Suki

Toto dielo podľa prekladu Vojtecha Mihálika zachýtava len malú časť z Oidipovho života, konec je vládnutia v Tébach. Celkom dobrý záchytny bod pri ďaľšom študovaní gréckej mytológie, ale ako všade, aj tu bude musieť dojsť na zabudnutie takto získaných znalostí :o)

Niekedy po zotmení sa stáva, že vás niečo napadne, čo by ste urobili ak... Ale odpoveď zaniká v tichosti, v hrôze, ale s úľavou. Mňa sa to netýka. Banality ma nezaujímajú, a radšej sa budem smiať tomu, koho ovraciam. Lebo viem, že to nemá zmysel. Veď aj tak sa nič nestane, nikto to nevidel, ba čo viac ani to nikomu, ani jemu, nevadí. A môžeme byť akokoľvek vážni, je to na smiech. Výkrik, ktorý bolo počuť, v podaní Andrewa Kevina Walkera, D. Finchera, M. Freemana a B.Pitta, však už je príliš ďaleko, slabne, napriek tak silne emotívnej výpovedi symbolizujúc našu každodennú realitu. Ozaj, kto sa už dnes vyzná vo vlastných hriechoch?

Dokument o ceste "Cinema Verité" časom a ako ovplyvnil svetovú kinematografiu. Venuje sa najprv počiatku vo Francúzsku a neskôr osobnostiam, ktorí ho využívali v USA v Kanade. Hlavný zdroj informácií sú interviews s režisérmi, ktorý spätne hovoria o začiatkoch, sprevádzaný ukážkami, cenné sú najmä tie z francúzskych začiatkov, ako sa vyvíjal. A hlavne ako sa v Severnej Amerike prispôsobovali zachytávaniu pravdy, rôzne pohľady, postupy a východiska.

Neviem ešte síce prečo, ale takéto filmy ma vždy dostanú svojou atmosférou, aj napriek všetkým tým klišé, názornej morálky, a bohvie čo. Pri takýchto filmov vše pasuje do kopy, má svoj význam...

Veľmi slušná lekárska dráma, ktorá ma viac ako svojim dejom upútala svojou sterilnou a chladnou atmosférou. Vsiaknutá do každej scény, o to viac mimo nemocničného prostredia, umocnila moje prežívanie filmu plného politiky, pretvárky a hľadania pravdy, slúži a vypovedá celý príbeh.

Komorný príbeh, ktorý na mňa zapôsobil svojou úprimnosťou, cez ktorú autor scenára, režisér a najmä predstaviteľ Victora naznačili, hoci na menšom rozsahu a možno s troškou menej expresívnosti akú by divák zniesol, ako sa môže niekto odcudziť, pričom cesta späť nie je ľahká.

Začal som to pozerať s nádejnými očakávaním, že uvidím tú úchvatnú fleischerovskú animáciu prepracovanú do tajov sveta Gullivera Fleischerovými očami, avšak vo filme je len naivne stretnutie Gullivera s liliputánmi, a aj to svojsky upravené, končiace sa klasickým happy-endom...

Neviem ako to bude u vás, po pozretí si tohto filmu, ale u mňa vyvolal celý sled reakcií, ktoré začali myšlienkou na magický realizmus zasadený do prostredia mesta, a ďalej to šlo samo, čiže veľmi inšpiratívne. A ďalej by som iba povedal, že Matty do vystihol dobre, prečítajte si jeho komentár.

Veľmi milo ma to prekvapilo, príjemná meditatívna poviedka rozpráva príbeh o piesku a pieskovni, v čase, keď ho tedajší režim najviac potreboval na svoje veľkolepé stavby, priehrady a paneláky...

Klasický slovensky spracovaný námet zo súčasnosti. Typické exteriéry, interiéry, postavy, hudba... Avšak, kto pozná Rudolfa Slobodu (aspoň prostredníctvom jeho knižiek), by si všimol, že to tak má byť, proste tak, ako vtedy bolo, a k tomu manželka, mladá milenka a typický slobodovský hrdina. To Nvota vystihol veľmi dobre. AJ keď možno to nebol cieľ...