George Stobbart

Naozaj zvláštny psychologický exploitation, ktorý ma najprv ničil svojou nudnosťou, no postupom času som naň výrazne zmenil názor. Celý film sa totiž v podstate dosť vlečie a svojím spôsobom sa nič výrazné nedeje (alebo to aspoň divák nevidí). Na druhej strane; každý má svoju predstavivosť a v tom sa potichu ukrýva tá sila nenápadného príbehu zlomenia človeka, ktorý sa náhodou ocitne na zlom mieste. Škoda, že v tomto prípade ide o nesympatického muzikanta, ktorému som to aj prial, keďže mi dosť liezol na nervy. Narušení dedinčania síce nie sú nič originálne, ale v rámci realistickosti spracovania tu fungujú skvele, dočkáme sa viacerých znepokojivých scén, ktoré nenápadne nahlodajú podvedomie a nevšednú psycho scénku v krčme si zapamätá asi každý. Pozitívom filmu je aj štýlová vizuálna stránka, ktorá slušne dotvára zúfalú atmosféru, ktorá neskutočne hustne a všetko ukončuje s devastujúco depresívnou podchuťou.

Veľmi zaujímavý nápad, hoci nebol celkom využitý. Dvaja chalani objavia v opustených priestoroch starého blázinca spútané dievča, ktoré sa ukáže byť nesmrteľné... Čo s ním? To je otázka, ku ktorej sa obaja stavajú odlišným štýlom; jeden ju chce ako svoju sexuálnu otrokyňu, druhý má v pláne ju pustiť na slobodu. Všetko sa však samozrejme zamotá viac než by čakali a Deadgirl im prichystá ešte nejedno prekvapenie. Nejedná sa o čistý horor, hoci film ponúka viacero napínavých i krvavých scén, je v ňom natlačený žánrový mix a tak sa ku slovu dostane aj teenage romanca či čierna komédia. Vadilo mi však, že filmík nevyužil svoj potenciál - na to aký mal dobrý nápad nešiel moc do hĺbky a tak na mňa pôsobil trochu plocho, akoby sa tvorcovia sami vzdali vyšších ambícií. Za pozretie však Deadgirl určite stojí, ubehne ako voda a nenudí.

Pomalšia gangsterka podľa skutočného príbehu svojských zlodejíčkov je sympatická príjemným dejom i Jamesom Marstersom v hlavnej úlohe. Ináč sa však miestami príliš vlečie a ide skôr o takú televíznu kriminálku, takže je možné, že po pozretí vcelku rýchlo upadne do zabudnutia. Na jeden večer však zabaví a pri správnej nálade možno zaujme aj viac.

Pre mňa osobne ide o jeden z najlepších hororových thrillerov 90.rokov. Skvelý, nanápadne zamotaný príbeh, ktorý po dôkladnom pozretí do seba pekne zapadá, výborne hustá atmosféra, napätie, neistota a zároveň asi najlepšie výkony kariéry pre Erica Robertsa i Lance Henriksena, na ktorých Victor Salva (ktorý to neskôr výraznejšie rozbalil s hororom Jeepers Creepers) stavia a graduje celý dej. Fanúšikom komornejších, napínavých mystery príbehov rozhodne odporúčam. Mimochodom, film sa u nás objavoval pod názvom Bad Company, no v zahraničí aj na nete býva väčšinou uvedený ako Nature of the Beast.

A toto už čo malo byť? Japonský vojnový monster horor? :-) Skôr nepodarená, lacná paródia na staručkú Godzillu skríženú s Piraňou. Dokonca to vyzerá, že tvorcovia sa ani neunúvali niečo točiť na mori; všetko je lacno, okate a primitívne dorobené / doanimované. A tých niekoľko "živých scén" s výhľadom na more a prírodu bolo dozaista ukradnutých z Discovery. Ja chápem že ide o nezávislý počin, ale vypustiť toto v dnešnej dobe?!? Dovolím si povedať, že niečo podobné by mohol natočiť ktokoľvek kto dostane do ruky 1 kameru, omaľovánku a 10 japoncov. Tiež musím pochváliť "herecké výkony", pokiaľ teda mali postavy svojím strnulým konaním, tupými pohľadmi a neustálym opakovaním 1 vety vyvolávať záchvaty smiechu, tak sa im to podarilo. Čerešničkou na torte bol parádny český dabing, kedy jeden človek (zrejme náhodný vietnamec z blízkej tržnice) apaticky narozprával väčšinu osôb. Dávam 1 hviezdu za tú trochu srandy, pretože v tom je tento film naozaj špecifický a kým to neuvidíte sami, tak neuveríte;-)

Osem rozdielnych neznámych ľudí sa prebudí v opustenej budove so stratou pamäte. Snažia sa dostať preč a pritom zistiť kto vlastne sú a čo tam robia. V tieňoch je však skryté niečo čo ich sleduje a usiluje o ich životy... Ničím výnimočný, ale pozerateľný hororový mix Kocky, Saw a House on Haunted Hill, ktorému by však nezaškodila kratšia stopáž; keďže sa tu miestami vyložene nič nedialo a tým zbytočne upadala (ináč celkom podarená) atmosféra.

Iba ďalší z množstva duchárskych príbehov zasadených do "strašidelného domu", kde z toho ľuďom prepína. V tomto prípade však vôbec nejde o obyčajný film! Ale o extrémne nezáživný pokus, ktorý pôsobí, že bol vyrobený počas prestávok v natáčaní Doktorky Quinnovej a ktorý po celý čas strašne nudí. Takže snáď postačí krátky sumár: otrepaný príbeh, dementné postavy, televízna kamera, zaostalý vizuál, otrasní herci a všadeprítomná nuda. Napriek tomu dám 1 hviezdičku; za pár náznakov scary scén a za miestami takú priblblosť, až som sa na tom nasmial.

Vrana s Brandonom Leem bol skvelý akčný horor s temnou atmosférou, zaujímavým dejom a kvalitným spracovaním. Nasledovali ho ďalšie pokračovania (Mesto anjelov a Návrat), ktoré však ničím nevynikali a boli len béčkovým odvarom pôvodného príbehu. V r.2005 sa prirútila Vrana 4, kde sa hlavnej postavy ujal Edward Furlong. Film si z fenoménu Vrany vzal iba základnú myšlienku, ktorú vložil do chudobného prostredia, ku pochybným postavám, kde ani hlavný hrdina nie je práve sympaťák. Celú story obklopuje depresívna, miestami až postapokalypticky pôsobiaca vizuálna stránka, ktorá filmu dodala iný štýl než mali predchádzajúce Vrany. S dejom si tvorcovia veľa námahy nedali, je tu základná myšlienka zmŕtvychvstania zavraždeného mladíka, ktorého drží ''pri živote'' túžba po pomste + Vrana ako symbol jeho nového poslania. Proti nemu stojí satanistický kult na čele s psychopatickým Lucom (David Boreanaz), ktorému sympaticky sekunduje Tara Reid. Celkovo film pôsobí zvláštne a je v ňom viacero hluchých miest. Na rozdiel od predošlých pokračovaní sa však aspoň uberá vlastnou cestou a napriek občasnej nude ide o pozerateľnú vec.