quicksilv3r

Po šokujúcej, ale zato úspešnej snímke TEXAS CHAIN SAW MASSACRE nám Hooper predstavuje svoj druhý film. Vizuálna stránka je ako pastva pre oči: krvavo-červené zafarbené okolie, všade prítomná usadzujúca sa hmla, temno-modré bažiny a vŕzgajúce podlahy starého hotelu. Pri tom všetkom si predstavte vyčínanie vyšinutého, starého Juda, ktorý sa oháňa s kosou + krokodíl! Áno krokodíl, nie aligátor, ale krokodíl priamo z Afriky :)! Nesmiem pozabudnúť aj na postavu Bucka (mladučkého Freddieho Kruegera) s jeho úvodnou hláškou: „My name is Buck, and I'm ready to fuck!“. Lenže mám pocit akoby sám Hooper tento projekt skôr pojal ako taký kšeftík, či hororovú jednohubku, pretože všetko ostatné je také brakové, Bčkové. Ženské predstaviteľky snažiace sa hystericky dostať preč z hotela, zbytočne násilie a agresia bez akéhokoľvek pochopenia, nelogické konanie postáv, prostitútky, bordel, úchylnosť, nahota, vďaka tomu všetkému sa snaží Hooper až veľmi šokovať, čo sa mu ale nedarí ako v jeho prvom snímku, síce nejaké prvky z TEXAS CHAIN SAW MASSACRE aj použil, ako napr. škrípajúce zvukové efekty, americké vidiecké buranstvo, hysterické záchvaty postáv... . Popritom EATEN ALIVE je horor, ktorý vám otvorí svoje hotelové brány, znechutí a napokon si naň po týždni ani nespomeniete.

Popravde mi nevadí logicky nesúvis deja ak je nahradený dokonalou hororovou atmosférou. Pre tento film to platí stonásobne! Inferno obsahuje typické znaky Argentovských hororov na konci 70. rokov. Nad rozdiel od svojho krajana Fulciho, ktorý sa špecializuje na nezmyselné masakrovanie svojich obetí, Argento opäť (ako v snímke Suspiria) využíva predovšetkým hru svetiel (modrá a červená), kde vraždenie nadnáša do estetickej úrovne. Film dokáže výborne navodiť mystickú atmosféru už v úvode, ktorá je tvorená temným klavírnym doprovodom a legendou o Troch Matkách v podaní architekta Varelliho. Ďalej môžeme očakávať tajuplné osvetlenie ulíc, zákutí, dlhých chodieb a okien, ktoré doplňuje desivý vietor, či dážď. Nesmieme zabudnúť na starú mestskú budovu s tajnými chodbami, izbami, otvormi, schodiskom, pričom v nej dýcha dávne zlo. V podaní až metalovo-opernej hudby nám snímok servíruje hektický záver so zaujímavou pointou. Tento nenápadný, ale v zato zaujímavý filmový počin od Daria Argenta sa mohol kľudne volať Suspiria 2.