dudo24

Z nejakého dôvodu som po nahliadnutí na plagát a prečítaní obsahu myslel, že idem pozerať pomalú slice of life drámu s nejakým nádychom kriminalistiky. V prvej epizóde mi plne odstrelilo dekel, keďže toto anime je nabité akciou, napätím, drsnosťou, a supernaturálnym. Dlho som už nezažil takú úzkosť a husiu kožu pri pozeraní nejakého seriálu. Škoda, že tieto pocity a úžasnosť tohto anime trvali iba prvých päť epizód. Naozaj, tie prvé epizódy boli na 100%. Potom sa ale tempo zvoľnilo. Stále to bolo super, veľmi ma bavilo zisťovať nové informácie o celej situácii a sledovať ako sa zasiahnuté postavy s udalosťami vysporiadávajú. Stratilo to ale tú výbušnú intenzitu zo začiatku. Čím som sa potom blížil každou epizódou ku koncu, tým to bolo viac zamotané, ale na počudovanie menej zaujímavé. Pri posledných epizódach som sa prichytil s myšlienkami, že vlastne nemám ani nejaký silný chtíč dozvedieť sa koniec. Napriek tomu, že som sa nenudil, seriál sa tak tiahol (?), že som stratil nadšenie. Jednoducho to nefungovalo, keďže najlepšie a najnapínavejšie časti boli na začiatku, dokonca aj charakterové aj niektoré príbehové vyvrcholenia prišli už po ceste, takže sa to celé lialo nejak naopak. K tomu ešte dodám, že radšej by som uvítal iné alternatívy úplného konca, tento bol u mňa určite menej atraktívny. K iným koncom by sa ale trebalo aj dostať inou zaujímavejšou cestou než išiel seriál. Bolo tam strašne veľa nevyužitého potenciálu v postavách, okolo ktorých sa dalo vytvoriť veľa príbehu a lepšieho deja. A tam bol možno aj celý problém prečo anime strácalo intenzitu, lebo postavy, aj keď nie všetky, boli moc statické, nevyvinuté, a nevyužité. Spolu s postavami sa nakoniec nejako zasekli aj moje emócie, lebo ich bolo naozaj málo, čo je nezvyk. Zakončím moje všeobecné hodnotenie tým, že som rád, že som toto anime videl, prvých päť epizód sú neskutočná pecka, ale kvôli postupnému upadaniu “kvality“ mám veľmi zmiešané pocity. Chcel by som vyzdvihnúť audio aj vizuál úvodnej aj koncovej znelky z prvej sezóny. Dlho som hľadal, že čo sa mi na nich tak páči a dospel som k názoru, že sú neskutočne atmosferické a presne zapadajú do nálady seriálu. Znelky z druhej sezóny boli tiež dobré, ale už boli v takom klasickom štýle, ktorý môžeme nájsť aj v iných anime. Inak strašne sa mi páčil účes hlavnej postavy Shinpeia, asi najlepšie anime vlasy, čo som videl. Začali sme teda s plnými piatimi hviezdami a skončili sme na priemerných troch. Veľká škoda, naozaj som si z duše želal iný výsledok.

Páčilo sa mi to, ale nie bez výhrad. K môjmu prekvapeniu bolo anime dosť emocionálne pretože sa riešili aj ťažké životné situácie niektorých postáv a príbeh bol plný prekonávania prekážok a smerovaní k ambicióznym cieľom. Druhý aspekt seriálu bolo hláškovanie postáv a situačný humor zo všedného dňa. Problém prichádza avšak až v tretej zložke, ktorá ideálne nemala existovať. Kopu scén bolo totiž vyplnených s ničím nesúvisiacimi vsuvkami, veľa krát až moc odľahčenými s naschvál trápnym humorom, ktoré buď vôbec nepridávali do príbehu alebo sa dali skrátiť na minimum. Táto stopáž sa dala využiť na lepšie rozvitie ostatných načrtnutých postáv, na ešte hlbšie rozvitie tých primárnych alebo sa dalo ukázať viac z procesu prípravy na školský festival. Ešte jedna vec ktorú skritizujem je samotný spev a výsledné predstavenie. Čakal som viac od oboch. Na to, že dej sledoval spevácky krúžok sa buď mohlo spievať viac alebo to málo čo bolo mohlo byť zaujímavejšie. Jedna pesnička, ktorá zaznela, Kokoro no Senritsu, paradoxne nie tá anticipovaná finálna, bola super, žiadna iná ma nenadchla. Na porovnanie toho ako môže vyzerať hudobný tréning, aj keď trochu iný v tomto príklade, by som zmienil Sound! Euphonium. Na porovnanie ako môže vyzerať stredoškolské hudobné predstavenie a kvalitná pieseň a jej prezentácia použijem anime The Anthem of the Heart, ktoré, pre mňa, nastavilo latku veľmi vysoko. Som rád, že som seriál pozrel, ale teda veľká škoda nevyužitého potenciálu. Úvodná aj koncová znelka ma tiež veľmi neoslovili a veľa krát som ich pretáčal, čo je znovu trochu ironické, keďže téma seriálu je hudba.

Tak isto ako v Uzaki-chan Wa Asobitai, druhá séria sa odklonila od konštantného humoru a sústredila sa viac na rozvíjanie vzťahu medzi Nagatoro a Senpaiom. Do deja sa možno viac zapájali vedľajšie postavy z prvej série a takisto bolo pridaných pár nových, čo dobre slúžilo na obmenu situácií do ktorých sa hlavní hrdinovia dostávali. Bolo to stále vtipné, aj keď humor sa utiahol aby urobil priestor pre seriózny aspekt seriálu. Nagatoro si zachovala svoj doberací spôsob komunikácie k Senpaiovi, napriek tomu, že bolo jasne ukázané, že postoj Nagatoro k Senpaiovi sa zmenil. Zmenila sa ale atmosféra týchto scén. Boli už skôr iba úsmevné, lebo toto vtipkovanie voči Senpaiovi dostalo hĺbku, kedže bolo zrejmé, že to používa ako štít pred vlastnou ostýchavosťou a náklonnosťou. Čo sa týka Senpaia, tak ten pokračuje v posune svojej osobnosti a každou epizódou sa postupne približuje k sociálne funkčnému človeku. Páči sa mi na tomto anime, že tu nie je žiadna nezmyselná dráma, ale hlavné postavy si k sebe postupne nachádzajú cestu bez nejakých zbytočných prekážok. Plus bod za pridanie postavy sesternice prezidentky výtvarného krúžku, ktorá bola tak isto šibnutá, a taktiež Nagatoro staršiu sestru ktorá mala také isté rýpavé správanie ako Nagatoro. Úvodná aj koncová znelka u mňa bohužiaľ nevzbudila nejaký špeciálny záujem.

Dosť sa mi anime páčilo. Hlavný žáner je komédia, ktorá funguje veľmi dobre v podobe žartíkov postavy Nagatoro, ktorá nemá zábrany v etikete a jej otravnosť a neutíchajúce obviňovanie svojej obete z perverznosti a úchylnosti dosahuje až absurdných rozmerov. Ako divákovi mi ale nikdy neprišli vtipy a sexuálne narážky neprirodzené a násilne vtlačené do scenáru, ale sedeli mi na charakter Nagatoro. Jej terčom je bezmenný Senpai, utiahnutý, so sociálnymi úzkosťami, neschopný prehovoriť na druhého súvislú vetu, večne sa zdržujúci mimo ľudí. Na jeho šťastie sa mu dostala do života osoba, Nagatoro, ktorá nie zo zlomyseľnosti ale čisto zo zábavy a neskôr zo zvedavosti a seba-objavovania, začala narúšať jeho bublinu, fungujúcu mimo reality, a hádzala Senpaia do situácii ďaleko za jeho komfortnou zónou. Veľká téma seriálu je teda aj postupný osobnostný vývoj Senpaia, ktorý sa krok po kroku zoceľuje voči strachu a nepríjemnostiam medziľudského kontaktu. Takisto je ukázaný rozvoj vzťahu hlavných postáv, s funkčnou chémiou, ktorý mi bol veľmi sympatický. Nasmial som sa aj na šibnutej prezidentke výtvarného krúžku. Pre mňa, ikonické pre seriál, je šibalský nesymetrický pohľad Nagatoro na Senpaia, keď sa chystá na robenie zloby. Úvodná aj koncová znelka sa mi tiež páčili.

Povedal by som, že druhá séria sa trochu ukľudnila. Prvá séria bola čisto o hláškovaní hlavných postáv a občasné reakcie vedľajších, o nič viac tam moc nešlo. Druhá séria začala viac rozvíjať hlavné postavy a ich vzťah, takisto nové postavy z Uzaki rodiny, ktoré dostali vcelku dosť priestoru. Hana Uzaki sa krotila v doberaní si svojho senpaia Sakurai, čo tiež prispelo ku zmene atmosféry seriálu. Humoru bolo stále veľa ale už nebol strelený v takých leveloch. Alebo možno už nebol taký neočakávaný? V prvej sérii bolo kopu momentov kedy sa niečo komické stalo, čo som nečakal. V tejto sérii som sa stále veľa nahlas smial, ale boli to očakávané humorné momenty. Takže, dať tie myšlienky dokopy, anime už nebolo tak bláznivé ako v úvodnej sérii, stále ale veľmi vtipné, a tým, že sa riešili postavy a vzťahy viac do hĺbky, celá séria pôsobila solídnejšie, v tom že som dostal viac ako iba humor, ale aj záujem o postavy. Hodnotím štyrmi hviezdami. Nedovolím si avšak povedať, že táto séria je lepšia ako prvá, sama o sebe, ale skôr, že série sa navzájom dopĺňajú v tom čo ponúkajú, a že, pokračovanie sa posunulo dobrým smerom do niečoho trochu iného.

Dosť som sa bavil. Humor mi sedel a veľa krát som sa nahlas smial. Príbeh, postavy, dej sú štandardné, takže ak v niektorých pasážach chýbalo vtipkovanie medzi charaktermi, tak to boli síce príjemné ale možno trochu hluché miesta. Seriál mi pripomínal anime Wotakoi: Love is Hard for Otaku.  Čo prvej sérii môžem vytknúť je iba prianie aby sa tam neprestávalo hláškovať. Hodnotím slabými štyrmi hviezdami. Musím ešte vyzdvihnúť nápad autora navliecť Uzaki do trička s nápisom, "SUGOI DEKAI", bolo to mega vtipné.

Celkom zmena oproti seriálu. Film bol seriózny, dramatický, odohrávajúci sa v post apokalyptickom svete, občasne bol prezentovaný nejaký humor. Všetko bolo spravené veľmi dobre až na to, že to bolo moc uponáhľané. Dostali sme sa totiž do úplne nového sveta s novými problémami a inými pravidlami. Znalosti seriálu dali divákovi minimum informácií o aktuálnej situácii. Čiže pochopenie čo sa presne deje bolo ťažké. Kvôli tomu aj potom celý plán hlavných hrdinov ktorý bol vymyslený na prežitie vojny dával síce zmysel ale nevidel som do toho, keďže som nebol oboznámený s technológiami ani schopnosťami rás a planéty. Posledná vec čo trpela kvôli rýchlemu tempu deja bol vývoj postáv ktorý potreboval oveľa dlhší čas na poriadnu empatiu od diváka. Tento film si naozaj zaslúžil celú sériu. Každopádne, bavil som sa viacej ako pri seriály, ale opakujem ešte raz, že je to iný žáner v inom prostredí.

Zabavil som sa. Páčilo sa mi sledovať prekombinované stratégie a taktiky so zlomkom šance na úspech v podaní hlavných postáv. Humor bol solídny, takisto použitie ecchi na vytvorenie absurdných komických scén dobre ladilo s týmto seriálom. Ešte by som vyzdvihol vizuálnu atraktivitu. To je ale asi tak všetko. Nenašiel som žiadne ďalšie kvality, ktoré by pre mňa robili toto anime niečím špeciálnym, takže hodnotím jemne nad priemerom.

Za mňa, dosť dobré. Seriál bola zmiešanina bezstarostného Slice of Life a akčného žánru. Bol tam humor, dráma, rozvoj postáv a ich vzťahov. Veľmi sa mi páčilo, že motivácie antagonistov, ktorí boli schopní urobiť všetko aby dosiahli svoj cieľ, neboli úplne štandardné, čo dodávalo týmto charakterom zaujímavosť, hĺbku, a sympatiu. Ďalšie plus za to, že všetko nebolo dopodrobna vysvetľované a ostala pre diváka úloha spojiť si nitky dokopy alebo si domyslieť dej. Dokonca aj jedna krátka motivačná flashback scéna bola bez zvuku a ak si človek nepamätal, čo tá postava pár epizód dozadu povedala, tak smola. Takisto ďalšia scéna, ktorá by bežne mala flashback, bola len tak hodená do deja a bolo na mne či si spojím alebo nie, že na jej podnet postava zareagovala určitým spôsobom. Veľmi sa mi páčila aj opening aj ending skladba. Nejakými časťami mi anime v spomienkach vylovilo Plastic Memories a taktiež Terror in Resonance, nemusí to ale nutne znamenať, že sú si v niečom podobné. Po dopozeraní som mal veľmi dobrý pocit, a myslím, že dám niekedy v budúcnosti druhé kolo.

Mne sa to tak veľmi páčilo! Film mal dve zložky, jednoduchá oddychovka, a zamotaná skladačka dvoch záhad. Ani jedna zložka nezašla do svojho extrému a v kombinácii s akciou, humorom, drámou, a trochou romantiky, z toho vznikol neskutočne krásne vyvážený film, ktorý nešiel ani moc do hĺbky, ale ani neostal nevyvinutý. Našiel som inak vo filme veľa prvkov ktoré mi pripomínali Guy Ritchieho Holmesov. Millie Brown to hrala skvele a extrémne sa mi páčilo aká bola jej Enola tvrďáčka. Samozrejme nemožem vynechať Henryho Cavilla, ktorý je úžasný vo všetkom čoho sa chytí. Ja mám z tohto diela tak pozitívny zážitok, že tomu strieľam plných päť hviezd. Určite budem pozerať zvovu, tak možno znížim ak sa niečo zmení, ale nevidím to pravdepodobné momentálne. Som neskutočne udivený, že film je tak nízko.