Visáč

Berlinger honí triko na tragickom osude chudáka bipolárnej holky a norí sa hlbšie a hlbšie do rabbit hole vykonštruovanej z Tumblr príspevkov a svedectiev youtuberov, konšpirátorov, ezoterických píč a online pseudo detektívov, aby vo finále sklidnil hormon a "triumfálne" vyložil karty na stôl. Dramaturgický fail.

Len borec ako Harlin sa vie pod drobnohľadom štúdia takto rozjet. Voodoo tanečky kolem nemocničnej lože, flashbacky z nacistického ghetta, krvilačné CGI hyeny. A do toho Storaro válí tú svoju olympiádu v kamerových nájazdoch... Rozpačitá podívaná, hoci nie také fiasko jak Boormanov Heretic.

Pohlcujúca dekonštrukcia korporátneho kapitalizmu jak to umí len Assayas. Tentokrát za účasti avantgardnej femme fatale Asie Argento v zajatí globalizovaného Hongkongu. Datadisk k Demonloverovi hadr.

Žeby pokus o druhý Jinx? Ak áno, tak úplne nevyšiel, ale to nevadí. Absentujúci ťah na bránku v investigatívnej rovine a rozkolísanú dramaturgiu prevažuje silný emocionálny rozmer v pátraní hlavného aktéra po minulosti jeho zavraždenej matky. Z tradičnej murder mystery sa postupne stáva voyeurské rozkrývanie mozaiky osudov jednej praštenej milionárskej family, ktorej členovia sú buď psychicky labilní, zapletení do pyramídových schém alebo majú na seba spadeno. A uprostred tejto pakárny amatérsky dokumentarista, ktorý nemá ani páru, komu z nich veriť. Na debut hodne dobré.

"I'll see you in Disneyland." - Richard Ramirez

"Nejsem vrah. Jsem umělec." - "Hahaha, to jsem tě měl sejmout prvního." Veľmi milé prekvapenie! Čakať od toho typické madsenovské béčko bola chyba. Príbeh o tom jak sa všetko posere, odohrávajúci sa v jednej lokácii (restaurant), nie je nič objavného, ale v tomto prípade sa opiera o chytrý scenár a Madsena s brokárnou, ktorý si ide vo full psycho móde jedno grandiózne sólo.

FATALIZE! Doposud neprekonaný Clarkov majstrštyk. Odvážnejšie a ešte o kousíček lepšie ako jeho predošlý home-run Kids (btw, Ken Park je nuda). Florida. Brad Fucking Renfro (RIP). Napumpovaný soundtrack (Cypress Hill, Tricky, Ol Dirty Bastard). Tento replay po rokoch som si náramne užil. White trash classic!

Expertne natočená válečná adventura. Starý pardál Sturges na režisérskej židli sa hneď pozná. Je pôžitok sledovať frivolne obsadenú hereckú smetánku (Caine, Duvall, Sutherland) na absolútnom kariérnom peaku. Veľkou devízou je scenár, ktorý nezaprie Mankiewiczov vykalkulovaný komerčný otisk, vypilovaný na bondovkách s Rogerom Mooreom. Pre mňa osobne je tohle ešte o triedu vyšší level ako Where Eagles Dare.

Mazurskeho filmová tvorba je divadlo v prevleku a ani tento kus nie je výnimkou. Punc exkluzivity tomu dodáva hviezdne obsadenie. Dvorný predstaviteľ mafiánskych sidekickov Chazz Palminteri si napísal hlavnú rolu na telo a je to jeho show. Ryan O’Neal v strednom veku dorástol do regulérneho slizouna a vyplastikovaný obličej Cher v roli milionárskej hausfrau je viac než adekvátny. Len ma mrzí, že distribútor prepásol šancu storočia na poster tagline, ktorý mal znieť: Cher on a chair. Damn you, lousy marketers!

Docela schopný derivát dnes už klasických ritchieoviek a ich napodobenín typu Biznis od Nicka Lovea. Ibaže s akýmsi anti-Scarface podtónom: hlavný hrdina chce byť legit a vystačí si aj s malým baráčkom. Pekne po francouzsku, takže o tragikomické figúrky včetne kadejakých lúzrov, feťákov a wannabe gangstrov nie je núdza. Za zmienku stojí karaoke najebaných Škótov na Africu od Toto a vždy spoľahlivý Cassel s výtečnou Adjani.