Abiosis

*STOPUJEME S PALCOM DOLE* Nepodarilo sa. Nepodarilo sa to dopozerať ani na dvakrát a jednoducho som to musel vzdať. Naivne som si myslel, že prvých 15 minút nudy sa len náhodou prihodilo, ale "prihodil" sa celý film. A 60 poctivo odpozeraných minút mi azda dáva právo rozprávku hodnotiť. Príliš ukecaný plochý film, bez nejakých silných a originálnych momentov, ktorý sa len vezie na myšlienke personifikácie dopravných prostriedkov - to však veľmi rýchlo prestane prekvapovať a baviť. Verdikt v 1 vete: Rozprávka, ktorá dostala defekt na všetky štyri kolesá. 23.11.11

*SUOMEN KODEISSA* Smútok, depresia, beznádej, nečinnosť, apatia... Slnka tam na severe majú akosi pomenej, možno preto ani z kľúčových slov necítiť lúč optimizmu. Film neponúka nič typicky fínske, nič, čo by ma vzdelalo, alebo aspoň niečím obohatilo, pretože opilcov, rozvedených, starých a osamelých máme všade a ničím závažným sa od seba nelíšia. Film je sériou výpovedí ľudí, ktorí nemajú čo povedať a čo bolo zámerom tohto filmu, zostáva pre mňa záhadou. Jedno však viem: nič nové som sa nedozvedel a predpoklady, ktoré som mal o tejto krajine sa na fakty po videní tohto dokumentu nepremenili. Verdikt v 1 vete: Neradostný to pohľad do príbytkov fínskych! 07.11.11

*BRATRANEC FARGA* Vôkol len samý sneh a vo filme vás naozaj nič nezahreje. Ani táborák, ani hlt niečoho ostrého, ani najmenšie svetielko nádeje, že hlavní hrdinovia sa z neutešenej situácie nejako dostanú. Celý čas len mrzne a vás mrazí. Také jednotvárne sú exteriéry a tak skvele je budovaná atmosféra. Bridget Fonda a Jodie Foster mi do dneška akosi splývali a niekedy som mal pocit, že je to jedna a tá istá osoba. Odteraz si ich už zamieňať nebudem - Bridget mi je tu veľmi sympatická a jej malá rola malej mršky jej sadla výborne. Billy Bob pôsobí až príliš čudácky, a do istej miery extravagantne na to, aby to nepôsobilo až priveľmi nasilu; je to mierne iritujúca postava a akosi stále netuším, či hlúpučká alebo múdručká. A Bill... nuž, ten bol skvelým vojakom Hudsonom a do iných filmov by sa jednoducho nemal pliesť. Verdikt v 1 vete: Biele, ale ani zďaleka nie také čisté ako ľalia. 07.11.11

*PALEC DOLE* Škoda, že Rutger nie je väčšou filmovou hviezdou; kľudne by som bral, ak by hral v každom treťom filme (namiesto napríklad takého Gerarda Butlera). Má netuctovú tvár a na nej dokáže vytvoriť nejeden šialený výraz. On je jediným dôvodom, prečo som po filme siahol a po dopozeraní konštatujem, že tiež zostáva jediným dôvodom, prečo sa film dá zniesť. To, čo niekedy dokážem filmom odpustiť - nelogické konanie postáv, neschopnosť inteligentne sa vyjadriť, príliš časté zásahy "náhody" v deji - mi tu prekážalo až príliš. Verdikt v 1 vete: Mohol to byť príjemný temný film s netradičným nápadom, avšak tradične hlúpy scenár s hlúpymi postavami (na čele s policajtmi), z toho urobil rozťahanú a neuveriteľnú uspávanku. 30.10.11

*AJ U NÁS ZAMRAČENÉ* Pri filmoch tohto typu si len s úľavou vydýchnem, že som vegetarián. Vy, ktorí nimi nie ste, nemáte právo odcudzovať Japoncov za to, že jedia delfínov, Číňanov a Kórejčanov za to, že jedia psov, či Vietnamcov za to, že jedia mačky. Vy jete napríklad prasce, ktoré - len tak mimochodom - sú podľa najnovších vedeckých výskumov inteligentnejšie ako psy a dokonca sú aj rovnako trénovateľné a oddané svojmu pánovi. Argument, že prasa je hospodárske zviera a pes či mačka nie, neobstojí (možno len ako ospravedlnenie vtedy, keď si dávate do úst svoju porciu bravčového), pretože to je len status, ktorý mu bol človekom pridelený a rovnako mu ho je možné aj odňať. Zabíjanie delfínov, pri ktorom ich arogantný človek násilným a bolestivým spôsobom usmrcuje, je pre väčšinového diváka šokujúci a netolerovateľný. A tak je to správne. Lenže vôbec ničím sa nelíši od praktík, ktoré vám zabezpečujú prísun mäsa do vašich žalúdkov. Verdikt v 1 vete: A zase raz o prejave obrovského človečieho ega. 18.10.11 Odporúčam film The Joy of Pigs.

*BLIKAJÚCE OKO KYKLOPA* Dokument si ma príliš nezískal a informácie v ňom na mňa nepôsobil šokujúco (až na pár výnimiek). Reklama, rovnako ako hudba, je všade a človek sa jej nevyhne. Lezie mi na nervy v novinách, v časopisoch, na bilboardoch, v rádiu, na internete a (ak naň niekde narazím) aj v televízore. Dovolím si tvrdiť, že reklama ide takpovediac mimo mňa a moju voľbu výrobku priamo v obchode neovplyvňuje; ale to, samozrejme, môže byť len môj sebaklam. Dokážem ju ignorovať, pretrpieť, či blokovať. Dieťa je však oveľa bezbrannejšie a teda manipulovateľnejšie, a preto podľahne ľahšie. Tu však nastupuje rodič, ktorý by mal byť akousi brzdou požiadaviek dieťaťa a nevyhovieť mu pri každej príležitosti. A najlepšie by azda bolo kontrolovať jeho čas strávený pred televízorom a značne ho redukovať. Televízor k životu naozaj netreba a aj tak je to hlavne len skrinka plná nezmyslov. Verdikt v 1 vete: Ďalší dôvod, prečo sa zbaviť TV. 14.10.11

*XXL* Nie som si istý, či je v USA bežné denne sa stravovať vo fastfoodoch, a ak áno, či až do takej miery, ako to predvádza Morgan Spurlock. Isté však je, že moderné stravovacie návyky k nadváhe a obezite prispievajú, a keďže práve fastfoody sú najväčšou živnou pôdou týchto návykov, ich negatívny vplyv nie je nezanedbateľný; rovnako ako mnohé iné faktory (nedostatok pohybu, stres, pracovná záťaž, nedostatok voľného času). Vôbec sa mi nechce polemizovať o tom, či a do akej miery bol dokument objektívny (myslím, že odpoveď je väčšine jasná) - vnímal som ho len ako pohľad jednotlivca na určitú skupinu ľudí, a ako validáciu jedného zo stereotypov o Američanoch. Dôležité a alarmujúce sú pre mňa iné veci (a pevne verím, že za tých sedem rokov od nakrútenia dokumentu, sa situácia zmenila): vytváranie lojality k značke už v mladom veku (rodinné výlety do fastfoodov, získavanie reklamných predmetov/hračiek pri kúpe jedla), dodávatelia obedov na štátnych školách (jedlo pozostáva z čipsov, vyprážaných vecí, presladených nápojov, balených jedál) a porovnateľné cena jedla vo fastfoode a jedla pripraveného doma. Verdikt v 1 vete: Keď sa neviete dočkať vášho woku a čerstvej zeleniny. 03.10.11

*TISÍCROČNÍ KRTKOVIA* Veľmi mi tu chýbal nejaký poriadny zloduch a dlhšie prítomné zlo v akejkoľvek podobe. Jednou zo súčastí rozprávok je predsa aj boj dobra a zla, a práve tento element som postrádal. Prišiel totiž príliš neskoro a trval príliš krátko. Preto sme skôr svedkami príbehu o hľadaní a nájdení Atlantídy, ktorý je na jednej strane príjemný a "teplý", no na strane druhej aj nedynamický, obsahujúci len minimálne množstvo akcie a vzrušenia. Ženské charaktery sú opäť vysoko príťažlivé a dosť ma mrzí, že postava Helgy nedostala viac priestoru; toľko dominancie, sexuálneho podtónu a príťažlivého sfarbenia hlasu / akcentu som u kreslenej postavičky ešte nevidel. Verdikt v 1 vete: Čo sa skrýva pod Islandom. 30.09.11

*2,5 KILOMETRA* Vždy som tušil, že umenie snipera nebude spočívať len v pevnej ruke, ostrom zraku a absolútnom strede krížika v zaostrovači. Po tomto dokumente som siahol najmä preto, aby som si aspoň mierne rozšíril vedomosti aj v oblasti, o ktorej vôbec nič netuším, a taktiež z akejsi nostalgie, lebo za čias hrania vojnových hier som najradšej bojoval v úlohe ostreľovača. Je fascinujúce sledovať všetky tie legendárne príbehy vojakov - uvedomovať si, čo všetko (a je toho dosť) je potrebné vziať do úvahy, aby človek dostal nepriateľa prvou strelou - avšak nie celých deväťdesiat minút. Situácie sa menia, vzdialenosť medzi strelcom a ľudským terčom sa každým príbehom zväčšuje, no základ zostáva takmer nemenný a celý dokument skĺza do repetitívnosti. Verdikt v 1 vete: Veda a umenie na bojisku. 28.09.11

*RESTING* Báť sa o denne o svoj život, byť zmierený s tým, že každú minútu ma môže zasiahnuť presne mierená a či len zablúdená strela, to je skutočne nezávideniahodná situácia, vyžadujúca si pevné nervy, značnú sebakontrolu a mier v duši. To všetko som sa dozvedel, ale paradoxne nie z tohto dokumentu, ale z iných vojnových filmov. Tam sa síce zámerne narába s emóciami, ale to nie je v tomto prípade podstatné. Problémom dokumentu je, že nevytvára takmer žiadny pocit (až na pár momentov), ktorý by vás prinútil prežívať dianie na obrazovke spolu s vojakmi na misii. Nebojíte sa o ich životy, nefandíte im, neotvárate hrôzou oči, neplačete nad stratu ich priateľa... Absolútnu väčšinu času sa nič nedeje a až na pár výnimočných chvíľ ohrozenia máte pocit, že sa pozeráte na sklamaných dovolenkárov, ktorých v cestovnej kancelárii oklamali. Verdikt v 1 vete: Dokument (vraj) o jednej z najnebezpečnejších častí sveta, avšak bez potrebnej atmosféry. 22.09.11