d-fens

****** ABSOLÚTNY VRCHOL KINEMATOGRAFIE ◘◘◘◘ ocenenia : "Vatikánsky zoznam" (vznikol v roku 1995) - zaradené v sekcii 'Umenie' ◘◘◘◘ MFF Moskva 1969 - nominácia na 1. cenu

ocenenia : "Vatikánsky zoznam" (vznikol v roku 1995) - zaradené v sekcii 'Viera' ◘◘◘◘ MFF Cannes 1969 - Cena FIPRESCI (?), nesúťažný výber ◘◘◘◘ ...ako asi vyznieva začiatočná scéna letiaceho a následne padajúceho balóna v kontexte celého filmu? Pre mňa asi tak, že to jediné čo dokáže človeka povzniesť z marazmu sveta do nebeských výšin nie je nič technické ani praktické, ale iba čisté a úprimné umenie majúce korene v hlbokej iracionálnej viere (v Boha), a záverečné scény ako by dokazovali ľudskú schopnosť takto "lietať". Veď ktoré umenie má citeľnejšiu hĺbku ako umenie "náboženské"?! A takým je aj film Andrej Rublev. Krásny a veľavravný je aj strih zo zablateného, depresívneho čiernobieleho stredoveku (rozumej sveta) na vyrovnanú harmonickú farebnú krásu ikon, autora ktorých posolstvo nás dokáže "povzniesť" (balón) aj pol tisícročia po svojom vzniku. A záverečný "rozmazaný" záber na pokojné kone (pegasy:) pasúce sa v sýtozelenej tráve za jarného jemného dažďa v záplave svetla? Nie je to zasľúbenie (Boha) pre všetkých pokorných úprimne hľadajúcich pravdu a krásu??? Pre mňa je to rozhodne jeden z najextatickejších obrazov kinematografie - pohľad cez géniom pootvorené mystické okno do Večnosti.... Takéto pocity mi dokázal sprostredkovať jediný umelec - TARKOVSKIJ - anjel - pegas, ktorý videl a vidí RAJ.......

ocenenia : MFF Benátky 1951 - Medzinárodná cena; Najlepšia kamera (Léonce-Henri Burel); Cena O.C.I.C.; Cena talianskych filmových kritikov ◘◘◘◘ absolútne odzbrojujúce... pred tým som sa nad Vitex-ovym komentárom vždy blahosklonne pousmial.... odo dnes už nie

ocenenia : "Vatikánsky zoznam" (vznikol v roku 1995) - zaradené v sekcii 'Morálne hodnoty' ◘◘◘◘ MFF Mar del Plata 1959 - 1. cena Najlepší film, Najlepší herec (Victor Sjöström), Cena film.kritikov pre najlepšiu herečku (Ingrid Thulin), Cena film.kritikov pre najlepšieho herca (Victor Sjöström), Cena filmových kritikov za najlepšiu kameru (Gunnar Fischer)

ocenenia : MFF Cannes 1960 - Zlatá Palma ◘◘◘◘ nadovšetko milujem tú záverečnú scénu... Skoré ráno. Jednoduché vidiecke krásne dievča na pláži. Malá riečka vteká do mora. Dievča stojí na druhom brehu. Snaží sa niečo povedať, zakryčať. Marcello nerozumie. Morský príboj šumí. Dievča sa snaží niečo naznačiť, ukazuje s úsmevom proti prúdu. Naznačuje, že tam by mohli malú riečku prejsť a stretnúť sa. Marcello nechápe. Po dlhej noci plnej plytkej zábavy a omamnosti má Marcello splín v očiach, a v hlave prázdno. Je unavený, ošuntelý. Rybári práve vytiahli z mora veľkú ploskú rybu - mantu. Hľadí smutným okom na Marcella. Ryba, plochá a smutná ako Marcellov bohémsky život. Dievča mu ukazovalo návrat, cestu späť v čase, tam, kde by mohol byť šťastný, preč od víru moderného života, fotografických bleskov, intelektuálskej skepsy, cynického chladu a pokrytectva. Späť proti prúdu rieky, proti prúdu času. Marcello však už nechápe. Je modernosťou a svojim životným štýlom omámený, pohltený, vtiahnutý do burácajúcej ničoty rútiacej sa vpred (alebo skôr "z kopca"). A je mu to jedno!!! Dievčaťu sa na tvári zračí sklamanie, a smutné oko ryby s výčitkou hladí na Marcella...... to je tvoj, môj "Sladký život"....

Vzťah medzi Bohom a schizofrénnym ľudstvom - človekom (odvaha aj zbabelosť, oddanosť aj nedôvera, prostota aj sofistikovanosť, škaredosť aj krása, poučiteľnosť aj urážlivosť, triezvosť aj melanchólia, drsnosť aj jemnocit, radosť aj odmietavosť ... - verím aj neverím) rozpracovaný do detailu a dôsledkov. Dokonalá harmónia celku poskladaná z mnohých dysharmónií ľudskej duše. Monumentálna preduchovnelá symfónia majstra skladateľa pre troch sólistov, s námetom čisto komorným. Zdá sa, že Tarkovskij sa prevtelil.......... pssst ........... čakajme...