Karamanlis

Netypický zombie horor s občasným humorným nádychom, ktorý prvú hodinu svojej minutáže postráda akékoľvek hororové elementy a je skôr sondou do života jedného spoločenského outsidera. Zásadný zvrat v dianí nenastáva ani keď sa na scéne objavia štyria zombíci, ktorí sú skôr komickí než hroziví.

WrestleMania IX síce priniesla svieži vietor v podobe nových, zaujímavých zápasníkov ako 291 kg vážiaci Yokozuna, muskulatúrny Lex Luger či síce obrovitý no toporný Giant González, oproti prechádzajúcim WrestleManiám však bola stratová a kritizovaná. Fanúšikom sa nepáčil najmä improvizovaný comeback a kontroverzný 22 sekundový singles zápas Hulka Hogana, ktorý z WWF po WrestleManii VIII pôvodne odišiel.

Po zažehnaní irackého konfliktu, ktorý sa intenzívne premietol aj do wrestlingového diania trochu uvoľnenejší ročník, ktorý umožnil zažiariť napríklad nádejnému Tatankovi, z niekdajšieho úspešného tag teamu The Rockers osamostatnenému Shawnovi Michaelsovi či Fredovi Ottmanovi s Johnom Tentom, ktorí svojich spoločných takmer 400 kg spojili do monštruózneho dua The Natural Disasters. Hoganov finálny súper Sid "Justice" Eudy mal síce úctyhodné fyzické parametre (2,06 cm, 145 kg) a vypracovanú muskulatúru, akosi však postrádal správnu záporácku charizmu.

Siedma WrestleMania sa konala tesne po skončení druhej vojny v Perzskom zálive a bola ovplyvnená protirackými náladami, ktoré vo svoj prospech šikovne využil inak nevýrazný zápasník Robert Remus. Na podnet šéfa WWF Vince McMahona vytvoril provokatívnu ringovú postavu sympatizanta s irackým režimom a odporcu americkej politiky Sgt. Slaughtera, ktorý nakoniec v hlavnom zápase WrestleManie 7 bojoval o titul svetového šampióna ťažkej váhy proti patriotistickému Hulkovi Hoganovi. Publikum Slaughtera ukážkovo nenávidelo a táto averzia dokonca prerástla do takých rozmerov, že Robert Remus obdržal vyhrážky smrťou a bol nútený sa na verejnosti pohybovať v nepriestrelnej veste a v sprievode ochranky. Nebyť týchto okolností, sotva by však ako wrestler niekedy siahal na najvyššie méty.

Konečne niekto náležite využil obludný fyzický potenciál hereckého a fighterského polena Nathana Jonesa, na ktorého zjave, pripomínajúcom ťažkopádneho bigfoota Harryho zo seriálu Harry a Hendersonovci tento svižný austrálsky slasher stojí. Tvorcovi si ponechali otvorené zadné vrátka pre prípadné pokračovanie a pri zachovaní istej kvalitatívnej krivky si Charlieho farmu viem predstaviť ako hororovú sériu à la Hatchet.

The Brain mi ideovo dosť pripomínal jedinečný štýl môjho obľúbenca - majstra bizarných body hororov Franka Henenlottera z obdobia, keď bol na vrchole tvorcovských síl. Napriek niekoľkých slabším pasážiam som si túto osmedesiatkovú uletenosť vcelku užíval.

Očakával som niečo v štýle D'Amatovho Antropofága, za tým však The Incredible Melting Man čo sa brutality a aj pútavosti týka dosť zaostáva. Bohužiaľ, toto je jeden z tých prípadov, kde forma predčila obsah a okrem výbornej masky postupne sa roztápajúceho astronauta tu veľmi nie je čo vyzdvihnúť.

The Unseen je vo všetkých ohľadoch takmer dokonalým hororom. Je nervydrásajúci a znepokojivý, objavujú sa tu pozoruhodné herecké výkony ako na strane kladných (okúzľujúca Barbara Bach) tak aj záporných postáv (Stephen Furst), má znamenitý hudobný podmaz a na rok svojej výroby nezvyčajne kvalitný vizuál. Podobné hororové kuriozity ako je The Unseen dnes točia Francúzi Alexandre Bustillo a Julien Maury.

Nenudiaca, svižne plynúca kanadská home invasion s rape and revenge vyvrcholením sprvoti banálneho konfliktu mestskej dvojice s bandou vidieckych grázlov. Film bol pre svoj údajne obscénny obsah svojho času zakázaný vo Veľkej Británii, čo je vzhľadom k tomu, že sa tu vlastne žiadne explicitné zvrhlosti nedejú dosť puritánsky verdikt.

Pozoruhodný démonský horor, ktorý sa v čase svojho vydania nejakým činom úplne vyhol našim zemepisným šírkam. Pritom ide o veľmi solídne spracovanie zaujímavého okultného námetu s ostrieľaným hereckým mazákmi ako sú Michael Rooker a Tony Todd v titulných rolách. Čo mi občas vadilo boli skromné vizuálne efekty v sekvenciách s démonom, je však jasné, že keby mali tvorcovia k dispozícii štedrejší rozpočet, tak by táto časť postprodukcie dopadla o poznanie lepšie.