ricci.s

Celkom kvalitná duchárinka, ale nejako sa nelíši od desiatok ďalších. Je kvalitne nakrútená, hlavná hrdinka je pekná, hudba taktiež ujde, dokonca aj stvárnenie zlého ducha môžem pochváliť. Niektoré triky boli podarené, iné už menej - proste typická Indonézia. Len chcelo by to pridať viac desivých momentov, menej romantiky a menej obkecávačiek. Najmä tá posledná polhodina mi už pripadala úplne nadbytočná a kvôli nej nemôžem dať vyššie hodnotenie, aj keď ma to trochu ťahalo. Jedná sa o príbeh Julie a Tristana, ktorí sú zasnúbení a navštívia veštkyňu. Z tarotových kariet sa dozvedia, že im hrozí nebezpečenstvo v podobe zlého ducha - Sofie, Juliinej znetvorenej sestry, ktorá zo žiarlivosti spáchala samovraždu a teraz sa chce pomstiť všetkým, ktorí jej v minulosti ublížili.

Členovia jednej rodinky začnú rad radom umierať uprostred púšte vďaka podivným nehodám, pretože ich karavan je prekliaty. Patril totiž sériovému vrahovi, takže im začne vyvádzať nezbednosti. Nie že by som pri tom nejako vyložene trpel, ale vraždy nie sú veľmi krvavé, brutality je len minimum, duch s natiahnutou tvárou už patrí do hororového dôchodku, a film určite nezaujme ani originálnym dejom, ani oslnivým scenárom, ani inteligenciou rozuzlenia. Úplne podpriemerné béčko, ktoré vyšumí rýchlosťou blesku a nikto sa nad ním podľa mňa pozastavovať nebude.

Tak sa nám opäť zišlo viacero režisérov, ktorí sa rozhodli sfilmovať rozličné fóbie do jednej antológie, a ja som čakal úplný amatérsky odpad s vedomím, že to bolo nakrútené len za smiešnych 10.000. Napokon to prekvapivo nebolo až také hrozné, ale aj tak nestála väčšina segmentov za nič. Tie peniaze proste chýbali, takže by sa príbehy dali rozdeliť na zlé, horšie a najhoršie. Ale nápad chválim. Na mnohých poviedkach by sa dali nájsť nejaké plusy: Chaetophobia (skvelý záporák), Coprophobia (zvrátenosť), Mysophobia (gore), Astrophobia (námet), Oneirophobia (hudba), Nyctophobia (konečne niečo aspoň trochu strašidelné), Hemophobia (krv a gore, toto u mňa v porovnaní s ostatnými vyhralo na celej čiare). Dokonca som sa dozvedel, že existuje aj niečo ako Politicophobia, čiže fóbia z politikov. Tú máme asi mnohí. Keď niekto nevie, čo s časom, tak čisto zo zúfalstva to skúsiť môže - ale len na vlastné riziko.

Keby sa všetky spomalené zábery zrýchlili aspoň o polovicu, musel by byť tento film krátkometrážny. Našlo sa tu všetko možné: nekonečné umieranie starej báby, zdĺhavá masturbácia, nútený sex, kanibalizmus, občas nejaká zvrátenosť, ale nič z toho nebolo podané takou formou, aby to diváka znechutilo. Skôr som mal dojem, že sa to strašne hralo na umenie a chcelo to pôsobiť štýlovo. Minimum dialógov plus monotónna hudba, miestami som driemal. A hoci je to výborne nakrútené (krásne exteriéry), príbeh patrí podľa mňa k tým slabším (ak si to porovnám napríklad s výborným The Witch). No je to viac historická dráma ako horor, aj keď na psychiku to sem tam zabrnká. Atmosféra tam je, to zase musím uznať. Najmä v záverečnej tretine, keď hlavná hrdinka ochutná veselé hríbiky. Dovtedy ma to však nejako extra nebavilo.

Napriek tomu, že sa Hereditary bezpochyby zaradí medzi najlepšie tohtoročné horory, by som pár vecí vytkol. Rozbeh bol na môj vkus až príliš pomalý, drsnejšie momenty striedali tie slabšie a nejakú dobu mi trvalo, kým som tomu prišiel na chuť. Taktiež herecký výkon matky v závere sa mi zdal prehnaný a hysterický, až ma to trochu iritovalo. Ale všetko ostatné je bomba. Nádherná atmosféra! Divák spočiatku nemá ani potuchy, o čo tam vlastne pôjde, no čím viac sa odkrývajú karty, tým je to väčšie psycho. Prirovnanie k Mother je tentokrát na mieste (avšak psychický tlak na diváka bol omnoho väčší). A to som si myslel, že v duchárskom žánri sa už nedá vymyslieť nič zaujímavé. Teda najmä keď sa jedná o hrátky so seansami. Rozuzlenie silné (i keď sánka mi nepadla) a to decko bolo už na pohľad tak odporné, že sa do hororu výborne hodilo. Po sérii sračiek v posledných dvoch mesiacoch môžem niečomu konečne zatlieskať.

Po pozretí tejto takmer dvojhodinovej konverzačnej nudy bez štipky akcie (či hocičoho zaujímavého) som pre istotu pozrel na predchádzajúce "horory" režisérov, a všetko mi bolo ihneď jasné. Toto fakt nie je nič pre mňa, a môže to byť chytré a inteligentné ako chce. Ale proti vkusu... (Bodík za ten najvýstižnejší názov v dejinách)

Manželský párik musí zabojovať proti zlému démonovi. Ten sa chce totiž zmocniť duše ich nenarodeného dieťaťa, tak hádam pán farár v poslednej chvíli dorazí, aby tomu zabránil. V tomto prípade ľutujem najmä samotných hercov, pretože podľa mňa keď videli konečný výsledok, aká primitívna blbosť z toho vznikla, tak ktovie, či sa nehanbia chodiť na verejnosť. Duchovia priehľadní ako spred 50 rokov a to vysmiate úchylné trdlo na konci mal byť akože démon? Ja síce chápem, že v tomto mystery či hororovom žánri vzniká nespočetne veľa tupých filmov, no toto už bol fakt extrém a urážka diváka. Z Austrálie som to nečakal.

Tri dievčatá uskutočnia tajomný rituál v strašidelnom staveništi, čo sa neukáže ako najrozumnejší nápad. Podľa niektorých poriadne zvrátených posterov som čakal šialenstvo v štýle Guinea Pig, ale napokon som sa nedočkal. Zaujala scénka napichnutia holčiny na kovovú tyč, pri ktorej si najskôr každý spomenie na Cannibal Holocaust. Ináč je to len taká biedna nízkorozpočtová inscenácia, Našťastie krátka.

Už ma naozaj nebaví rozdávať body každej pičovine len preto, že bola celkom dobre nakrútená. Nakoľko režisér nebol schopný vytvoriť čímkoľvek zaujímavý film, bude moje hodnotenie rovnaké. Hlavný hrdina zdedí dom. Čakal som, že tam bude aspoň niečo strašiť, keďže sa má jednať o horor. Ničoho som sa nedočkal. Ide tu len o to, že mu začne prepínať, lebo sa mu začne snívať o mŕtvych príbuzných. Celú dobu sa nič nedeje, je to na šialene nudné a rozuzlenie neponúklo absolútne nič. Spomalený psychologický a nezáživný nezmysel s nulovou myšlienkou či pointou, bol pre mňa naozaj obrovský problém pri tom vydržať a dopozerať to.

Po všetkých tých čínskych sračkách môžem povedať, že horor celkom príjemne prekvapil. Skupina ľudí je pozvaná na podivný film do ošarpaného kina, v ktorom straší duch tradičnej vlasatice (čo však výnimočne vôbec nevadí) a hlavní hrdinovia môžu hocikedy zmiznúť, prípadne sa ocitnúť na filmovom plátne. Záver je síce naozaj slabší, ale hudba je vynikajúca, príbeh našťastie nevšedný a namiesto lacných ľakačiek to Číňania hrajú na atmosféru, čo sa im aj celkom darí.