Defaultovna

Ľudia potrebujú hrdinov. A potrebujú aj rozprávky. 7/10.

Výborné! Film plynul ako posledné minúty pred koncom skúšky, a stále sa niečo dialo! Na situačnom humore a dialógoch som sa nestíhala nasmiať, soundtrack je skvelý a vhodne dopĺňa celkovú atmosféru tohto sviežeho kúsku. Je zaujímavé, ako sa režisér rozhodol narábať s divákovými očakávaniami rozuzlenia a logického vyústenia mysterióznej zápletky. A na záver by som vyzdvihla vítanú archetypizáciu postáv, ktorú inak veľmi nemusím, ale v komediálne ladených filmoch tohto typu je naopak, vítaným doplnkom. Postáv je tu skutočne dosť, a každá si zaslúži byť vnímaná individuálne. Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. 9/10.

Zaujal ma popis a trailer. Myšlienka sa zdala byť originálnou a fascinujúcou. Zaujalo ma herecké obsadenie. Kirsten Dunst je skvelá herečka, no a Jim Sturgess síce neexceluje vo svojom odbore, ale je aspoň nesmierne chutný. Čo ma ale nezaujalo, je samotný film. Škoda. V podobných sci-fičkách nemajú limonády podobného druhu čo hľadať. 4/10.

Áno, Kureishiho scenár sa dá rozoznať na prvý pohľad. Tak trochu neurčitý a rozcíteno-expresívny film o zostarnutom playboyovi a niekdajšej hviezde divadelných javísk, ktorému na sklonku života neostáva nič iné, než stvárňovať epizódne mŕtvoly otcov a starých otcov rodín vo filmoch, geriatrické rozhovory v kaviarni so svojimi rovesníkmi (nielen) o tom, kto z ich spoločných známych zomrel tento týždeň a koľko stĺpcov má jeho nekrológ v novinách, alebo o kvantách liekov, ktoré držia pohromade ich telesné schránky. No a samozrejme, zahorieť vášňou voči mladej neotesanej bohyni s dlhými nohami a drzými spôsobmi (a hrozne vtipnou angličtinou). Vzájomný vzťah starého herca a mladej rádobymodelky je vykreslený s istou dávkou nadsadenosti a humoru, no tiež čímsi nedefinovateľným, čo je spoločným menovateľom všetkých Kureishiho diel. Koniec očakávaný a predvídateľný, na druhej strane, chcela som si pozrieť komornú drámu a nie sci-fi o nesmrteľnosti. Z mojej strany spokojnosť a následne prebdená noc, strávená myšlienkami o starobe a pomyselnej vekovej hranici, za ktorou život pohlcuje všetky ľudské vášne, a ktorá je u každého nastavená tak trochu inak. 8/10.

Takže takto to vyzerá v hlave chlapa po rozchode? Zaujímavá sonda do psychiky postavy, s ktorou sa nedá ani sympatizovať, na druhej strane voči nej nedokážete cítiť odpor. Voči podobným indiferentným filmovým charakterom zaujímam kladný postoj, lebo do filmu vnáša prvok prirodzenosti a reálnosti. Rob je muž, o ktorého bežne žena so zdravým rozumom nezavadí, no predsa priťahuje svojim spôsobom vyjadrovania, svojim zmyslom pre humor, svojou zanietenosťou. Mm rada snímky, po skončení ktorých mám sto chutí ísť na pivo a do rána nad nimi premýšľať. 9/10. PS: kniha taktiež stojí za prečítanie.

Fenomenálne. Byť tam tak vtedy naživo...je pozoruhodné, že v porovnaní s dnešnými koncertami je toto 45 rokov staré vystúpenie až zarážajúco na úplne inej úrovni - či sa to týka minimalistického aranžmánu, alebo mimoriadne vysokej hudobnej kvality. Uchvátil najmä Mazarek a jeho šialené klávesy.

Aha. oni to zase vysielajú na HNOJ-ke! Tri hviezdy len kvôli dobrej hudbe a Adamovi Brodym, ktorý je chutný, že až.

Prekrásne. A ak sa to aj náhodou nestalo, aj ten príbeh niekto musel vymyslieť a vymyslel ho dobre. Utieram slzy dojatia, sťahujem soundtrack, odporúčam každému (nielen) s úchylkou na charizmatických básnikov vybrnkávajúcich svoje verše do sveta, 9/10.

Áno, je to Reitman a je to dobrý Reitman. Naozaj nerozumiem nízkemu hodnoteniu, mne film prišiel zmysluplnejší než napríklad Juno. Okrem toho, že je plný sofistikovane zle ukrytej melanchólie, mi je veľmi sympatické aj to, že žiadna z postáv nie je polarizovaná. Žiadna čierna alebo biela, každý hrdina je zobrazený v prirodzenom svetle so svojimi chybami aj sympatickými stránkami. Ale to už asi zase moc táram, každopádne dobrý film s krásnym Mini-čkom v hlavnej úlohe :-) 7/10.

Film, nasiaknutý melanchóliou, ktorá na vás dýcha odvšadiaľ, počnúc prostredím, v ktorom sa odohráva, cez trúchlivú hudbu, scenár, pochmúrnu kameru aj zo samotného depresiou zbedačeného hlavného hrdinu. Páči sa mi jednoduchosť a ucelenosť príbehu, aj nehranie na city a občasná strohosť dialógov, ktorá dodáva deju uveriteľnosť a prirodzenosť. Nápad s Hemingwayovym úsmevom bol tiež pekné gesto plné svetla, ktoré je tu zosobňované Liv Tylerovou. Stavím sa, že keby tento film vznikol pod hlavičkou Hollywood Classic Entertainment, trval by o pol hodinu dlhšie, počas ktorej by sa riešila zápletka medzi Timom a Anikou. Pánboh zaplať za Buscemiho minimalizmus. Stručne? Dosť depresívny film, ale ja také rada... 8/10.