Acrobat

Odvolať všetky zálohy, pristúpiť k jednaniam a podpísať mier. Nech z neba znie akokoľvek ten pominuteľný tón, detské časy nie tak dávne a minulé, velia mojej mysli (a telu), aby som spozornel a zaspomínal si na plačlivý výraz princeznej nad ležiacim kameramanom a zvolaním "poznám túžbu po slobode". Čo to bolo plaču, samotrýznenia sa, na záchode som zaprisahával všelijakých bohov, aby mi zoslali pokoj, ktorý som vtedy kvôli princeznej stratil. Nech to znie akokoľvek šialene, ale dejový príbeh plus fantastická recyklácia jednotky, spolu s nadpozemskou hudbou Minghiho a šikovnosťou všetkých zúčastnených vytvárajú rozprávkové dejiny ťažko prekonateľného príbehu taliansko-česko-slovenského bratstva. Som vďačný sudičkám, vílam a kadejakej hovoriacej zvery, že zažiť pocit latentného milovania v sfére predstáv a mimóz prišiel práve cez snahu akéhosi Bavu preniesť svoje dary a fantáziu na trón diváckej slávy. Bravó, i keď výstrih čiernej Brigitte je povážením a začiatkom sexuálnej výchovy u detí.

ObamaCare nevyšlo, ale skúste do slovenskej nemocnice prísť bez toaletného papiera. Azda ani za rok 2013 som nestretol človeka, ktorý by s hrdosťou Slováka povedal, že je na naše zdravotníctvo pyšný. Ako celok, ako fungujúcu mašinériu eliminujúcu počet chorých. Kým však bude zdravie človeka chápané ako biznis, s cieľom liečiť ho pomaly a v Afrike robiť pokusy na ľuďoch, prečo by mala byť idea Elysia až tak vzdialená, či nie? Toto sú však univerzitné úvahy, ktoré sa zaoberajú idylickým stavom rovnakého prerozdeľovania „zdrojov“. Akademická pôda a sloboda internetu povedať, že nie každému sa dostane rovnakej starostlivosti. Kdežto v Južnej Amerike, či Afrike, polke Ázii (čiže tretine sveta) rátajú dni do Raja, vrchol civilizácie má aj také zariadenie ako Inštitút estetickej medicíny a jeden by žasol, kto a hlavne koľko má klientov. Osobne nemám ten pocit, žeby Elysium bol v roku 2154. Stačí dve hodiny browsovania, alebo správ, alebo tlačenej verzie Forbes, a jednoducho sedliackym rozumom zistíte, že čosi nesedí. Že niekto si tu „užíva“, má vrtuľníkovú plošinu, práve urobené letecký kurz na svoj súkromný „jet“, a vy premýšľate, či do košíka šupnete aj sójovú omáčku. Nie sme naivní, aby sme si mysleli, že svet bude nažívať v rovnocennej harmónii. Nie je systém, nie je ľudská vôľa. Nikto sa nechce znižovať na úroveň spodiny a chudoby a modlí sa aby tam nespadol. Ale tí dole snívajú o tých hore. Kruh prianí a túžob o zotrvaní. Stačí jeden cigán v luxusnom autobuse do Rotteradmu a celú cestu cítite nepokoj. A o tom to je. Ak sa vrátime k Elysiu, to ponúklo pre európskych Američanov riadne pekelnú víziu v meste anjelov. Totálne hispánska väčšina, bieda, chaos, tesnosť, alkohol, násilie a neochota zdvihnúť riť. A títo majú byť zachránení. Presne v tomto bode sa lámali zisky v USA. Elysium sa možno nezaplatil tak ako sa mal, ale to len dôsledkom hrôzy „bohatších bielych amíkov“, ktorý si povedali tak túto chamraď nemáme radi dnes, tak prečo ich v budúcnosti máme pustiť do svojho „nového vesmírneho domova?“ Poviem otvorene a za seba, že osobne mi boli potetovaní Hispánci ukradnutí, a nevzbudzovali ani kúsok túžby ich zachrániť. A to práve kvôli tým podmienkam, spôsobu načrtnutého života a problém s tým spomínaným Cigánom (ak chcete na SR a ČR podmienky). Iste, dieťa si to nezaslúži, ale to sú prvky, ktoré vás majú obmäkčiť. JA som stále vravel, že kto by išiel za Spidera a kto chce byť Delacourtovou. Jasná a priezračná by bola nutnosť posilniť personálne pri oddelení s otázkou „Do you speak French?“. Blomkamp teda uskutočnil v budúcnosti otázku Campanellovej či Macchiaveliho utópie. Komunistický presah všetci pre spoločné blaho sa niekomu hnusí. Z mojej strany by bolo pokrytecké si však nepriznať, že občas zatúžim alebo ma zožierajú myšlienky, prečo nemám lepšie auto, chcel by som tento dom s výhľadom na Alpy...Neplánujem však inváziu na Wall street. Damon má moje sympatie ako Savior, pretože minimalistickí a talentom obdarení sci-fi triumfátori tohto obdobia Kosinski a Blomkamp, vedia že v boji v budúcom svete, proti nemu či s ním, je možné len sebaobetovanie. Elysium v dokonalej realite budúceho sveta (nádherne to znie) prináša vychytávky, piesok, AK47 s výbušnou muníciou, a postupy snímania, ktoré ho radia na blaho sci-fi filmovania. Pre mňa , ako odporcu sci-fi, technicky brilantná formálna jazda s nesympatickou spoločnosťou ale úctyhodným hrdinom. (videné 20.12.2013, BDrip)

Až asexuálne pôsobí hrôzostrašný zostrih Berryovej, ale ak tým Brad Anderson plánoval odpútať postrehy od fyzických zjavov a prinútiť vnímať dej, tak beriem. Každou chvíľou počnúc začiatkom, momentmi L.A., blonďavej černošky pilníkujúcej si nechty...existuje nutkanie zavrhnúť americký sen. Lenže tieto pokušenia zabíjajú priamočiaro viaceré životné prvky. Tak civilný dej, tak dobre zapracovaní policajti s ich limitmi (v čase, priestore, viditeľnosti), a taktiež vhodne zvolená práca s civilistami. Sú brilantní, vrtuľník je absolútne k ničomu. Celkovo The call ma prirážal k sedadlu a nútil hýbať dejom. Ako pochabý civilista nemôžem v reáli nikoho zaujať, preto môžem pokojne nakupovať v nákupných centrách. Jordan mohla do ¾ filmu zaujať v hereckej predlohe, pretože sa po dlhom čase profiloval Robert Redford, či Colin Farrell - v podobe vybavenia prípadu z miesta – tu zo spotenej stoličky. Potom však Brad výrazne otočí myslenie, zavrhne podobu thrilleru a civilnosti, potlačí policajné zložky a vyhupne Halle na piedestál falošného a nemožného hrdinstva, pridá hororovosť, a zaspomína si, že niekedy niekde videl Mlčanie Jahniat, Gothiku, či Eye. Záver vyvolá slušné polemiky a opäť posunie The Call do príjemných pofilmových debát a vyhupne ho z vôd priemeru. Lebo o ňom hovoríme, dá sa diskutovať. Ja s tým síce nestrácam čas, ale o nervy, hrôzu, napätý pocit som mal postarané. (videné 15.12.2013, BDrip)

Iste, môže sa tu hocikto postaviť a začať akademicky rozprávať, kde je film amatérsky, čo nesedí, odhaľovať klišé a tak...Lenže ja na to kašlem. Kašlem preto, lebo posvätnosť života bola degradujúcim spôsobom potupená v jednej z najohavnejších európskych „občianskych“ vojen a o zverstvách nie fikcii, ale o realite, vám možno porozprávajú aj súčasníci, aj Slováci (UN, KFOR). Hľadajte informácie...Stone vyčuchal jemu podobnú zverinu, a spolu so Srbmi tam natlačil všetko čo o vojne chceme vidieť a vedieť. Len jemne pribuchne dvere na Golfe, herec aj reálne jazdí, šnúrka okolo stromu, slanina v dome, drevenú skriňu v srbskej dedine otvára výzorom snáď sused v záhradkovej osade. Som Slovan, nie je mi Savior vzdialený. Ani prsník matky, ani kladivo, ani loď. Savior. Paleta úspešného PR oddelenia na znechutenie pocitov, že vojna môže byť dobrá. „Choď a zvestuj Európskym, že my, ženy, deti muži tam ležíme, ako choré a nevraživé ľudské správanie dokonalo nás.“ Pálim komerčne za päť, lebo okrem všetkého, by srbské ľudové piesne rozplakali aj kamene. http://www.youtube.com/watch?v=heyQDinhZEA (videné 14.12.2013, DVD)

Opomeňme nezarastajúceho sedláka, hoci za princeznou Zuzanou z Fontány putuje dlhý čas. Ale toľko psychedelických zážitkov zrejme žiaden z junákov neprežil. Presah hranice fantázie, v sne jazdiacich koní, a pomalé zabodávanie meča do sklenenej vitríny. Na 90.roky slušná výprava, ktorá využíva exteriér, hoci hudobná zložka je akoby z koncertu Mariána Vargu. (videné 13.12.2013, ČT1)

Nie je to paranoja. Nie je to halucinácia. Nechoďte na vyšetrenie očí, ak na konci tohto súboja dvoch obrovských (a zbytočných ) spoločností uvidíte amerického fešáka bozkať svoje dievča. Kdežto herecky brilantných Oldmana s Fordom vedú na posledný Ježišov súd. Tak nie ten súd, to som prehnal. Či chlapci vo Vyšných Uľanoch alebo Jelšavy nesnívajú o pozíciách a drahých autách? Nenachytáte sa aspoň pár dní v týždni v myšlienkach, kde by ste mohli byť a prečo nie ste niekde v manažérskej pozícii? Ten môj zasnený pohľad z okna mojej nepekne a socialisticky zariadenej kancelárii na prízemí niekedy stojí za to. Bojujem s prestížou, ktorú do mňa vkladali blízki a ja klesám a klesám. Tie osudy sú nielen vo mne ale aj v iných v mojom okolí. Iba tí vyšší sú akceptovaní, iba pre nich je časopis a lietadlo. Je to o výbere? Je to o brilantnosti vidieť veci bohatstvo a chudobu, šťastie alebo prekliatie v širších súvislostiach? Neviem prečo si známa pri sebamenšom pracovnom tlaku, ktorý nezvládala pripomínala moje len tak do vetra povedané slová „veď si tu ako dáky obmedzenec niečo vyše 70 rokov a 99,99999999876 % populácie ťa nepozná, nevie že existuješ“. Uľavilo sa jej. Vždy vravím, že horná hranica neexistuje. Čím vyššie sa ide, tým menej pokoja. Dole sa klesne, a hlboko, ale narazí sa na dno, kde niekedy pomôže zázrak a niekedy....meškajú rýchliky do Košíc pred Ťahanovským tunelom. Luketič sa pohral s víziou amerického sna fešného a vypracovaného blonďáka. Nefunguje nič. Paranoia nie je ako celok dobrý film – nedrží sa koncepcie sveta okolo, ale mala pomerne veľa svetlých momentov (či dialógy, alebo pozície). Paranoia je čistá, sterilná, nechce sa zašpiniť, nechce bradatých chlapov, prepotené saká. Túžba robiť vo firme, kde sledujú pri vstupe váš tlak, scanujú telo, cameras everywhere, vojnová eskadra pri vchode a na poschodiach, sa môže zrodiť iba v mysli bezvýchodiskových ľudí. Dni kedy premýšľam, prečo klesám hlbšie a chcem byť vo Forbese pribúdajú, no stále keď klope marazmus a nihilizmus na dvere mysle, so slzami v očiach mi ďakuje pán s protézami oboch rúk, že tu robia veľmi dobrí ľudia. Možno nechápem ambíciám súčasného sveta a obvinia ma že neprajem žhavým kandidátom a dravým sebavedomým ľuďom. No pri pomyslení, že so svojím 7 ročným mobilom, oblekom, okuliarmi, USB kľúčom pôsobím na ¼ sveta ako záhadný muž z vesmíru, neviem, pre koho je vlastne určené bohatstvo a horná hranica. Viem, čo chcela Paranoia povedať, len PR oddelenie zvolilo prostriedky, ktoré sú nevhodné a mne vyslovene nesedeli. (videné 13.12.2013, BDrip)

Jeden by podotkol, že je to animák. A animák je vždy animákom. Všeobecný konsenzus a za seba poviem, že spleť všetkých hrdinov sa tu solídne prestrieda, všetok známy čas taktiež, keďže spolu budeme konfrontovaní s minulosťou, prítomnosťou ale aj dobrou budúcnosťou. Poteší absolútny aspekt Logana, pričom až slastne pôsobí vetička Xaviera, že ty, ty Logan ich povedieš. Wolverine stvára veci, sype dobré vety, a je jednoducho stredom všetkého, pretože sa dospelo k tomu, o čom je Vlčí muž. Animáciu nehodnotím, technické finesy v tejto oblasti sú mi neznámou. 26 častí výborne a pútavo nastoleného príbehu s množstvom X-menov, ktorí vedia čo robia. Skvelo strávený čas. (07.-08.12.2013, youtube.)

Politika je pánske huncútstvo zvykli vravievať naši predkovia. Dnes je to ....a tu nemôžem generalizovať. Podmienky štátnosti a jeho vzťah k občanovi vo FRA nepoznám, keďže som tam bol ako turista iba raz jeden deň. Avšak miera zodpovednosti, funkcie právneho štátu, systém decentralizácie, je podobný všetkým vládam. Niekto je rád ovládaný, iný by vládol sám. Je zrejmé, že štát ako útvar je potrebný, lebo ľudia sú len ľudia a nie zoskupenie nebeských anjelov. Vytvorenie aparátu by však malo byť čo najmenšie. Vyváženosť vzťahu občan-štát, nezávislé trojdelenie moci a vyvodenie zodpovednosti sú trojzubcom potrebným k všeobecnému blahu. Akonáhle však máte v rukách moc, nikto nie je nad vami, meníte sa. X garnitúr sa vystrieda pri moci a vždy je rovnako. V podmienkach SR nie veľmi dobre. Občan nie je cenený, len za samotnú existenciu. Vláda žije z nás, parlament tiež. Občan je vždy zdrojom moci a kde to tak prestáva byť (pre aroganciu, výsmech a beztrestnosť) nemožno hovoriť o vyspelosti právneho štátu. Minister je nudným, kŕčovitým, dialógovým, hnusným, odpudivým nazeraním do kuchyne „politiky“ obdarený dvomi surreálnymi snovými víziami. O obsahu netuším, filmová forma zvádza do artu a túžby navodiť u diváka stres. Z práce a ..a ničnerobenia. Za seba môžem povedať, že poteší starosť o verejnú mienku. U nás niečo nemožné. (videné 01.12.2013, BDrip)

Nič. Nič nemá Redford. Iba informácie. A tým ničím a informáciami + logikou sa chystá zachrániť chlapa míle a míle ďaleko. Nemám encyklopedický prehľad vo filmových dejinách, ale takýto spôsob záchrany je u mňa zatiaľ jedinečný. Nie je to normálne, že z kancelárie a pri siedmich trubirohoch, ktorým ostanú na konci dlhé nosy, Robert všetko s prehľadom a gentlemanskosťou vyrieši a na záver, kedy už roním slzu odchádza s pocitom zadosťučinenia a vedomia, že Biskup je still alive. To čo sa mi tu prezentuje, je dokonalé Scottovsksé spojenie filmového odovzdania a kumštu, strihu, kamery a prenádhernej hudby, kde viete, že on ju musel zachrániť a milovať. Nevyhlasujme ľudí do bláznov, nechcime príliš veľa, lebo nemusíme dostať ani ten základ. Ja blahorečím filmu z pozície akčnej stránky tajných služieb, ktoré rozprávajú ódy a konajú mýty. Nikto nechodí bosý, a napriek tomu si tu všetci vážia všetkých. Ako nižší veliaci dôstojník môžem zodpovedne, s plnou vážnosťou a myšlienkou na večnosť povedať, že „Operácia Dinner Out“ sa nesmierne podarila.

Prečo plačeš dievča? Zo svojej pozície jej nemôžem pomôcť, pretože stala sa obeťou hry mocných. Svojských uzurpátorov, ktorým som dohováral, ale hlas biedneho volajúceho z púšte lacného života nepohol ich srdcom. Odchádza, lúči sa a je viem, že ten piatkový plač nebude nikomu na prospech. Slnko zapadá za parazitickú horu, zvieram volant starého auta a plynule hoc pomalšie mierim domov. Politické svinstvo v miestach, kde nie je možné prehrať. Musí zvíťaziť logika, potreba práce...To všetko len ak vo vymyslenom svete. Nežiješ v živote, ktorý si si vysníval. Nedal som jej nádej a do zhnusenia ma dostáva nemohúcnosť byť jej strážcom. Na vlastnej koži zažívaš hru vyšších miest, ktoré sa sami nazvali mocnými tohto sveta, kraja, mesta, štvrti...Nesmiem upadnúť v marazmus. Dám si sprchu, alebo nie, radšej nie. Napúšťam vaňu a zmyjem hriech a hlúposť dnešného dňa. // Možno vo vani pochoval Hughes nádej na brilantný životne reálny záver, ktorý vidím raz za mesiac okolo mňa. Hughes koncom síce dáva nádej, ale vieme že aj keď nasleduje väzenie, niekto nemal prehrať. Hudba, tma, mokré ulice, uslzené oči, prízemnosť a relativita vecí Hughesovcom idú, a ponúkajú síce v pomalom noir tempe, ale pevný príbeh so solídnou formou. (videné 29.11.2013, BDrip)