Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Animovaný
  • Drama
  • Komedie
  • Sci-Fi

Recenze (558)

plakát

Seišun buta jaró wa Bunny Girl-senpai no jume o minai (2018) (seriál) 

Hlavná postava Sakuta je neskutočný borec. Len tak ho niečo nerozhodí, páli mu to, veľa krát je o krok vpred v riešení situácií, vie ako dostať človeka s ktorým konverzuje do úzkych a do rozpakov a nachádza sa v tom období života, kedy aj šliapnutie na nohu od pekného dievčaťa sa dá zobrať ako niečo sexuálne. V jeho okolí sa udeje postupne päť mysterióznofyzikálnych javov pre ktoré, kvôli každého mentálnej pohode, sa snaží nájsť príčinu a riešenie. Páčilo sa mi, že každá záhada dávala nejaký psychologický a logický zmysel, že sa to riadilo nejakými pravidlami a nebolo to iba všelijako náhodné. Veľmi ma bavili aj vedľajšie postavy, najlepšie bolo hláškovanie Sakutovej sestry Kaede a apatická Futaba vo svojom chemickom labáku. Bolo tu snáď všetko – napätie, humor, dráma, romantika, emócie. Ako bonus, dosť sa mi páčili aj úvodná aj kreditová znelka. Pokračovanie vo forme filmu je už na svete, teraz len počkať kým to vydajú v nejakej diskovej forme. Snáď sa dočkáme aj druhej série niekedy. edit (08.3.2020): Videné druhý krát. Nič to nestratilo, zaslúžených päť hviezd. Jeden z mojich top seriálov.

plakát

Jahari ore no seišun rabukome wa mačigatteiru. - Zoku (2015) (série) 

Citeľná zmena oproti prvej sérií. Postavy prešli vývojom – niektoré dosť veľkým – vzťahy sa posunuli napred a už to neboli iba reakcie na náhodné okolité dianie. Seriál nabral emócie a serióznu hlavnú dejovú líniu, kde sa hlavné postavy snažia vyriešiť ako budú ďalej fungovať a že čo vlastne chcú. Pribudla jedna vedľajšia postava, ktorá dostávala dosť priestoru a takisto sme hlbšie spoznali už niektoré známe z prvej série. Humoru je menej, ale stále je kvalitný. Som neskutočne spokojný, celý seriál sa hýbe vpred a ja sa neviem dočkať, ako sa to všetko vyvinie v tretej sérii, ktorá by mala vyjsť budúci rok.

plakát

Jahari ore no seišun rabukome wa mačigatteiru. (2013) (seriál) 

Videná prvá séria. Hlavná postava neustále produkujúca nihilisticko-cynické hlášky, má nulový záujem začleniť sa do spoločnosti a často prichádza do intelektuálnych potýčok so svojou sociopatickou klubovou kolegyňou, ktorá nevynechá žiadnu príležitosť, veľmi kvalitnou rétorikou, vyjadriť svoju oprávnenú nadradenosť nad ostatnými. Za mňa určite áno. Epizódy sledujú nesúvisiace udalosti zo školského prostredia, nerieši sa žiadny hlavný príbeh. Jediné nadväznosti medzi epizódami je vývoj postáv a ich vzťahov. Väčšina postáv je dosť zaujímavá a niečím špecifická, takže sa určite nenudím pri ich interakciách. Učiteľka Shizuka Hiratsuka si ma dosť získala. Humor bol skvelý a takisto som sa vždy neskutočne smial keď sa každý chalan pri pohľade na dievčenského Saiku zamiloval. Dosť mi tieto konkrétne scény pripomenuli Ouran High School. Aj keď v seriály nie sú skoro žiadne emócie, ktoré by mi dovolili viac všetko precítiť, postavy mi tak neskutočne sadli, že nemôžem nehodnotiť piatimi hviezdami. Fakt super. Yukino Yukinoshita je môj nový životný idol.

plakát

Mirai nikki Redial (2013) 

Patrí to podľa mňa určite do celku, ale nič to nezamieša, nič prevratné to až tak nie je. Ide skôr len o také pohodové príjemné ukončenie seriálu. Tak isto ako prvé zakončenie, páčilo sa mi to, ale viem si predstaviť aj inú alternatívu. V nasledujúcej pasáži by predostrel môj pohľad na to ako by som to radšej ukončil. ***SPOILER*** Veľmi mi bolo ľúto toho, že Yukki a Yuno v treťom svete neskončia spolu. A aj keby som prekusol to, že spolu nie sú, tak som nevidel potom význam toho, prečo sa boh Yukki držal bokom, nešťastný v druhom svete. Moja verzia by bola taká, že Yukki a Yuno sú spolu v treťom svete. Riešením tých vízií čo prišli, by sa ešte starý boh tretieho sveta a poloboh Deviatka dozvedeli, že to má čo dočinenia s väznenou Murmur z prvého sveta. Vtedy by zistili, že existuje ten červený amulet so spomienkami Yuno z druhého sveta, ktorý Murmur vytvorila keď Yuno z prvého sveta umierala. Potom by tento amulet zobrali k bohovi Yukkimu v druhom svete a on by vytvoril ľudskú bytosť ktorej by dal tieto spomienky. Nebol by to síce ten istý človek, lebo jej originálnu dušu a osobnosť by vzkriesiť nevedel, ale bola by to aspoň čiastočná Yuno. Pamätala by si silné emócie k Yukkimu a to by stačilo aby spolu mohli fungovať. Boh Yukki by sa dostal z existenciálnej krízy a mohol by tvoriť svet. Čiže oba žijúce páry Yuno a Yukki by skončili spolu, tak ako to bolo súdené. ***END SPOILER***

plakát

Mirai nikki (2011) (seriál) 

Veľmi sa mi to páčilo. Po celý čas som bol držaný v napätí, lebo naozaj som nevedel predpokladať, ani čo sa deje s postavou Yuno, ani ktorá z postáv hrá akú psychologickú hru. Ešte do toho aj vcelku neobmedzené možnosti mechaniky sveta, fakt sa mohlo stať hocičo. Keďže každá z postáv disponovala inou schopnosťou, tak sa stále dialo niečo iné a dej sa nedostal do nejakej monotónnosti. Veľká sila seriálu bola určite drsnosť a krutosť, ktoré zintenzívňovali emócie, empatiu k postavám a nepredpovedateľnosť. Aj trochu erotiky, ktorá bola prítomná, ešte pridávala k surovej naturalistickej atmosfére. Yuno sa jednoznačne stala pre mňa ikonickou postavou a s radosťou by som prijal všeobecnú absurditu a podvolil sa jej želaniam :D Veľmi som bol spokojný aj s vývojom postavy Yukki aj s vývojom jeho vzťahu k Yuno. Moja najobľúbenejšia postava je ale Deviatka, ktorej príbeh – aj keď veľmi stručný – , jej premena a jej charakter ma dostali najviac. Bolo určite veľa možností ako to celé ukončiť a viem si predstaviť aj iné alternatívy, ale myslím si, že to zvládli dobre. Na seriál je naviazaná aj jedna OVA epizóda, Redial, ktorá podľa mňa určite patrí do celku, aj keď je to už len taký vlažný dobeh.

plakát

Tenkrát v Hollywoodu (2019) 

Neskutočné okno do konca šesťdesiatych rokov. Okrem starých áut, hudby a iných rekvizít sa stretneme aj s veľa reálnymi osobnosťami z tých časov. Toto chcem zvýrazniť, že naozaj skvelé vyobrazenie doby. Film mal skoro nulový príbeh, aj keď si myslím, že mi ušlo veľa referencií, čo sa týka Mansona a možno aj iné. To som však nevidel ako problém, pretože dialógy postáv v Tarantinových filmoch sú z veľkej časti to, čo robí jeho filmy tak skvelými. V tomto prípade som ale v rozhovoroch a monológoch nenašiel takú kvalitu. Takže mám zmiešané pocity. Je to síce skvele zvládnutý originálny film s mega hercami, tak ako sa na Tarantina patrí, ale okrem náhľadu do minulosti, som tam až tak veľa zaujímavého nenašiel. Skúsim si doštudovať informácie k historickým referenciám a skúsim to pozrieť znovu, že či v tom nájdem viac.

plakát

22. míle (2018) 

Nechápem to nízke hodnotenie. Drsná dynamická jazda nabitá palebnou akciou a bitkami. Jednoznačne kvantitatívne prevyšovala streľba, výbuchy a krv nad príbehom, ale tento pomer veľmi dobre sedel. Dobrý herci a podľa mňa veľmi kvalitný koniec. Realistické, nerealistické, logické, nelogické – bola to pecka.

plakát

Dokonalá loupež (2018) 

Fuh, ja som dosť spokojný. Akčné scény mi prišli dosť realistické s kvalitnou hudbou. Celé to malo taký Sicario nádych. Ani chvíľu som sa nenudil, či sa riešil prípad, lúpež alebo rozvíjanie postáv – aj keď ukazovať Nickov (Butler) a Ensonov (50 Cent) osobný život bola absolútna zbytočnosť. Koniec bol podľa mňa dosť mega. Jediný nedostatok tohto filmu je celkom veľká prvoplánovosť a naivita celej lúpeže. Všetka príprava sa tvárila veľmi profesionálne, čo bolo super, ale tá exekúcia sa ani zďaleka nechytala na kaliber Ocean’s Eleven.