ash99

Zatiaľ čo sa Spiros v P.V.C.-1 moc so strihmi nekamarátil, tu už nejaké sú, ale radšej dôraz vkladá do dlhých statických záberov. Tie sa pokúšajú o nihilistický štýl, a tak na divákovi pretrváva dokonalé psychické napätie. Z môjho pohľadu čast animovaných záberov bol dosť risk, vyšiel tak napoly...Ale rozhodne technika animácie sa moc cení, preto sa mi tento komponent zapáčil. Vizuál filmu najviac rozoberá celý príbeh, i keď väčšina scén je ľahko zabudnuteľných, činí tak film z ktorého sa vytvára krásny ucelený vnútorný dojem. Koreň môjho hodnotenia však vzrástol na metafyzických panoramatických zobrazovaniach okolia kláštorov, krvácanie Krista či brutálnu porážku dobytku, ktorá sa snímaním kamery úplne vymkla celej statívovej schéme nakrúcania tohto diela. Film nad ktorým som ešte dlhú dobu rozmýšľal si cením piatimi hviezdami. Teším sa na ďalšie umelecké filmy od talentovaného gréckeho režiséra.

Kouří, pijí, sexují...to je Lous Malle ?! Áno. Ale skôr sa mi podobá na francúzsky hovoriaceho Larryho Clarka v tomto prípade. Fasádu príbehu si film zakladá veľmi dobre, v dnešnej dobe asi už trošku zaužívanou tématikou 15 ročného adolescenta, ktorý poznáva tajomstvá sexu a rannej dospelosti. V mnoho scénach je neskutočne zaujímavý a ťažšie sa od neho odlepujú oči. Jednu hviezdičku uberám za premenlivú plynulosť záberov. Je to rozhodne jeden z veľa kútikov divokých frankofónnych filmov, o ktoré by náročný divák mal naraziť. Zároveň udeľujem jednu zo skutočne silných 4 hviezd za dosť odvážne spracovanie, výdatný scenár a skoro-záverečnú scénu...žeby sodomia ?

To bola čista genialita vo svojom osobnom zmysle slova :-) Príbehovo veľmi emotívne nádherné, i keď trošičku kopírovaný Shakespeare. Lež vizuálne spracovanie zaujme viac. Neveril som, že takéto pestré dielo s mnoho pokrokovými prvkami mohlo vzniknúť na Ukrajine, v roku 1964. Poctu by som zásadne kládol super-prvotriednej kamere, kde sa kameraman nebál chytiť do ruky a tvoriť s ňou tie najkrajšie kreácie (možné prirovnanie ku kamere vo filmoch Gaspara Noé).-- K tomu pripojené aj výborné zoom efekty. Na magickej hudobnej zložke sa skutočne nešporilo a medzi celou hrou vynikala čo najvýraznejšie. Tam sa činil hlavne zvuk trembity. Takýto zážitok u mňa ešte dlho ostáva, a tak snáď ešte budem venovať svoje voľné chvíle ďalšej Paradžanovej tvorbe.

Ako najlepšie začať film, ktorý sa má tváriť čo najreálnejšie, než upozornením či varovaním ? " In October of 1994, three student filmmakers disappearead in the woods...A year later their footage was found. " - práve tento úvodný titulok čo najlepšie vyvodzuje z miery a vytvára dojem autenticity. A tým sa vlastne celá ultra-desivá hra v depresívnom jesennom lese začína. A práve v tom zalesnenom území plného farieb červeno-oranžového ročného obdobia je atmosféra čo najviac skľučujúca. K tomu na začiatok trošku omáčky v podobe rozhovorov s občanmi a čítanie príbehu o okultnom rituále na Coffin rock...Showtime. Čo naj-naj-NAJlepší systém gradovania deja a situácii bol režisérmi vytvorený geniálne. Navodzujú myšlienky typu : Skutočná nadprirodzená sila pripútaná k stromom Burkittsvillu či psychopat, ktorý sa dozvedel, že nejakí mešťania idú len tak stanovať hlboko do útrob ich lesa ? Nech to malo byť ako chcelo, efekty bez krvy, lakačiek, poltergeistov, satanov či deformovaných zabijakov sú emotívne najdesivejšie. Nezostávajme, ale len pri scénach "tam, čosi prasklo, tam je vodoo na konároch" ale aj pri večnom chaose za skoro slnečných dní, kedy boli na nože všetky tri postavy. Tá panika a rozruch by sa dali servírovať! A samostatných pár viet musím hlavne venovať kamere. Deodatov Cannibal Holocaust zrejme ako prvý začal s tématikou FOUND FOOTAGE, ale tento americký projekt s ním urobil riadnu dieru do filmového vreca. Tak ako bol film Kanibalové zakazovaný pre podozrenie SNUFF , i tento film bol dlho utajovaný fake pred zrakmi návštevníkov kín. A keď všetky tieto geniálnosti vojdú do súčtu, vyjde z toho film, ktorý vydesil milióny ľudí po celom svete. Dokonalé do posledného detailu nekvalitnej kamery či do kultovej poslednej scény v opustenom dome hlboko v lesoch Burkittsvillu, v samote, v temnote, bez pomoci a s "niečím" s čím si Mike, Heather a Josh zahrávali !

Zreteľná Jodorowského extáza ! A myslím, že táto je zo všetkých najúčinnejšia. Nuž a nejakým spirituálnym spôsob ma naozaj toto iniciačné dielo veľmi ovplyvnilo. Prečo ? Pretože režisér tu stvoril naozaj nesmierne sofistikovaný labyrint alegorických myšlienok, ťažkých na pochopenie všedného diváka. Ja som sa snažil pochopiť každý filmový obraz a vnímať ho (aj) reálne...v tých psychedéliach je toho nespočet ! Dehonestovanie (ne)zmyselnosti pravidiel kresťanstva či iných náboženstiev, nesmierna politická moc voči ktorej sa asi už vzoprieť nedá, dokonalé vyobrazenie bezvýznamných konfliktov s názvom vojny, kopu prenikajúcej buržoázie...vcelku všetku negatívnu energiu tohto sveta. Najviac vystihnutá scéna podla môjho domnieva sa, bolo to, ako brutalita a násilie je častokrát evokované už do rannej detskej mysle s pomocou komixov, animovaných filmov či atrapám zbraní... No a týmto myšlienkam v inotajoch vždy podľahnem. A nie som sám - fanatikom do môjho mentora Jodorowského, ale jeho vernými učňami sa stali aj osobnosti ako Marilyn Manson, Bob Dylan, David Lynch ci John Lennon. A k jeho ideológií o filme ako LSD...Film som videl už 2x a vždy som mal po skončení nesmierne bizarný pocit určitého duševného omámenia...čim to ? Vzhůru do podzemí!

Som rád, že na tomto svete existujú aj takéto filmy. Pretože pri filme som sa nudil. Ale toto nebola obyčajná nuda. Bola skvelá. Aspoň som si všimol všelijaké "drobnosti" ako sú napríklad kreslo, obraz kvetiny = vlastne celú geniálnu práci s mizanscénou. A to celé bez vážnej myšlienky (alebo s predsa len nejakou vážnou alegóriou konzumácie a narábaním s vlastným osudom prostredníctvom porušovania jedného zo smrteľných hriechov ? ) ...Ale veď predsa, tu je to absolútne jedno ! Diky Andy.

Surrealistika je môj život. Toto je veľdielo. Akurát by ma zaujímalo, kde sa stretli cestičky Salvádora Dalího a Walta Disneyho ? A zaujíma ma tiež na akom posratom rázcestí sa aj rozišli.....100 %.

Ďalší skvelý krátkometrážny film od pána Lyncha. Tentokrát aj z polovice hraný. Okrem skvostnej magorickej hudby sa mi tu páčil taktiež príbeh. Keby sa toto mohlo prihodiť každému týranému dieťaťu, určite by bolo šťastnejšie. 97%.

Rowana Atkinsona navždy „zavraždila“ jeho osudná rola Mr. Beana. Nikde si ho už neviem predstaviť, v nejakej serióznej inteligentnej roly (i keď by tento experiment nestál za škodu). Od uvedenia tohto filmu sa prevrátila komediálna éra tajnej špionáže a najtajnejších agentov. To všetko nahradil iba náš agent z reklamy Johnny English. Proste nemám čo povedať. Aj keď Rowan je zrodený iba pre úlohu Mr. Beana, toto zvládol bravúrne. Ako je dobre známe dvaja scenáristi Neal Purvis a Robert Wade sa podieľali aj na 3 bondovkách a to sa dá zrengenovať aj na Johnny Englishovi. Sú tam metódy ako vypadnuté z (ujetých) bondoviek.

...a chlieb náš každodenný daj nám dnes... Tak túto pasáž v modlitbe Otče náš, by som po takomto útoku radšej vynechal.