MrClansman1

"Strach dělá z lidí vězně. Naděje jim dává křídla." Videl som veľakrát tento film, no až teraz som sa rozhodol napísať koment. Pretože nedávno, čo som zazrel tento film, som ani celú noc nespal. Sny, viera a nádej sú totiž tak krásne veci... a Zihuatanejo - to bol sen práve Andyho. Sen a zároveň nádej, ktoré mu davali krídla medzi tými múrmi. On si totiž vždy tak nejak "veselo" pomaličky kráčal medzi ostatnými a bolo na ňom vidieť, že od ostatných sa veľmi odlišuje. A práve viera, nádej a sny z neho robili to, čím bol. Taký pokorný, správny, charizmatický a vyrovnaný človek. Príbehov o tom, ako sa človek dokáže postaviť na nohy potom, čo ho život zrazí na kolena je veľa. No tento film je to najlepšie, čo vo filmovom svete, v rámci tohto žánru, v rámci tejto tematiky môžte len nájsť. Na záver len dodám... potom čo si Andy nechal zabezpečiť od Redovho 'konkurenta' povraz, bol záber, v ktorom Red ležal v cele a v pozadí sa intepretovali Redove myšlienky... "To bude najdlhšia noc v mojom živote". A veruže, ono to bola najdlhšia noc v živote i pre mňa :)

Toto má pohltilo od samého začiatku. Vlastne som čakal niečo úplne iné. No pozadie a myšlienka celého filmu má donútili zamýšlať sa nad všetkými tými otázkami a odpovediami. Akoby som len mlčky sedel pri krbe, v okruhu tých ľudí a analyzoval každé jedno slovo, každú jednu myšlienku. Keď tak nad tým premýšľam, tak vnímanie reality je vlastne dosť relatívny pojem. Záleži vlastne v akej dobe sa subjekt nachádza, pretože rozličné znalosti, emócie a presvedčenia podnecujú uplne iný pohľad na okolie, na to čo sa deje okolo nás. Asi začnem študovať psychológiu a filozofiu po tomto konverzačnom snímku :)

Milujem hory. A tento dokument sa hneď po prvom zhliadnutí zaradil medzi tie najlepšie aké som kedy videl. Príbeh o človeku, ktorý žil pre jeden sen. Zdolať vtedy nezdolateľnú horu. Mount Everest. Tak nádherná, a zároveň tak ukrutná. Obdivujem každého človeka, ktorý kedy dokázal vstúpiť na jej vrchol. Ale odhodlanie, nadšenie, chuť akú mal Mallory a výbava s akou by som sa namiesto zdolavanie najvyššej hory sveta vydal jedine do lesa, mi jednoducho vyrazili dych. Dlho som s takou chuťou a nadšením nič nesledoval. Všetka čest pamiatke tak jedinečnému horolezcovi, akým Mallory bez pochyby bol.