seth82

Vôbec som nevedel, čo od toho čakať a aj ak by som vedel, určite by som bol rovnako prekvapený, ako som teraz po všetkých dvanástich častiach. Neviem presne, o čom všetkom to bolo, ale bolo to veľmi zaujímavé, s celkom slušným tempom a "iným" štýlom humoru, na aký som bol doteraz v anime zvyknutý. Nebolo to dokonalé, no za 4 je to bez pochybností.

Hneď v úvode je potrebné vysvetliť, že Major nie je v anime filmoch či seriáloch definovaná ako aziatka. A preto všetky tie srágory o whitewashingu sú mi do smiechu. Pôvodný film z 1995 má u mňa v osobnej výstavnej skrini anime čestné miesto a vlastním všetky filmy aj seriály, mám to prešpacírované odzadu a aj odpredu a v tomto filme som nenašiel veľa tak vážnych prehreškov, ako to tu poniektorí priam tragicky vykresľujú. Samozrejme, nedrží sa to deja pôvodného filmu. No a čo? Dej anime som poznal a preto som chcel vidieť, ako sa s tým všetkým potrápia scenáristi. A celkom im to vyšlo. O kvalite produkcie je úplne zbytočné vypisovať litánie, pretože tá bola bezchybná. Kenji Kawai v záverečných titulkoch to iba vylepšil. Takže ideál? Nie. Ale jednoznačne zatiaľ to najlepšie, čo z prerábok anime filmov Hollywoode uzrelo svetlo sveta. Hejt tam bude stále, "puristi" sa budú trieskať päsťami do hrude a mrnčať o tom, ako je to všetko veľkým hriechom, no film splnil účel - zvýšil popularitu seriálu a anime, nebol prepadákom a hlavne pobavil.

Páčilo sa mi to viac, ako by sa asi malo. Prečo? Neviem. Jednoducho niektoré momenty ma rozosmiali tak, ako sa to už v anime dlho nepodarilo. Musím priznať, že prvá polovica bola oveľa lepšia a vtipnejšia, v tej druhej ako keby tvorcom dochádzal atrament pri písaní scenára, no neskončilo to až tak zle. Príjemné večerné anime.

Dávam tri, hoci by si to zaslúžilo dve. Pretože je to plné klišé a zbytočných scén. Ale je to o cyklistike, je to o tom, čo mám ja veľmi rád a keďže bývam v Tokiu, tak Kamakuru mám preskúmanú a vyvolalo to asi vo mne nejakú tú nostalgiu spoločne s Enoshimou.

Áno, je to hlúposť. Ale človek potrebuje niekedy po dňoch práce vypnúť, trochu sa odstaviť od všetkých vážností sveta a hoci existuje X ďalších žánrov a možností - práve takéto absurdné komédie vedia potešiť. Samozrejme, nie je to tak zábavné, ako napríklad Azumanga Daioh či Lucky Star alebo Lovely Complex, ale má to svoje ťahy. Malé detaily, ako napríklad Akane počas servírovania svojho skvele vyzerajúceho obeda dá na tanier Guri iba polovicu rozkrojenej zelenej papriky - to ma vie pobaviť. Odkazy na Super Maria, či iné kultovky, sú taktiež celkom OK. Nič geniálne, ale priznám sa, že som tu a tam asi na nechuť susedov vyrazil s poriadnym rehotom. Od dokonalosti to má samozrejme ďaleko, od nahlúplych postáv, až po nekonečné, stokrát opakované klišé (jedna z častí na pláži, etc.).

Iba štyri hviezdičky, pretože vďaka celému hype a aj vďaka tomu, že Šinkai patrí medzi mojich najviac obľúbených tvorcov, som čakal niečo viac. Najhoršie na tom je, že ani ja sám neviem, čo presne. Animácia bola skvelá, to sa dalo predpokladať, hudba a postavy tiež, no zdalo sa mi, že istá dejová línia tam bola iba preto, aby tam bola. Možno si to budem musieť pozrieť ešte raz, možno mi niečo kvôli mojej nie celkom stopercentnej japončine ušlo. Ak je to tak, hodnotenie zmením na päť. Pretože už teraz, asi hodinu po skončení filmu, sa nad ním zamýšľam a leží mi na mysli, čo bolo u mňa vždy dobré znamenie. V každom prípade je to určite výtvor, ktorý si zaslúži pozornosť - nie len medzi fanúšikmi anime, ale aj od širokej verejnosti. V Londýne ho na BFI zaradili medzi súťažiace filmy, uvidíme, ako naň a na jeho úspech zareaguje senilná Akadémia.

Film som videl na premiére tu v Tokiu. S priateľmi sme sa po jeho skončení zhodli, že namiesto názvu Godzilla by sa to malo volať KaigishitzuZilla (Kaigishitsu = konferenčná miestnosť) - nebojím sa s istotou vyhlásiť, že 90% z celého filmu sa odohralo v kancelárii niekoho, alebo v kdejakých konferenčných miestnostiach. Hranie hercov skostnatené, scény boli viditeľne a citeľne sterilne naaranžované (notebooky v kancloch na stoloch otvorené v rovnakom uhle), silený humor zo strany jednej z hlavných postáv ženského pohlavia, ktorá nás, cudzincov v publiku, pobavila aj "skvelou" angličtinou. Hudba detto - počas scén v kanceláriách absentovala úplne, najvýraznejšie sa prejavovala v scénach so samotnou godzillou. Logické chyby a nekonečná hlúposť postáv a komparzu, či samotného scenára taktiež nepotešili (hint: postaviť všetky tanky do radov na jedno miesto presne tak, aby na čo najviac z nich mohla godzilla niečo šľahnúť a bez námahy ich čo najviac odrovnať). Jednoducho hrôza, ľutujem každý yen, ktorý som za lístok zaplatil.

20/24 častí videných a môžem skonštatovať, že tento seriál patrí v roku 2015 k mojím najobľúbenejším. Samozrejme, celková zápletka sa dá predvídať ľahko, ale tvorcovia dali dohromady to správne korenie a prísady, s ideálnym dávkovaním a preto ma zatiaľ ani jedna z častí nenudila. Detailné zobrazenie jedál a ich prípravy ma často donútili prepnúť na uja Gúgla a vyhľadať si čo-to o spomínaných pochúťkach, dozvedel som sa aj čosi nové (kto by to bol povedal) - jednoducho anime s dobrou náladou a zaujímavou tematikou s istým prívlastkom originality. Minimálne v tomto animovanom svete. V prvej polovici okrem toho aj skvelá ending theme od Tokyo Karankoron s názvom Supaisu plná veselosti a dobrej nálady.

To hodnotenie by bolo možno aj vyššie, ale strašne mi liezol na city Rentaro s tým jeho večným vyrevovaním a preskakujúcim hlasom. Doteraz ma v anime vedeli rozhohniť iba ženské postavy, prípadne všetky tie malé zvieratká, ktoré sa v niektorých žánroch objavujú, no toto vrieskanie a chrchlanie ma neuveriteľne rozladilo. Holt, nie všetko môže byť dokonalé...Príbeh ako-tak dobrý (niečo podobné sme tu už ale videli X-krát), postavy ničím výnimočné, jednoducho už to tu raz bolo...

Iba zriedkavo sa mi stáva to, že nejaký seriál nedopozerám. Ale toto sa jednoducho nedalo vydržať, po troch častiach som to vypol a už sa k tomu nikdy nevrátim. Koláž klišé poskladaná z tisíckrát obohratých anime z minulosti, postavy sú doslova ako podľa šablóny (knihomoľ, hyperaktívna slečna obľubujúca telocvik, ďalšia zasa vedu a chalan, ktorým nepohne ani keby mal oppai priamo na čele) a tie nápady...Hrôza.