné tóny Concerning Hobbits o výnimočnú atmosféru je postarané. Čo viac dodať? Snáď už len toľko, že bez rozšírenej verzie to akosi nie je ono. Večná vďaka, pán Tolkien, za toto fantastické dobrodružstvo, ktoré by inak bez vás nevzniklo.

Film pre chlapov. Tak som si ho zafixoval v detstve a pretrvalo mi to až dodnes. Polonahí borci sa rúbu hlava nehlava obojručákmi, nahé ženy slúžia predovšetkým na obrobenie ich jednoručákmi a do toho všetkého špliecha krv. Ťažkopádna a surová fantasy, ktorá umne využíva tradičné prvky žánru ale nevystavuje ich na obdiv. A tak tu miesto šľahajúcich kúziel, mýtických tvorov a bájnej výzbroje hrá prím dobrodružný príbeh o pomste a hľadaní. Zámerne strohé dialógy sú veľkým kladom, veď málovravné postavy povedia viac ako kdejaký tlčhubovia. Prejavovať emócie iba mimikou a rečou tela ale nie je nič ľahké, preto dostáva veľký priestor hudba. Lenže aká Hudba! Tu ide o skutočne dokonalú súhru zvuku a obrazu. Basil Poledouris sa ňou nezmazateľne zapísal do mnohých sŕdc ako autor najlepšieho soundtracku všetkých čias. O maľbách Franka Frazetta, najlepšie vystihujúc svet Howardovho Cimmerana, nemá ani zmysel diskutovať, v nejednej scéne sa mi pripomenuli. A samotný Arnie? Jeho ne/herectvo tu sadlo dokonale. Barbara Conana považujem stále za najlepšiu fantasy aká kedy bola zaznamenaná na filmový pás (od príchodu Jacksonovho Spoločenstva prsteňa mám už ale do smrti dilemu). Čo iné však čakať od kvalitnej predlohy. Mohlo sa to pokaziť na mnohých miestach, nestalo sa. Dokonca aj jednu dôležitú scénu malo zmysel vystrihnúť. Zakaždým sa pri filme kráľovsky bavím a to mám pri tendencii raz ročne vyše dvadsať projekcií za sebou. Takže nostalgia bokom. Preto ak niekto stavia Miliusove spracovanie na úroveň tej bezvýznamnej Nispelovej verzie je pre mňa nekultúrny barbar.

Vysokooktánová jazda, ktorá ma prikovala do sedačky a nenechala ani na chvíľu vydýchnuť. Ešte stále si po nej vytriasam piesok z ponožiek. Dobývanie pojazdného Minas Tirith aké som (snáď) ešte ani nevidel. Millerova vízia postapokalyptického sveta je jedným slovom úchvatná a aj keď vlastne okrem rozpáleného povrchu z nej nič poriadne neukáže, pôsobí pestro a čo je dôležité, predovšetkým funkčne. Motivácie postáv medzi všetkým tým tuningom a vôňou spáleného benzínu fungujú. Na dôvažok úvod, pri ktorom musí každému fanúšikovi Fallout univerza srdce zaplesať. Budúcnosť ešte nikdy nebola tak zábavná.