Karamanlis

Upírsky subžáner zažíva v posledných cca 10 rokoch stagnáciu a light horor Aaron's Blood na tom nič nezmení. Vampirizmom sužovaný chlapec je tu nerozumne odsunutý na vedľajšiu koľaj a po celú dobu hrá prím jeho fotrík, snažiaci sa odhaliť príčiny synovho prekliatia a nájsť naň liek. V samom závere sa síce dianie trochu zintenzívni, na vystúpenie z tieňa šedého filmového priemeru to však zďaleka nestačí.

Sci-fi horory pojednávajúce o nepriateľských emzákoch mám rád, Abduct ma však nezaujal. Nesúrodá skupinka ľudí, ktorých život je nejako spojený s paranormálnymi javmi sa pod vedením Williama B. Davisa alias Fajčiara z Aktov X kdesi na samote u lesa snaží prísť veci na koreň, pričom však väčšinu času kecajú a špekulujú. V závere síce dôjde aj na akciu, dojem z nej však kazia nekvalitné vizuálne efekty, ktoré tu boli použité.

To by som veru nebol predpokladal, že šialeným japonským mäsiarom ako sú Iguchi, Nishimura či Tomomatsu vyrastie plnohodnotná konkurencia zrovna v Taliansku, v osobe pre mňa úplne neznámeho Emanuele De Santiho, ktorý si vo svojej prvotine okrem réžie a scenára strihol aj titulnú rolu nekompromisného pomstiteľa Adama. Splatterový subžáner ma však v ostatných rokoch akosi omrzel a to, čo ma kedysi dokázalo pobaviť ma už dnes moc neberie, takže nejak obzvlášť nie som nadšený ani z tohto bizarného talianskeho kúsku, objektívne však musím uznať, že novodobej ázijskej splatterovej produkcii sa Adam Chaplin vo všetkých smeroch kvalitatívne vyrovná a v niektorých ohľadoch ju možno aj o čosi málo prevyšuje.

Poisťovaciemu agentovi Adamovi K. to kvalitne strihá v bedni, no prv, než dá voľný priechod svojim negatívnym emóciam, divák musí pretrpieť nekonečné množstvo zbytočných a otravných dialógov v podaní poloamatérsky pôsobiacich hercov.

Jeden z nemála osemdesiatkových poviedkových hororov, ktorý síce neurazí, na druhej strane sa mi však ani jedna z troch epizód či film ako celok a najmä jeho epilóg, ktorý je samostatným príbehom výraznejšie nevryli do pamäte a stavím sa, že už o týždeň budem mať problém rozpamätať sa, o čom to vlastne bolo...

Fungujúce spojenie katastrofického filmu s hororovým, ktoré nenudilo. Nechýbajú dejové zvraty, zaujímavé postavy, efektívne gore a keď sa k tomu pripočíta exotické prostredie juhoamerického Chile, do ktorého je dej situovaný a skrivená držka Eliho Rotha, zmietajúceho sa v smrteľnej agónii, tak je výsledok vcelku uspokojivý.

Bogliano si u mňa už dávnejšie urobil dobré hororové meno a sklamaním určite nebol ani tento jeho mysteriózny, miestami mrazivý počin, škoda len, že Diablo, ktorého príchod ohlasoval názov sa nakoniec nedostavil...

Indonézske horory disponujú istou osobitosťou a v rámci súčasnej ázijskej žánrovej tvorby patria k tomu lepšiemu, čo má divák možnosť vidieť. Air terjun pengantin tiež nie je úplne na zahodenie, je to typická vyvražďovačka, majúca všetky nevyhnutné sunžánrové náležitosti, na druhej strane však neprinášajúca nič originálne či výnimočné, takže pochybujem, že si budem o mesiac pamätať o čom to vlastne bolo...

Touto napínavou a do značnej miery aj strašidelnou epizódou o ľudí masakrujúcom starobylom mutantovi, ktorý sa bez problémov prepchá hoci aj malou vetracou šachtou si ma svojho času seriál Akty X po počiatočných miernych rozpakoch definitívne získal na svoju stranu.

Náležite drsný démonský horor s mexickou hereckou ikonou Hugom Stiglitzom. Chaneque (zlá bytosť z mexického/aztéckeho folklóru) pôsobí miestami ťarbavo a jej maska je trochu toporná, paralelná dimenzia v ktorej žije nie je žiadne inferno, ale iba prachobyčajný les, na druhej strane však Mexičania nechodili okolo horúcej kaše a pekne to rozbalili, útoky démona tu na rozdiel od niektorých iných, tematicky podobných kúskov prichádzajú pomerne skoro a preleje sa tu aj nejaká tá krv.