Defaultovna

Uf, tak neviem, pozerala som ten istý film ako ostatní? Lebo mňa teda veľmi neohúril a nebavil. Iste, Robin Williams zahral skvele, ako to on zvykol, a bolo tam aj pár vydarených vtipov, ale podľa mňa tento film strašne zostarol. Pri niektorých scénach som vyslovene trpela, väčšinou pri tých pseudokomických pri rozhlasovom mikrofóne. Druhá možnosť je, že mám skrátka inú predstavu o humore a komédii, ako americkí vojaci vo Vietname v 60-tych rokoch. Ale hej, samozrejme, What a wonderful world scéna bola skvelá a chytila za srdce. No to je žiaľ všetko. 6/10.

Po zhliadnutí celej prvej série: Seriál ma mimoriadne bavil, dobre sa pozeralo takmer na všetko - s výnimkou grimás Jennifer Aniston. Neviem, či mala v scénari prikázané takto j*bnuto sa tváriť (fakt nenachádzam priliehavejší výraz, a to sa veľmi snažím, ja inak v bežnom živote ani nenadávam, naozaj!), pravdepodobne hej, no jej postave som mala chvíľami až živočíšnu chuť jednu materinskú, dobre mienenú tresnúť. Ale to, že mi nejaká postava ide takto na nervy asi znamená len to, že je naozaj majstrovsky dobre zahraná, takže v konečnom dôsledku tlieskam. Všetko ostatné u mňa bez výhrad. Netrpezlivo čakám príchod druhej série.

Tak som po dlhej dobe narazila na film, ktorý ma naozaj úprimne chytil za srdce takým tým špeciálnym štýlom, ktorý si vyžaduje opätovné zhliadnutie. A mám z toho fakt radosť. Taký milý, smutno-pekný ňuňu filmík.

Prvý krát som tento film videla pred desiatimi rokmi, a síce ma oslovil, nejako som nedokázala pobrať jeho kultovosť. Hlášky však boli vtipné, Macháček boží, hudba úplne skvelá, a celková atmosféra veľmi sympatická. Teraz, v roku 2020, mám už priblížne toľko rokov, ako postavy vo filme, nuž som si ho včera večer pozrela znovu. A fascinuje ma, ako veľmi som ho vtedy pred rokmi nedokázala absorbovať. Ono do tohto treba asi tak nejak treba "dožiť". Jasné, nejde o nijaké hlboké posolstvá ani metafory, žiadne "generačné výpovede", skrátka len nenápadné depky v životoch hŕstky postáv. No dosah to malo na mňa mimoriadný. Si asi idem drbnúť jointa, pustím si k tomu soundtrack, a budem rozmýšľať o rôznych samotách.

Tento diel strašne bolel.

Mimoriadne príjemné a svieže dielko, ktoré zahreje pri srdiečku a opráši spomienky na tínedžerské dialógy vlastnej produkcie. Priznám bez mučenia, že pri záverečnej scéne (v škole) sa mi podarila aj jedna slzička dojatia. A hej, námetom to trochu pripomínalo môj obľúbený Mannen som elsket Yngve (nový chalan v meste, ktorý rozvíri pokojné vody vnímania vlastnej sexuality hlavnej postavy), no vo výsledku je to predsa o dosť iné. U mňa dobré, 8/10.

Celé super, postavy sympatické, situácie roztomilo klišovité (ale rovnako ako pri Breakfast Club láskavo prižmurujem oči zohľadňujúc rok vzniku), a tá hudobná zložka! Žiaľ, hviezdu strhávam pre dve veci, bacha, možno bude SPOILER: 1) Tá romantická zápletka - wtf, niečo mi ušlo? Ako to vlastne celé dopadlo? 2) To záverečné predstavenie - wtf, niečo mi ušlo? Tešila som sa na silné beaty a poctivý hip hop, a on tam furt spieval dáky ujo v župane. Ak by mi takéto čosi hralo na silvestrovskej žúrke, radšej si drbnem ešte zo tri borovičky, nech nezaspím od nudy. Škoda, no. Takto len 7,5/10

Oh, fuck, toto fakt bolelo.

Prvá hodina ma neskutočne bavila, bohužiaľ, ako sa dej presunul do kostola, už som len trpela. Totálne pochované. Hodnotenie preto zrážam na polovicu.

Zábavný a naivnučký film, ktorý som zjavne mala vidieť tak pred pätnástimi rokmi, aby som si ho vedela vychutnať v jeho plnej kráse. Treba uznať, že film má slušné tempo a o humorné scénky tu núdza naozaj nie je. Najviac ma však dostala scéna s vystúpením na alegorickom voze a najmä absolútne trefný dialóg Sloane a Camerona: C: I don't know what I'm going to do. S: College. C: Yeah, but to do what? S: What are you interested in? C: Nothing. S: Me neither!