Jello Biafra

Sorry jako, ale toto je fakt gýč jak poleno. Infantilný textík o dôležitosti nosenia rúšok, ktorý silno pripomína pesničky od Mira Jaroša a celkovo sa ponúka myšlienka, že je to celé určené výhradne pre detské publikum. Popularita tohto interpreta je mi veľkou záhadou.

Ďalšia z plejády vydarených dánských drám, ktorá tentoraz až čiernohumorne sleduje nevyrovnaný vzťah skromného dobráka a manipulátorskej čúzy (ešte veľmi slušný výraz). Rasmus je naivný srdcár, ktorý by dal Marii prvé a posledné. Ona naoplátku jeho uráža, zhadzuje a vysmieva sa mu. Lebo je vypočítavá "Potvora" a veľmi dobre vie, že dotyčný je do nej bezhlavo zabuchnutý a urobí čo jej len na očiach uvidí. Ústredné herecké duo je zahrané na výbornú a jednotlivé situácie zažilo asi mnoho mladých či starších mužov. Každý chlap potrebuje svoj osobný priestor a keď ho ženská začne zožierať a organizovať aj najmenšie úkony, je treba od takého vzťahu odísť. Nedávno som veľmi podobným vzťahom prešiel a dokonca som zažil niekoľko podobných situácií aké tu zažil hlavný hrdina, takže je pre mňa film dvojnásob poučný a v niektorých ohľadoch až hrozivo pravdivý.

Keď zaznie pojem "talianska hororová škola", okamžite mi napadnú dve zásadné mená - Dario Argento a Lucio Fulci. Práve druhý menovaný stojí za celou plejádou poctivých krvákov, ktoré sa nezabudnuteľným spôsobom zapísali do dejín hororu. A myslím že nebudem preháňať, keď poviem že práve The Beyond je jeho najzásadnejšie dielo. Už od úvodu tu Fulci nasadil vysoko pomyselnú krvavú laťku a až do záverečných titulkov ju s prehľadom udržal. Temná hudba, depresívna atmosféra New Orleansu a Lousiany vôbec, to sú len také predkrmy. To najhlavnejšie sú tu (ako u každého jeho filmu) vypilované gore efekty, ktoré idú až na kosť. Za seba môžem povedať, že scénu s pavúkmi požierajúcimi ochrnutého nebožiaka, som nikdy celkom nedostal z hlavy a to som film videl prvý raz ešte ako stredoškolák v roku 2010. A vôbec celý film zanecháva nezmazateľný zážitok a po celú dobu sa darí dokonalo strašiť a znechucovať zároveň. Po všetkých stránkach kultový a nezabudnuteľný horor.

Surový a naturalistický film o živote "máničiek" v 70. rokoch. Bez práce, špinaví a otrhaní. Večne napití a sociálne vylúčení vagabudni si žijú svoje sny o slobode za drátami komunistického Československa, navyše v ponurých miestach severných Čiech. Film sa drolí na jednotlivé epizódy prekladané vtipnými, ale aj smutnými príhodami a nechýbajú originálne hlášky. Režisér Petr Nikolaev tu s veľkej časti obsadil nehercov, čo dodáva na autenticite a hlavne je film točený na 16 mm materiál, takže to vyzerá skutočne ako film natočený v tej dobe. Medzi hercami vyniknú Radomil Uhlíř ako "lesní muž" či Vladimír Škultéty alebo Filip Kaňkovský. Pre mňa osobne kultová záležitosť a hlavne film, ku ktorému sa rád vraciam.

Zábavný "špionsky" thriller o súperení dvoch elitných Hitmanov a jednej elegantnej IT podvodníčky v podaní Juliane Moore. Herecké trio je bezchybné, film príjemne odsýpa a ako bonus nechýbajú ani vtípky či ironické hlášky. Jeden najlepších filmov nedávno zosnulého Richarda Donnera a podľa mňa osobne aj jeden z najlepších filmov Stalloneho.

Mimoriadne dojemný diel, kde sa vracia Homerova stratená matka Mona, ktorú v originále nadabovala moja obľúbená Glenn Close. Záverečná scéna lúčenia patrí medzi vôbec najsilnejšie momenty v histórii seriálu.

Naturalistický thriller, ktorý otvorene podáva nielen spoločenské problémy súčasného Poľska (vzostup krajnej pravice), ale v konečnom dôsledku aj globálného Sveta. Rozoberajú sa tu témy imigrácie z tretích krajín a pôsobenie liberálnych politikov v bývalom východnom bloku a autori prinášajú aj pohľad do zákulisia PR agentúr, ktoré sa špecializujú na diskreditáciu celebrít a politikov. Sledujeme príbeh slizkého, kariéristického hajzla, ktorý sa práve v takej agentúre zamestná a veľmi rýchlo si osvojí špinavé praktiky spojené s nenávistnými kampaňami a vytváraním Hoaxov. Po čase však rozohrá hru, ktorá bude mať fatálne následky. Režisér Jan Komasa mňa po filme Corpus Christi znovu utvrdil, že je jedným z najväčších režisérskych talentov súčasného Poľska a k tomu je tu k dispozícii plejáda talentovaných hercov. Záverečná pasáž mi vyrazila dych a ešte veľmi dlho po dopozeraní som ostal v šoku.

"A jak tam tak sedíme ve 2:30 ráno, začal jsem litovat, že jsem se kdy přihlásil na kadetku. Na jih od nás byla voda a dostat se přes ni jsme nemohli. Z východu a západu nás vzaly dvě armády do kleští. Jediná cesta vedla na sever; tak jsem to risknul a modlil se, aby mi bohové přáli. Vzal jsem kostky a hodil dvě šestky. Caldecott byl u vytržení! Ještě jeden hod - další dvě šestky!"

"Vzpomínám si, jak jsem se prvně opil. Na školním vejletě v Paříži. Vyžahnul jsem pár flašek červenýho patoku a pak jsme šli na Eiffelovku. Nahoru jsem se vyškrabal, ale pak už to chtělo ven. Zřejmě to přistálo na Montmartru. To je přes deset kiláků! Říká se, že to ňákej pouliční malíř prodal texaskýmu turistovi, řekl mu, že je to pravej Jackson Pollock!"

"Dnes jsem to řekla tatínkovi. Všechno o nás dvou." "A jak to starý pán vzal?" "No, nebyl příliš nadšený. Víš, jen tam tak seděl na vrhačce na asfaltové holuby a křičel: „Tak škubni!“