CecilieTallis

Nádhera. Tento film môžem vidieť aj stokrát a aj tak sa pri ňom musím stále priblblo usmievať. Rovnako ako keď počúvam https://www.youtube.com/watch?v=NLrNhMGPQtk a https://www.youtube.com/watch?v=Rb2pmh7ZYm4. Mia Farrow mi síce nikdy k srdcu príliš neprirástla, ale skvelá Barbara Hershey, Dianne West a Michael Caine mi to viac ako vynahrádzajú. Asi môj najobľúbenejší Woody.

Dvaja ľudia. Muž a žena. Prostredie honosného barokového zámku, znepokojujúca organová hudba. Miesto tak nehybné a tajomné, že ani nemôže byť skutočným. Ľudia ako kulisy, ktoré síce otvárajú ústa, no zvuk vychádza nevedno odkiaľ. Snové obrazy dlhých chodieb s postávajúcimi nehybnými sluhami, nekonečných záhrad a istej izby. Muž detailne opisuje posledné stretnutie, ktoré sa odohralo v rovnakom čase a na rovnakom mieste presne pred rokom...no napokon nevylučuje, že sa to mohlo odohrať aj niekde inde. Útržky, spomienky a prítomnosť neznámeho muža, ktorý vždy vyhráva. Oblečenie nám tentokrát neposkytne vodítko na odlíšenie neustále sa striedajúcich časových rovín...práve naopak- dokonale nás zmätie. Stalo sa to naozaj? A ak aj áno, čo z reprodukovaných spomienok je skutočnosť? Práve táto hra na mačku a myš, v ktorej má nedôveryhodný rozprávač vždy navrch, ma na filme Vlani v Marienbade uchvátila. Obraz, hudba a neustále sa opakujúce repliky majú svoje čaro. Je to skladačka, z ktorej si každý divák môže vybrať tie časti, ktoré uzná za vhodné, a to aj v rôznych obmenách. A pre každého a po každom pozretí môže vzniknúť úplne iný príbeh. Možno to naozaj nemá žiadny skutočný význam, no "prečo by umenie malo mať zmysel, keď svet, v ktorom žijeme, zmysel nemá?"

Haneke nám servíruje pre väčšinu ľudí prisilný zážitok. Príbeh na prvý pohľad silnej ženy, nekompromisnej učiteľky hry na klavíri, ktorý sa však mení na zobrazenie kontrastu medzi vonkajšou konzervatívnou fasádou a zvrátenými sexuálnymi túžbami vo vnútri. Ďalší rozpor možno vidieť pri pohľade na mladého "normálneho" muža s ženou, ktorá je neschopná túto normálnosť skĺbiť so svojími skrytými túžbami a Walter nemôže po takejto skúsenosti zostať nedotknutý. Žiadne jasné odpovede však od filmu nemožno čakať...nedozvieme sa nič konkrétne o jej minulosti okrem psychicky narušeného otca a chorobného vzťahu s matkou. Jednoducho nenávidí mužov a snaží sa ich z každú cenu ponížiť, no nakoniec nie je úplne zjavné, kto bol ponížený najviac. Je na divákovi, či bude k hlavnej hrdinke cítiť odpor alebo ľútosť... Po treťom vzhliadnutí nemôžem inak a zvyšujem moje hodnotenie na plný počet.