clementinka

clementinka

Lenka Slaninková

okres Bratislava
Kukushka Slávka Leninková Morské Uško Clementine Kruczynski

homepage

24 bodů

Moje komentáře

<< předchozí 1 2
    • 16.6.2012  20:08
    Starbuck (2011)
    *****

    Štyridsaťdva ročný David žije život nezodpovedného adolescenta. Pretĺka sa životom s minimálnou snahou a udržiava si zložitý vzťah s Valerie. Čoskoro sa však dozvie, že je darcovským otcom 533 detí, ktoré ho hľadajú.

    • 15.4.2011  20:43
    Požáry (2010)
    *****

    30.3.2010 som videla v FK 35mm film Polytechnique. Pred filmom som netušila, aká hra emócií sa na mňa o chvíľu bude valiť. Nemala som slov. Na moje odporúčanie sa "chytil" iba jeden človek, nevadí, aj to je úspech. Ale akosi som pozabudla na film, aj na režiséra, ktorého meno som si ani nepamätala. A dnes ( 15.4.2011 ) vrámci festivalu FIFBA som si vybrala, taktiež v kine 35mm, film s názvom "Žena, ktorá spieva" (Incendies). Upútal ma dej, ale neštudovala som viac o filme ani o režisérovi. A zrazu prišiel film. A čakala ma taká istá záplava emócií, akú som naposledy zažila pri Polytechnique. Počas záverečných tituliek, som si prečítala, že režisérom je Denis Villeneuve, "otec" filmu Polytechnique. Úplne som zmeravela a môj pocit z filmu sa stonásobil. Neuveriteľný príbeh, natočený krásnou kamerou, celá dejová línia je vhodne usporiadaná, vsunutie piesní od Radiohead nesmierne zapadli do deja ... po filme som taktiež nemala slová, iba slzy v očiach. Nádherný film, úžasný režisér! Plus zistenie, že v hlavnej úlohe hral taktiež geniálny Maxim Gaudette, ktorý si zahral zabijaka z Polytechnique.

    • 14.1.2011  21:57

    Kebyže mám vyčísliť počet replík, ktoré som si v tomto filme zamilovala, asi by som sa nedopísala. Scenár je jednoducho úžasný. Ak by si tu zahral Rhys Ifans, tak ako to malo byť pôvodne, nemyslím si, že by film nadobudol rozmeru, aký nadobudol s Gaelom. On mu dal tvár a dušu, tak ako aj spolu s Charlotte. Film, hneď po Večnom Svite Nepoškvrnenej Mysle ( Gondry je proste môj ), je mojím druhým najobľúbenejším filmom. Je možné vôbec zostaviť rebríček? Asi ani nie, ale uprednostňujem filmy, ktoré ma dokúžu aj rozosmiať a nie vo mne iba vyvolať zvieravý pocit z celého sveta, zo všetkých zlých emócií ( ale aj také býva dobré ). Gondry má krásnu fantáziu! A najviac scéna, kde často skoro plačem od smiechu ( a pri dnešnom stom pozeraní som sa aj ) je v kartónovom autíčku! Avšak takého pošahaného chlapca by som radšej ani stretnúť nechcela, aj keď ... :)

    • 9.1.2011  18:26

    Tento film bol pre mňa voľakedy ( tých 9 rokov mi príde ako večnosť ), keď som ho prvý raz zhliadla, niečo absolútne nové, fantastické, niečo, čo vo mne ostalo niekoľko rokov - v podstate až doteraz. Dovtedy som nikdy nevidela film plný toľkej fantázie, krásnych nápadov, plný pozitívnej farby a tak krásneho príbehu. Audrey Tatou bola odvtedy pre mňa symbolom ženy, ktorá je dokonalá herečka ( škoda jej neskoršieho zájdenia do amerických sfér ). Každá minúta tohto filmu je výnimočná. Možno si už dnes veľa ľudí povie, že sú to už obohrané scény, ale nech si každý úprimne povie, čo cítil, keď to prvý raz videl ( oblaky v tvare zvierat, počet orgazmov, cestovanie trpaslíka, tajomný fantóm z kabínky, scéna na kolotočoch, hľadanie majiteľa krabičky, potrestanie Colignona ... ). Film poznám naspamäť a nemám problém si ho pozrieť niekoľkokrát do roka. Vždy ma naplní pozitívnou náladou a vrátim sa pri ňom vždy o niekoľko rokov dozadu, do svojho detstva :).

    • 25.12.2010  23:57

    Je veľmi ťažké napísať komentár k svôjmu najobľúbenejšiemu filmu. Aj keď veľa ľudí by mi mohlo vytknúť, že na každý dobrý film poviem "ten je môj najobľúbenejší". Ale tento je iný. Tento je so mnou spätý akýmsi nevysvetliteľným čarom, je v tom akási mágia. Ale aj napriek týmto magóriam, obsah, prevedenie, hudba, nápad je najviac výnimočný. Otázka, či by som naozaj dokázala vymazať niekoho zo svojej pamäte mi behá po rozume už od prvého zhliadnutia tohto filmu. A úprimne? Doteraz neviem odpoveď. Niekedy by nám to naozaj uľahčilo život. Rozchody a bolesť z nich by boli minulosťou. Avšak je to správne? Neviem a je krásne pozerať sa na to, ako by to mohlo dopadnúť a ako si osud nájde vždy svoju cestu. Jim Carrey tu zahral úžasne reálne svoju rolu ( podobne ako sa mi páčil v "Man on the moon" ) a ukázal, že nemusí byť iba ten magor, s vykrivenými ústami, na ktorom sa ľudia vedia pobaviť. Ale i normálneho, citlivého človeka, ktorý hladá lásku. A Kate, jednoducho mne k nej postava Clementine pasuje nadovšetko. Farebné vlasy, tá impulzívnosť ... Film som videla už tisíckrát, ale vždy keď ho dopozerám, mám husiu kožu a slzu na krajíčku, z toho, aké je to celé krásne, každý detail.

    • 28.11.2010  23:15

    Kebyže sa ma niekto spýta, kto je mojou hrdinkou, poviem mu, že Rebija Kadírová. Jednoznačne to tu teraz zveličujem, ale keď spoznáte túto ženu, aspoň cez tento dokument, tak ako ja, tak jednoznačne s ňou budete sympatizovať a zamyslíte sa nad tým, aké to musí byť, keď je na vás sčasti odkázaná budúcnosť vášho národa? Keď sa budete musieť rozhodovať medzi vašou rodinou a vašou krajinou. My, na Slovensku, moja generácia, sa nikdy nemusela zatiaľ našťastie rozhodovať v niečom takomto. Nemusela bojovať proci totalite, proti nadvláde parazitom, ako je Čína. Nikdy som o Ujgursku pred tým nepočula. Avšak je veľmi dôležité, čo sa v ňom deje. Podobne ako v Tibete, aj tu Číňanania praktizujú svoje nekalé komunistické praktiky a snažia sa rozdeliť a zahubiť urgujských ľudí a ich kultúru. Je to smutné, cerlý príbeh Rebijy. Takáto žena sa narodí 1 z mála. Ktorá sa dokáže vzoprieť veľmoci, verejne protestovať, aj s tým, že ohrozí seba i svoju rodinu. Sama skončila vo vezení, muža si našla vďaka svojim desiatim podmienkám lásky ( a nakoniec si našla svoju životnú lásku ), jej deti zatkli a skončila v Amerike, kde môže verejne poukazovať na to, čo Čína naozaj robí. Obdivujem ju a odporúčam každému, koho aspoň trochu zaujíma dianie vo svete a nielen to, čo sa deje u neho doma.

    • 20.11.2010  19:45

    Krásny, krásny, krásny ... film! S krásnym soundtrackom navyše, o ktorý sa postarala ex-priateľka Spikea Jonzeho, speváčka Karen O, ktorá je členkou úspešnej new yorskej kapely Yeah, Yeah Yeahs. A nielen ona. Pod tzv. "Karen O and the Kids" patria členovia rôznych známych skupín, spomeniem napríklad Bradforda Coxa z Deerhunter alebo Jack Lawrence z The Raconteurs. Soundtrack je naozaj skvelý a počas celého filmu práve tieto pesničky dotvárajú podmanivý príbeh, ktorý sa odohráva v Maxovej krajine, kde je kráľom maxipríšeriek, najkrajšie tvory, aké som kedy videla. Ja by som do takého sveta šla ihneď, akoby som mohla, ohadzovala by som hlinou, stavala pevnosť a plánovala nový svet, kde by som sa spolu s príšerkami mohla ukryť a kde by mi bolo dobre ... Spikeovi sa príšerky naozaj podarili, vyzerali naozaj tak veľmi reálne, k tomu tie hviezdne hlasy. Najviac ma potešila moja obľúbená Lauren Ambrose zo Six Feet Under ( Claire ), ale i Mark Ruffalo a ďalší. Film mi jednoznačne pripomína krátky film "Im Here" tiež od Spikea, ktorý je o robotickej láske, taktiež citlivo a reálne vykreslenej, kedy človek vôbec neuvažuje nad tým "sakra, veď tu ide o roboty!?" :). Spike pristupoval k tomuto filmu citlivo, s detským pohľadom na svet ( preto je mi jasné, že mnohým ľuďom, ktorí nemajú fantáziu a predstavivosť sa tento film páčiť nebude ) a na hudbe si naozaj dal záležať. Vždy, keď budem ako divá z vajec si pustím tento film a vrátim sa do detských čias! :)

    • 17.11.2010  23:42

    Jednoznačne film, ktorý ma vtiahol maximálne do seba, kedy som sa dokázala vžiť do každej postavy, aj keď si myslím, že sa film bude viac páčiť ženskému publiku, ako tomu mužskému ( tomu sa budú páčiť predstaviteľky troch hlavných ženských postáv a pikantné scény s Scarlett a Penelope :) ). Pre mňa je to príjemný, nie ťažký film o akomsi štvoruholníku, medzi jedným mužom a troma ženami. Vyznie to akokoľvek absurdne, ale nikto nevie do akej životnej situácie sa dostane a kiežby sa niektoré veci dali riešiť ako v tomto filme. Najviac som sa našla asi v Christine a veľmi sa mi páčilo, ako to celé dopadlo. Žiadne cliche, ani nič podobné, veď kto by uvrhol krásnu Scarlett do trápnej scény s vredom? Veľa vtipných scén, ale i krásne Španielsko, z ktorého priam dýcha vášen a chilli vôňa. Doprevádzajúce komentáre dávali príbehu akýsi gradujúci element, ktorý ma udržival v pernamentnom napätí a očakávaní. I hudba sa mi veľmi páčila, človek má hneď pocit, že sa nachádza v Barcelone :). Myslím si, že film sa bude páčiť viac ľuďom, ktorý sú emotívni a vedia sa vcítiť do kože iných ľudí.

    • 11.11.2010  23:40

    Tento film je rozhodne pre dva typy ľudí. Prvá skupina je tá, ktorá BSS pozná a miluje ich, takže sa vôbec, ale vôbec nebudú zapodievať príbehom, ktorý je tam fakt len na pousmiatie a na to, aby film nebol zaradený medzi dokumentárne. A druhá tá, kde patria ľudia, ktorí BSS nepoznajú, ale vo filme sa im ich hudba zapáči a film si užijú z toho hľadiska, že im bola sympatická hudba a členovia kapely ( samozrejme aj príbeh je občas na pousmiatie ). A potom je tu skupina ľudí, ktorí BSS nepoznali a ani sa im nepáčia a tým pádom celý film pre nich stráca význam. BSS je jedna z mojich najobľúbenejších kapiel a tento film je pre mňa najkrajším spestrením voľného času a o to viac som si ho užila, že som ho videla na veľkom plátne s ľuďmi, ktorí BSS milujú a užívali si to podobne ako ja. A tá scéna s chlapcami? :) Najviac!

    • 10.11.2010  00:33
    Strom (2010)
    *****

    Od tohto filmu som na MFF Bratislava 2010 ocakavala najviac. A nakoniec ma naozaj nesklamal. Nebolo ani jednej chvili, kedy by som sa nudila, k tomu pocas celeho filmu hrala pekna hudba ( najviac si cenim zaverecnej piesne od Cinematic Orchestra - To Build A Home, ktoru milujem a absolutne sa hodila textovo a atmosferou do tej casti, kedy odzneje ). Tych pozitiv bolo ovela viac. Najma hlavna postava Dawn, ktoru stvarnila jedna z mojich najoblubenejsich hereciek Charlotte Gainsbourg a jej dcera Simone ( ktoru by som ozno tiez oznacila za hlavnu hrdinku - okrem Stromu :) ), ktoru zahrala Morgana Davies, ktora ako som sa dozvedela v diskusii po filme, nemala pred tymto filmom ziadne herecke skusenosti a na jej vek podala perfektnu pracu. Filmy, kde sa sklbi laska k prirode a este takymto sposobom, mam velmi rada a tu to malo este peknu pointu a celkovo aj koniec bol pekny. Samotne natacanie filmu ma vela zaumavosti, ktore som sa dozvedela v diskusii s producentkou tohto filmu Yaël Fogiel. Najviac ma prekvapila udalost, ktora sa stala reziserke pocas pisania scenara, kedy aj jej samotnej umrel manzel, tak ako hlavne postave v tomto filme. Film si urcite este raz pozriem a odporucam kazdemu.

    • 11.7.2017  23:51

    Príbeh nielen o Adamovi, albínovi z Tanzánie, ale aj o probléme vraždenia albínov v Tanzánii a obchodovaniu s časťami ich mŕtvych tiel na výrobu lektvarov pre liečiteľov, ktorí praktizujú čarodejníctvo. Tie majú priniesť luďom šťastie s peniazmi napríklad. Adam tiež prišiel takto "iba" o prsty, kedy ho vlastný otec predal týmto ľuďom, no iba vďaka jeho šikovnosti sa im ho nepodarilo zabiť. Skončil s bratom v domove pre albínov, chránení od zbytku spoločnosti, avšak stále so strachom o život a s nočnými morami. Tento dokument bohužiaľ okrem zobrazenia tejto krutej reality má presne štruktúrovanú linku s dejom a s happy endom na záver, ktorý ale v princípe neexistuje v realite. Vyvražďovanie stále funguje a až na zopár detí, ktoré mali šťastie, aby ich príbeh chytil za srdce bohatého albína z Kanady, tam sú deti, ale aj dospelí, ktorí sa môžu o ten svôj život naďalej strachovať. Forma dokumentu veľmi slabá, avšak príbeh veľmi silný.

    • 6.7.2017  21:24

    Celovečerný debut troch režisérov, študentov Barcelona’s Universtiat Pompeu Fabra (UPF), vznikol ako záverečná práca. Agata’s Friends je film o štyroch blízkych priateľkách zo strednej školy, ktoré práve začali študovať prvý ročník na vysokých školách. Napätie v ich veľmi silnom kamarátskom štvoruholníku sa postupne stupňuje, čo môžeme ako diváci sledovať skrz jednu z dievčat a to práve Agátu. Pri pohľade na ňu cítime celý čas, že v sebe dusí určité emócie, že ju láka stretávať sa viac s ľuďmi z vysokej. Všetko to vyvrcholí počas až metaforicky poslednej návštevy letného domu v Costa Brava, kde spoločne chodievali každé leto a teraz pred predaním domu Agatinými rodičmi sa ich kamarátstvo chýli k rozpadu, tak ako aj sídlo ich letných výletov. Záverečná scéna je veľmi dramatická, zároveň aj najsilnejšia z celého filmu, ktorá o to viac vyznie dôveryhodne, vďaka improvizácii hlavných herečiek.

    • 6.7.2017  15:00

    Dokumentárny film Galícijčana Eloya Domíngueza Seréna, ktorý emigroval do Švédska. Sledujeme ako pracuje na rôznych stavbách, či brigádach. Nedarí sa mu začleniť kvôli jazykovej beriére, aj napriek tomu, že našiel vzťah so Švédkou. Film ako taký nezachytáva problém vzdialenosti od domova, ale problém jazykovej bariéry. Eloy podstúpi sériu intenzívnych jazykových kurzov a bariéra síce zmizne, jazyk zrazu ovláda, avšak rozchádza sa s priateľkou a nakoniec neskôr odchádza aj zo Švédska. Avšak zmierený s tým, že to, čo mal urobiť a zažiť vo Švédsku sa stalo, tak ako malo.

    • 3.3.2016  23:11

    Docufiction nakrútené poloilegálne v Juhoafrickej republike počas apartheidu. Ako sa aj v úvode filme môžeme dočítať, vo filme nie sú profesionálni herci. Je to "dráma o viere muža a jeho krajiny. Je to príbeh Zachariaha - jedného zo státisícov Afričanov, ktorí sú každoročne vyháňaní z krajiny a posielaní do zlatých dolov." Sledujeme jeho neúspechy nájsť si prácu v Johannesburgu a aj napriek jeho odhodlaniu sa stretáva so zlým zaobchádzaním od "bielych". Po príchode jeho ženy s deťmi je konfrotovaný s nespravodlivosťou a krutosťou aj od ľudí z jeho komunity a postupne upadá do dezilúzie podporenou čoskorým vypršaním povolenia k práci v meste.

    • 5.7.2013  07:13

    Film ma veľmi milo prekvapil. Čakala som takú priemernú komédiu, na ktorej sa tak raz možno úprimne zasmejem. Ale tých častí, kedy som sa úprimne smiala bolo viac. Aj keď čo sa týka témy ako to funguje u moslimov so ženskými právami a slobodou nie je vôbec vtipná. Avšak niekedy celkom dobre padne vidieť film, kde ženu nechcú za jej snahu o slobodu zabiť (tak, ako to bolo napríklad v dalšom kurdskom filme z kviff "Než začne padať sneh"). Spolovice úsmevný, spolovice smutný príbeh kurdského páru, ktorý sa mal stretnúť v Paríži a začať nový život. Avšak všetko to prekazila nečakaná smrť snúbenca. Od tejto chvíle sa rozprúdi vír vtipných, ale aj vážnych scén, ktoré pekne do seba zapadajú. Určite odporúčam, nebudete v ňom cítiť krutosť a bude to mať happy end - raz za čas si ho môžeme dopriať.

    • 5.7.2013  07:06

    Vďaka tohtoročnému KVIFF 2013 som si obľúbila, priam zamilovala, herca Toni Servillo. To je jednoducho človek, ktorý bol predurčený hrať a keď ho vidíte na plátne máte chuť sa ho dotknúť a celú jeho tvár prehmatať a nebudtee veriť vlastným očiam, že tak výrazná tvár sa mohla stvoriť. To ako dokáže meniť mimiku tváre je v tomto filme veľmi význačná. Pretože vďaka tomu najmä spočíva čaro a vtip tohto filmu. Celkom zaujímavý nápad natočiť film o dvoch rozhádaných bratoch, dvojčatách, z ktorého jeden sa rozhodol pre politiku a druhý pre sofistikované bláznovstvo. Kdežto ich vzťah na prvý pohľad veľmi chladný, má omnoho silnejšie zákutia, ako sa môže zdať. Ja som sa naozaj pobavila a Toniho som si vo filme naozaj vychutnala! Veľké plus za Verdiho Sinfoniu z La Forza del Destino!

    • 5.7.2013  06:57
    Pěna dní (2013)
    ****

    Myslím si, že tento film bude veľmi podceňovaný, chybou zlej predlohy, ktorú si režisér zvolil na sfilmovanie. Možno povedať zlej je nesprávne, ale úprimne si treba povedať, že kniha "Pena dní" nie je pre každého a mne osobne už od začiatku nebola po chuti (vlastne som ju ani nedočítala a tým pádom som ani netušila ako sa dej zvrtne po prvej pozitívnej polovici filmu). Jednak postava Colina mi prišla snobská a všetko okolo neho aj s ich závislosťami mi prišli zvláštne. Ale netreba sa baviť iba o knihe. V prvom rade treba hodnotiť jej spracovanie a tomu by nikto fakt nemal čo vytknúť! Gondry sa toho chopil perfektne! Vizuálne dokonalé dielo! Tie detaily, na ktorých si dal záležať, scény, ktoré vedel urobiť aj bez špeciálnych efektov ... ja to Gondrymu jednoducho žeriem a budem si stáť za svojim. To, že niekto vyjde z kinosály a povie si, že sakra o čom ten film bol je niečo úplne iné, ako by si mohol pvedať, že ten film bol krásne spracovaný.

    • 3.7.2013  06:30
    Otřes mozku (2013)
    ****

    Prirovnanie tohto filmu k "Deti sú v poriadku" a "Kráska dňa" sú naozaj trefné. Aj keď s Kráskou dňa a jej kvalitou sa to nedá porovnávať. Rozhodovala som sa medzi tri/štyri, ale keď si vezmem, že som sa popri filme nenudila a že to bol celkom zaujímavý pohľad do života dvoch lesbických partneriek... Aj keď neviem čo je na tom reálneho - naozaj existujeú takéto služby aj medzi lesbičkami? Už len ten nápad, nad ktorým som sa nikdy nezamýšlala dáva bod navyše. Ale stále mi z toho filmu vychádza, že byť lesbickou prostitútkou je oveľa jednoduchšie, ako žena a muž. Medzi dvoma ženami sa nemôže stať násilie, aspoň tak mi to príde a možno práve preto, že bez akejkoľvek drsnosti sme sa mohli na celý dej pozerať to hodnotím pozitívne.

    • 14.9.2011  11:36
    Na cestě (2010)
    ****

    Čo by ste robili, keby sa váš partner ( aj keď nie úplne dokonalý, čo sa týka popíjania alkoholu, ale však, kto je dokonalý? ), s ktorým ste doposiaľ prežívali krásne chvíľe, dva roky sa snažili o dieťa, mali spoločnú domácnosť, jednoducho všetko, čo patrí k normálnemu vzťahu, začal radikálne meniť? Presne toto musí riešiť Luna, ktorej priateľ Amar po vyhadzove z práce kvoli alkoholu nevie ako ďalej. Na odvykačku, nie. Nájsť si novú prácu, nie. Až raz jedného dňa stretne bývalého kamaráta, Bahriju, s ktorým bojoval počas vojny a ten mu ukáže svet mešít ( pre mňa čistá sekta ), wahábizmu a to všetko pod zástierkou práce s deťmi v ich komunite na opustenom ostrove, ďaleko od civilizácie, kde ženy všetko čo urobia je hriech, pokiaľ nie sú zahalené od päty až po hlavu, s mužmi sa takmer nestretávajú, iba ak cez polopriesvitné záclony počas omše. Pre nás, ľudí zo západnej Európy, je to nepredstaviteľné a ako aj vo filme môžeme vidieť, aj pre niektorých mladých ľudí z Bosny ( ak sa nemýlim, lebo v tomto som vždy mala zmätok, kto proti komu bojoval, akého vierovyznania ). Film sa mi páčil aj vďaka pohľadu Luny na celú vec. Vo všetkom som sa s ňou stotožňovala a myslím, že kebyže som z Bosny, bola by som presne ako ona. Áno, doržiavať zvyky, byť moslimkou, ale nie radikálnou, už len z úcty k mŕtvym rodičom, blízkym a priateľom. A v podstate by som celý film ukončila tak, ako ho ukončila ona. Okrem iného, Luna pracuje ako letuška, čo bolo vždy mojim snom. Takže mi bola o to viac bližšia. Každopádne to nie je vôbec sentimentálny film, je to film o živote a o láske z triezveho uhľa pohľadu.

    • 5.2.2011  20:35

    Boris Yellnikof je človek, na ktorom sa človek zasmeje, ale na druhej strane je to človek, ktorého by som veľmi nerada stretla. Aj keď osobne mám tiež nie veľmi optimistický náhľad na svet, ale ako sa hovorí "čo je veľa, to je veľa" :). Avšak k Woodymu sa mi to hodí a ako hovorievam, jeho "intelektuálny" humor ma vždy pobaví. Niektoré hlášky jednoducho stoja za to, v tomto filme sa ich nájde kopec! Film si ešte určite pozriem. Každopádne milá, vtipná, sčasti ( ak sa to tak dá nazvať ) romantická komédia, na woodyho spôsob. My géniovia máme ťažký život s takýmito "píďalmi" :).

    • 17.12.2010  23:06

    Aj keď zo začiatku som mala problém sa zžiť s filmom o filme, ale postupne som sa do toho dostala. Akoby som bola súčasťou filmového štábu a samotný Truffaut v roli režiséra, heh, úplná paráda, celkom zvláštny pohľad na celý proces natáčania. Zaujímalo by ma, čo všetko bral zo skúseností a čo bolo len dielo fantázie. Každopádne vcelku zaujímavý film, ktorý mi pripomína skôr staré talianske filmy ( a scéna, kde je malý chlapec zo sna, mi pripomína Dolce Vitu ).

    • 28.11.2010  23:26

    Trochu zdĺhavo poňatý, ale za to s aktuálnou témou, dokument. Nech sa venuje film akokoľvek vážnej téme, je mi ľúto hlavného fixera, Ajmala, ktorý mi prišiel veľmi naivný. Chcel využiť situáciu, a zarobiť si veľa peňazí, ale ako to aj inokedy býva, vidina peňazí niekedy zaslepý ľudí a robí z nich akési bábky, ktoré sa vrhajú dú smrteľného nebezpečia. Ja žiť v takejto krajine, kde slovo smrť je na dennom "jedálničku", tak sa zďaleka vyhnem takémuto povolaniu. Áno, čo robiť iné? Keď vláda je skorumpovaná, všade od vás chcú len peniaze, ktoré vy nemáte? Čo robiť? Neviem, nikdy som v takej situácii nebola, nikdy som v takej krajine nebola, ale z môjho pohľadu, z teplej izby, v pohodlí Európy sa mi to ľahko píše. Neviem si úprimne predstaviť, aké to musí byť pozerať sa v televízii, ako denne niekomu odrezávajú hlavu, zarezávajú ľudí tupými nožmi a podobne. Aj keď sama som sa pýtala, prečo sa tí ľudia divia, že zabili svojho? Prečo, keď sa tam tak či tak zabíjajú všetci nezmyselne? Ako si môžu byť vôbec niekde istý, že ich niekto nezabije? Ani tomu nepochopím. Každopáadne, toto je príbeh, jeden z miliónov. Aspoň mne sa to tak zdá, stále len počuť, zajali toho a toho novinára. Zabili toho a toho novinára. Nič nové. Byť v ich koži? Nepredstaviteľné. Nepredstaviteľné žiť v takej krajine. Každopádne takýchto dokumentov by malo byť viac. Možno by sa začalo niečo naozaj diať. A možno nie. Kto vie?

    • 28.11.2010  22:47

    Deti. Obľúbený cieľ politikov, rôznych náboženských, ale i iných siekt a podobne. Dá sa s nimi manipulovať, pretvárať na náš obraz a to všetko stačí len obaliť hrami, zábavou a rôznymi pokrikmi, ktoré majú upevňovať pocit akejsi jednoty. Je mi smutno, keď vidím, ako ľudia, dospelí, využívajú deti v takomto zmysle. Nech je to v akomkoľvek zmysle. V dobrom i v zlom. Deti by mali prežívať bezstarostné detstvo a určité veci pochopiť sami, vytvárať si názory sami a nie, aby im boli vštepované do hláv na silu. Nech sa stalo v Gruzínsku čokoľvek, celý tento nacionalistický tábor pre deti mi pripadal, ako vymývanie mozgov a v duchu "ak nie si s nami, môžeš byť dobrý akokoľvek, si zlý, lebo s nami nie si".

    • 28.11.2010  22:40

    Na svete sa deje veľa absurdných vecí. A postaviť múr cez Jeruzalem, je tiež na hlavu. Dokument som videla iba v pôvodnom znení a tak mi možno veľa vecí ušlo. Ale jednoznačne, každý kto by to videl, by pochopil, že to, čo sa deje v Jeruzaleme je nezmysel. Čisté ponižovanie a zaobchádzanie s ľuďmi akoby boli niečo menejcenné. Nevyznám sa do politických záležitostí a tak neviem z akého dôvodu sa to všetko udialo. Bezpečnosť? Chrániť ľudí pred kým? Pred malými deťmi, pred matkami, mužmi, ktorí chcú ísť jednoducho do práce? Alebo rodiny, ktoré chcú ísť osláviť Ramadán? Posledná scéna, pohľad kamery zhora na dav tlačiacich sa ľudí, ako nejaký dobytok, hovorí za všetko, za celú absurditu, o po nižovaní ... a prečo?

    • 21.11.2010  22:33
    Adaptace (2002)
    ****

    "In loving memory of Donald Kaufman" - tak sa s nami lúči Spike Jonze. Donald si veru veľa slávy neužil. Jeho život trval 114 minút, vďaka ktorým bol nominovaný na Zlatý Glóbus, bol mu venovaný film a vôbec, vo filme sa javí ako absolútny hrdina, ktorý nemá problém napísať trhák po absolvovaní kurzu pre scénaristov. Na rozdiel od jeho brata Charlieho, ktorý nie a nie dojsť na to, ako napísať scénar ku knihe od spisovateľky Susan Orleanovej Zlodej orchideií. Charlie, teraz reálny, si napísal skvelý scanár a Spike ho perfektne natočil. Je to skvelá dvojka, ktorá ak sa spojí, zaručuje to kvalitnú prácu. Aspoň môžeme vidieť, ako nemuís byť zrovna najľahšie napísať scenár k filmu a ako je daný scenárista dôležitým človekom. A samozrejme netreba brať celý film až tak vážne, všakže? :) A nakoniec pesnička od The Turtles - Happy Together sa mi sem absolútne hodí a scéna, kedy sa Donald rozhodne špehovať Susan a keď ju Charlie spieva Donaldovi boli naj!

    • 14.11.2010  22:06

    Asi najmierumilovnejší príbeh Kornéla Mundruczó. Áno najmierumilovnejší, bez ohľadu na počet mŕtvych v tomto filme. Avšak s ohľadom na jeho predchádzajúce filmy som konečne pocítila z režisérovej strany trochu lásky, trochu tepla ( aj keď vo filme panuje najchladnejšia zima ) a v konečnom dôsledku akejsi snahy všetko napraviť, dať do poriadku. Môžeme tu sledovať príbeh chlapca, ktorý sa narodil do nesprávnej (ne)rodiny. Áno, komu by sa chcelo v 16-tich ( ak si správne pamätám ) prebalovať decko a starať sa o neho, keď ešte sami máte pocit, že by sa o vás mali druhí starať? A tak všetkú zodpovednosť necháte na matke, ktorá aspoň z môjho pohľadu veľa citu nemala, iba veľmi triezvy, chladný a reálny pohľad na svet. A tá vás šupne do detského domova. A vy v 18-tich rokov vyjdete von, do sveta a predstavujete si naivne, že vás rodičia prijmu k sebe domov a dajú vám to, čo vám za celé vaše detstvo odpopreli. Ale čo sa stane, ak vás čaká krutá realita a odvrhnutie? To budete mať možnosť uvidieť sami. Všade som sa mala možnosť dočítať ako Kornél Mundruczó rieši spoločenské pomery v Maďarsku ( "Kto je vinníkom?" ). Ja riešenie takýchto otázok v jeho filmoch príliš nevidím, nemyslím si, že niečo také sa deje iba v Maďarsku. Ale samozrejme, možno na takúto otázku by mi vedel viac povedať človek, ktorý žije v Maďarsku. Mne sa jednoducho páčila atmosféra, i hlavný herec, ktorého oči sú až príliš hlboké, do ktorých keď sa pozriete, uvidíte utrpenie celého sveta, všetkú bolesť, ale i zlobu. Celkom zaujímavý je aj výber hlavnej postavy. Teda herca, ktorý ju stvárnil. Kornél Mundruczó ho našiel v nápravnom centre ( bola by som zvedavá, či si hľadal hercov podobným spôsobom ako vo filme ), kedy akonáhle ho uvidel, vedel, že je to práve ON. A veru vybral si veľmi dobre. Bez neho by to možno nebolo vôbec ono. A druhá veľmi zaujímavá vec je i tá, že si vo filme zahral i samotný režisér. Ako sám povedal, bolo to pre neho utrpenie a už nikdy viac si to nechce zopakovať. Avšak ja som mala z neho veľmi pozotívny pocit a vyznelo to o to viac dôveryhodne a intímnejšie.

    • 14.11.2010  21:49
    Modra (2010)
    ****

    Je mi jasné, že tento film bude mať dva tábory divákov. Jeden bude z neho nadšený, z emócií, aké do filmu režisérka dala a druhý, ktorému sa už nikdy viac nebude chcieť pozerať na opakované zábery pohľadu na Modru z kopca. Zjednodušene povedané. Možno som bola ovplyvnená celou atmosférou premiéry na MFF Bratislava 2010, kedy si film prišla uviesť samotná režisérka s jej dcérou, ktorá stvárnila hlavnú postavu vo filme. Už pred filmom som si ju všimla, aj s dcérou boli oblečené v extravagantných róbach, dcéra mala šál s nápisom "Slovensko" a Ingrid Veninger mala dredy zviazané do veľkého copu. Hneď som vedela, že sú to ony. Veľmi sa mi páčilo, ako si ešte pred filmom, ale i po ňom zavolala na pódium celú svoju rodinu i všetkých, čo vystupovali vo filme a lámanou slovenčinou nám porozprávala, ako to veľa pre ňu znamená. A celý film sa to s každým ťahalo. Samozrejme, naivný príbeh dvoch teenagerov by som asi vypustila, predsa len, ľudí starších ako 17 rokov tento príbeh vôbec nezaujme a nebude sa vedieť do neho vcítiť, ale veľa scén tam je podarených a veľmi sa mi páči, že práve takýto film nás bude reprezentovať v zahraničí. Lebo také Slovensko je a každý si pri ňom spomenie na detské časy a v podstate na svoj domov. A presne tak ako dvaja hlavní hrdinovia, ktorí sú Kanady ( kde určite väčšina nepozná rozdiel medzi "Slovenia" a "Slovakia" :D ), tak presne tak nás môžu vnímať i ostatní zahraniční ľudia a málokto zažije ten pravý slovenský život pri návšeteve Slovenska, tak prečo nie? Prečo neukázať aké Slovensko je? Ukázať im tradičné slovenské ľudové tance, spev, bývanie, život, ľudí ... ? Mne sa páčil a som zvedavá na ohlasy v zahraničí.

    • 14.11.2010  21:35

    Môžem si dovoliť povedať, že ak niekto má rád rumunské filmy, tak tento sa mu určite bude páčiť. Atmosférou mi tento film veľmi pripomína filmy Christiana Mungiu. Nie sú síce také chladné ako napríklad v 4 mesiacoch, 3 týždňoch a 2 dňoch, ale spôsob natáčania, celkovej nálady, akú vo vás film vyvolá, sú si veľmi podobné. Pozorujeme príbeh muža, ktorý má pomer so zubárkou svojej dcéri a rozhoduje sa či sa má svojej žene zdôveriť a tým pádom ju aj opustiť. Nie som muž a preto neviem pochopiť, ako dôjde k tomu, že v kríze stredného veku si muži hľadajú mladé ženy a dokážu opustiť svoju rodinu a všetkých sklamať. Myslieť iba na seba. Nie je to nič výnimočné v dnešnej spoločnosti a preto možno celý príbeh môže niekoho nudiť. Pretože to vidíme všade a poznáme celý tento scenár. Ale na druhej strane práve už mnou spomínaná atmosféra vás akoby vtiahne do pocitov hlavnej mužskej postavy a akoby vám dá nakuknúť do jeho vnútra. Akoby sa každý z nás zachoval? Nechal by košom svoju "možno" lásku života a ostal by s rodinou, so ženou, ktorá ho už vôbec nepriťahuje alebo by sa na všetko vykašlal a začal odznovu s mladou krásnou ženou? Ľahko sa povie, ťažšie je si to predstaviť. Plus k tomu je zvláštne pozorovať celý ten priebeh, čas pred Vianocami, kedy sa staráme iba o to, čo komu dáme na Vianoce a už sa nevieme o ničom podstatnejšom rozprávať. Nebudem sa tu hrať na psychológa, ale ak sa vám teda páčia nové rumunské filmy, tento určite nevynechajte a pozrite si ho.

    • 14.11.2010  21:18
    The Trotsky (2009)
    ****

    Film The Trotsky je celkom podarená kanadská komédia, ktorá sa nehrá na nič veľkého a dokáže pobaviť. Je to jeden z tých filmov, ktorý sa vám oplatí vidieť raz a to vám bude stačiť, ale na oddýchnutie si to postačí. Hlavne ma prekvapil jeho výber na MFF Bratislava 2010, pretože na festivaloch sa človek stretne väčšinou so smutnými filmami, s ťažkou tématikou. Na festival prišiel i otec režiséra, zároveň producent filmu a ako sám povedal, musel prísť, pretože nečakal, že tento film bude niekedy na nejakom festivale. Sčasti by ma zaujímalo v akom prostredí vyrastal sám režisér, keďže je film aj o vzťahu syna a otca, ktorý určite nie je úplne ružový, avšak v konečnom dôsledku si navzájom nájdu spoločnú cestu pochopenia. Celkovo ma pobavila myšlienka, že si hlavný hrdina myslí, že je reinkarnovaný Trostky. O Trotskom som nikdy nepočula, ale je mi jasné, že Stalina príliš v láske nemal a páčilo sa mi ako to do filmu zasadili ( najviac ma pobavila nástenka predsavziatí ). Takže ak si film rozhodnte pozrieť, skúste prekúsnuť pár trápnych scén mobilizácie mladých študentov, aby začali revolúciu a naivného milostného príbehu a celkom sa zabavíte.

    • 11.11.2010  17:31

    Ďalší film Kornéla Mundruczó, kde hlavnú úlohu hrá herečka Orsolya Tóth. Zvláštny príbeh o mladých ľuďoch, ktorí si ešte len hľadajú miesto v tomto svete, aj keď to pre nich nevyzerá príliš nádejne. Postava Majky, ktorú hrá spomínaná Orsolya Tóth je dievča, ktoré si vydržiava ženatý šéf druhej hlavnej postavy a to Petra. Tento chlapec už od prvej chvíle vyvoláva v človeku pocit niečoho nepríjemného, necitlivého. Nie menej dôležitá je postava Petrovej autoritatívnej sestry, ktorú hrá Kata Wéber ( túto herečku môžeme vidieť v malej úlohe aj v ďaľšom Kornélovom filme : Projekt Frankenstein ). Takže tu môžeme sledovať akýsi trojuholník medzi súrodencami a Majkou. Od začiatku filmu je len otázka času, kedy sa to všetko zvrtne a v niekom sa niečo zlomí a "všetko sa pokazí" ( ako sama Majka ku koncu filmu hovorí Petrovi, že všetko pokazil ). Všetko je len o tom ako dospieť a stať sa zodpovedným voči svojím blízkym, voči ostatným, voči vlastnej osobe. Peter bojuje sám so sebou, kedy sa musí rozhodnúť, či vyhovie svojej sestre alebo sa nechá zlomiť prestajúcou láskou/túžbou voči Majke. A Majka si uvedomuje, že svoj život musí zmeniť a svoju chybu napraviť. Režisér nám neukáže ako to nakoniec dopadne, ale myslím, že každý si domyslí po svojom. Odporúčam.

<< předchozí 1 2