andrewXx

Začalo to ako nevinné rozhodnutie učiteľa chémie, ktorého život dotlačil do nákladnej liečby rakoviny. Pokračovalo to ešte vznešenejším zámerom zabezpečiť svoju rodinu, hlavne budúcnosť detí a dopriať im to, čo nikdy nemali. Skončilo to ako našľapaná psycho-rodinná dráma, plná hereckých koncertov a emócií doslova na hrane ľudského bytia, kde sa v prípade vzťahov trhalo bez zľutovania takmer všetko, čo sa roztrhať dalo. Breaking Bad bol ako ohňostroj s naozaj dlhou zápalnou šnúrou, ktorú škrtlo rozhodnutie istého Waltera Whitea. Šnúra pomaly horela skrz 4 série len preto, aby v tej piatej mohla odpáliť neskutočný ohňostroj pekelnej jazdy, na ktorú asi nikdy nezabudnem. Pred hereckým talentom Bryana Cranstona, Aarona Paula a Anny Gunn sa skláňam s otvorenými ústami. Jediná śkoda je, že dnes toto trio neskutočných hercov nedostáva také filmové ponuky, aké by si zaslúžili. Seriálu som dal vlastne druhú šancu. V čase svojej najväčšej slávy ma akosi neoslovil. Tak som sa k nemu vrátil po rokoch znova, aby ma vo svojej polke znova takmer prestal baviť. Miestami je totiž skutočne naťahovaný a 4 série skrývajú aj epizódy, v ktorých sa prakticky skutočne nič nedeje. V niektorých si to však len myslíte, pretože pripravujú pôdu na niečo väčšie, čo vás čaká vo veľmi blízkej budúcnosti. A tak je to skvelé. Postavy, ktoré si obľúbite začnete nenávidieť. Scenáristi sa s vašimi emóciami hrajú ako na horskej dráhe. Keď si myslíte, že je pokoj, bez milosti vás ako diváka prehodia cez betónovú stenu, ktorú rozrazíte svojou hlavou a aj keď vás to bolí, s radosťou sa otrasiete len preto, aby ste to celé mohli prežiť znova. Piata séria je epos sám o sebe a schytáva u mňa plné hodnotenie se vším všudy. Ako celok to však má svoje chyby a keby sa Breaking Bad točí dnes, pravdepodobne je kratší. Udrží si svoje tempo počas všetkých sérií a nenudí. To sa teraz povedať nedá a preto nekompromisne za mňa jedna hviezda dole. Ak však necháte dlhú zápalnú šnúru trpezlivo dohorieť až do momentu, kedy odpáli ohňostroj, užijete si TOP ONE level filmárčiny, hercov, scenáristiky a grandiózneho finále v podaní celej 5. série, ktoré je skrátka nezabudnuteľné. Práve vďaka nemu si Breaking Bad rozhodne zaslúži svoje miesto v seriálovej sieni slávy.

Sériu Fast & Furious mám navzdory iným názorom stále veľmi rád. A to aj napriek tomu, že sa už dávno nehrá na dokumentárny cyklus o autách. Nabušená akcia, soundtrack, posilujúce obsadenie a štýlový vizuál u mňa pri F&F hrajú prvé husle. Na spin-off som sa tiež pomerne tešil a trailer moje očakávania znásobil. Realita je však taká, že ak zoberiete posledné diely série a tak 4-5x ich vyluhujete v horúcej vode, dostanete Hobbsa & Shawa. 4-5x menej zábavný standalone film, ktorý stavia na ústrednej dvojke Stathama a Johnsona. Oboch mám veľmi rád, no chémia v hlavnej sérii im fungovala podstatne lepšie. Rovnako ako hláškovanie, s ktorým to film brutálne prehnal. Miestami máte pocit, že hlavná dvojka rozpráva len v hláškach s extrémne rýchlo klesajúcou krivkou vtipu. Určite to fungovalo, keď sme ich spolu videli prvýkrát. Možno to fungovalo aj v druhom kole, no teraz je to výstrel do prázdna. Problém zaujať mali aj akčné scény, ktoré doplácajú na to, že v hlavnej sérii sme už videli asi naozaj všetko. Potom je tu Idrisov záporák. Ten skvele zapadne do definície - nemastný neslaný. Prekvapila prítomnosť obľúbeného Ryana Reynoldsa, aj keď jeho postava stála za -10 bodov pre Chrabromil. Jemne sa chytal soundtrack a film za mňa najviac ťahala Vanessa Kirby. Hold škoda. Uvidíme, čo Vin Diesel a jeho tím vymysleli vo F&F 9. Od Justina Lina čakám v sérii len to najlepšie.

DC v polohe, ktorú by si malo držať vo všetlých filmoch. Nesilené, ale prirodzene temné, dospelé a mrazivé. Origin a hlavne herec hodný postavy Jokera. Aj keď som si nemyslel, že by to po Heathovi bolo reálne. Ja viem, porovnávať sa nemá a snažím sa tomu vyhnúť, no trošku to človeka láka. Je mi ľúto detí, ktoré sa na film vybrali a boli sklamané. Toto je dospelácka psycho dráma, ktorá ďaleko predčila hranice komiksu. Za herecký výkon Joaquina, prepojenie s Batmanom, atmosféru a hudbu ide veľký klobúčik dole. Menším sklamaním je pre mňa pocit mierneho naťahovania stopáže a tragická absencia lepšej akcie. Joker však položil základy niečoho, z čoho by nám po Nolanovej trilógii mohli v budúcnosti pod DC konečne znova padnúť sánky.

Taký mindfuck som teda dlho nevidel. Po dopozeraní ma len strašne mrzí fakt, že tie 2 a pol hodiny života mi už nikto nevráti.

V poslednej dobe sa nám v hororovom žánre začínajú objavovať fresh nápady, ktoré sa vymykajú z rokmi zaužívaných konceptov. Tento fakt si naozaj cením a plusové body si zaň určite pripíše aj Ma. Dejovo zaujímavo miešaný koktejl s partičkou naivných amerických teens, ktorých baví ožierať sa a záhadnou Octaviou Spencer v podobe ich pseudo mami, ktorej aj napriek rodičovským vlastnostiam nevadí tínedžerom požičiavať suterénom domu na ich parties. Práve dôvody, prečo to robí, vás nenechajú pasívne rozmýšľať o tom, čo ste mali včera na obed, ale budete sa zaujímať, prečo to tá staršia dáma vlastne celé robí. Film postupne odsýpa a podsúva vám postupne minimum informácií, pričom svoje tajomstov si stráži takmer dokonca (aj keď môžete sa domnievať). A presne to bol problém. Odkrývanie tajomstva nebolo namiešané najšťastnejšie a keď ste už maximálne vygradovaný na pointu, stále ju nedostatnete. Dospeje to až do bodu, že vás takt trochu prestane zaujímať a keď konečne príde, vôbec nemá až takú váhu, akú by ste čakali. FIlm to na vás skrátka len tak hodí a neobťažuje sa zistiť, či chytáte. Scenáristi síce priniesli niečo nové, no vôbec sa neunúvali to dotiahnuť. Nie veľmi šťastne je obsadená aj samotná Octavia Spencer, ktorá mi napriek svoji hereckým vlohám utkvela najmä z kladných úloh. Tie tušim tvorili 90 % jej kariéry. Asi preto jej ten evil postoj skrátka neveríte. Žáner horor je v tomto prípade tiež na veľké posúdenie, keďže tu strach vlastne rapídne chýbal.

Ako by vyzeralo, keby sa Superman odvrátil a postavil proti ľuďom? Strach z jeho moci jemne načrtol Zack Snyder v BvS a niekoľko situácií sme videli aj v komiksoch. Bez ohľadu na detaily a vzhľadom na jeho silu, ľudstvo by malo sakramentský problém. Práve z tejto situácie čerpá Brightburn, ktorý je zároveň aspoň podľa mojich informácií prvou lastovičkou nového sub-žánru superhero horor. Toto spojenie ja samo o sebe naozaj zaujímavé, ale v prípade Brightburnu nefunguje tak, ako by som si to predstavoval. Má síce zaujímavú myšlienku, drsné, miestami prehnané R-kové scény, Elizabeth Banks a zopár atmosferických scén, ale vo výsledku pôsobí len ako decentný pilot k seriálu. Prináša námet, ktorý sa dá pekne rozširovať a spúšťa v nás mnohé otázky. Odkiaľ chlapec prišiel? Čo je zdrojom jeho sily? Čo všetko dokáže? Je jediný? Ak nie, kde sú ostatní? Odkiaľ sa berú v jeho hlave záhadné hlasy? Prečo ho nabádajú k ovládnutiu zeme? Brightburn na nič z toho neodpovedá. Miestami je spomalený, naťahovaný a občas vás prinúti povedať si "to myslia vážne?". Z dobrého nápadu sa teda vykľul len priemerný film, ktorý napriek veľkému potenciálu časom zapadne prachom. Ono za tých 6 mega sa nedajú očakávať zázraky. Každopádne vedel by som si to predstaviť aj ako blockbuster s poriadnym rozpočtom. To by nám mohlo celkom spustiť sánky. Možno je to tak trošku aj apel na DC, že by mohlo sfilmovať odvráteného Supermana. S jeho znakom by sa na to pozeralo fakt lepšie. A nenechajte sa mýliť menom Jamesa Gunna, na ktorom si film postavil marketing. Len produkuje, takže na kvality Guardians of the Galaxy môžete zabudnúť.

Warner Bros. boli odjakživa synonymom kvality po všetkých stránkach. Keď sa pozrieme do minulosti a film dostal nálepku WB, teda začínal notoricky známym introm, na 99 % ste si mohli byť istí, že pôjde o kvalitu. Správy ohľadne ich vedenia nemám momentálne nasledované, ale mám taký pocit, že sa tam všetci postupne zbláznili. Vlna nepodarkov začínajúca na strane DC Comics sa posúva ďalej a zrejme zachvátila aj ďalšie horory. Ono to všetko vlastne začína už absurdným rozhodnutím, kde na režisérsku stoličku posadia neskúseného človeka, ktorý má za sebou jedno dve Béčka, prípadne dokonca aj Céčkové záležitosti a nechajú ho natočiť niečo, od čoho asi naivne očakávajú, že bude dobré. Marketing zatiaľ stále šľape pomerne fájn, preto si to vlastne všetci vždy pozrieme, ale sklamanie na konci skrátka nezakryje žiaden pekný plagátik ani dobre nastrihaný trailer či iný druh reklamy. Neskúsené ucho Chaves dostal príležitosť zažiariť, ale zhorel skôr, než sa film vôbec stihol poriadne rozbehnúť. Tuctové, bez základov, miestami hlúpe, sem tam pozerateľné. Podarilo sa tiež zopár ľakačiek, ktoré len skopírovali Jamesa Wanna, ktorý tu sedí na stoličke producenta. Aj keď všetci vieme, že keď to Wann nemá plne vo svojich rukách na stoličke režiséra, končí to priemerom až podpriemerom. Conjuring položil vynikajúce základy pre novodobé horory, ktoré dokážu vydesiť aj dnešného diváka, ktorý všade bol a všetko videl. Trojku dychtivo očakávam odkedy ju štúdio oznámilo. Ak ju však má točiť Michael Chaves, tak to vlastne môžu rovno zabaliť a aspoň ušetria prznenie inak úspešnej značky. Veľmi ma mrzí, že Wann na tretí Conjuring nemá čas, ale ono to raz muselo prísť. Jeho talent je pre ďalšie projekty Warneru doslova nepostrádateľný, tak skrátka nemohol zostať len pri hororoch. Možno to vlastne sám už ani nechcel. Každopádne jeho návrat do tohto žánru na poste režiséra ma veľmi poteší. Nech už pôjde o akýkoľvek starý či nový projekt. Teraz si vlastne uvedomujem, že tento komentár je z drvivej väčšiny o Warneri a Wannovi, ale ono si vlastne Chaves viac z mojej strany ani nezaslúži. La Llorona ponúkne trochu napätia, párkrát sa aj zľaknete, čo spôsobí zvuk a lacné jump scary, ale keď film preskočíte, neprídete naozaj o nič.

Tak a je dobojované, aspoň pre tentokrát. Máme za sebou vyvrcholenie 11 ročnej etapy Marvelu, s ktorou mnohí dospievali. Začal ju dovtedy pre mňa neznámy Robert Downey Jr., v dnes už ikonickej a legendárnej úlohe Tonyho Starka, ktorý ju tiež, veľmi zaslúžene dokončil. Neprial som to viac nikomu než jemu. Aj napriek cene, ktorú ho to stálo. Endgame však zďaleka nie je film, aký by sme si všetci želali. Bratia Russovci to po dokonalom Infinity War naozaj nemali ľahké. Tlak zo strany verejnosti v podobe očakávaní bol viac než obrovský a všetci sme tak nejak čakali, že nám tu ešte raz odstrelí dekel. Bohužiaľ aspoň za mňa sa tak v tomto prípade nestalo. Endgame sa skôr, než na podstatnejších veciach, totiž snaží viac stavať na neskutočnom, celosvetovom hype a tiež poriadnej dávke nostalgie. Cítiť z neho naťahovanie a veľa vecí necháva skôr nútene prebehnúť namiesto toho, aby dostali zaslúžený priestor. Výrazný, do filmu skvele navrhnutý Thanos, z ktorého v Infinity War išiel strach pri každom zábere, sa v Endgame vytratil niekam do úzadia. Po predchádzajúcich udalostiach si film zaslúžil temnejšiu a vážnejšiu atmosféru, z ktorej mali sálať emócie na každej strane. Ach, kiežby sme tu mali ešte jednu dospelejšiu verziu, ktorá by si mohla odopnúť guľu na nohe v podobe detských filmových divákov. Zdá sa, že Russovci si svoju emočnú linku vyplytvali v Infinity War a bohužiaľ v Endgame ma nedokázalo za srdce chytiť takmer nič. A to mi niekedy naozaj netreba veľa. Odniesla si to moja najobľúbenejšia postava a jej posledný moment bol vystavaný tak, že to so mnou ani necuklo. Spozoroval som na sebe po chvíli vážnu tvár, ale páni režiséri, pri tejto scéne som mal plakať ako malý chlapec! Okrem toho, sme mali byť svedkami najepickejšej filmovej bitky všetkých čias. Celá jej veľkoleposť sa však skrývala v nástupe armád so silným prísľubom niečoho veľkého. Nie v samotnom boji, ktorý bohužiaľ patril k šedému priemeru kinematografie. Russovci namiesto silných emócii a temnejšej atmosféry, ktorú si udalosti skrátka vyžadovali, stavajú skôr na nostalgii. Vracajú nás späť v čase a ukazujú finálne scény z predchádzajúcich filmov, ktorých sme boli svedkami v priebehu rokov. Práve to mohlo u vášnivých fanúšikov či povrchnejších divákov zarezonovať do takej miery, že si film po celom svete odnášal oslavné hodnotenia. Mám pocit, že niektorí dávajú plnú dávku hviezdičiek len kvôli nostalgii a či dokonca ešte skôr, než by navštívili kino. Predpokladám, že veľa hodnotení je odôvodnených len slovami - "noa, veď sú to Avengers v záverečnej fáze!!! To musí byť skvelé!" Kritickejší diváci a fanúšikovia, ktorí sa napriek všetkému dokážu pozrieť pravde do očí, však z Endgame určite nebudú odpálení. Tvorcovia napriek tomu predviedli niekoľko dobrých nápadov. Naposledy sme si mohli užiť niektoré z obľúbených postáv. Naposledy som sa mohol pozrieť síce na umelé, ale veľké filmové srdce môjho najväčšieho obľúbenca z Marvel univerza. Vrátiť sa späť v čase a byť znova svedkom finálnych udalostí z predchádzajúcich filmov. Vychutnať si pocit, že naozaj netuším čo sa stane s tým, že môžem čakať naozaj čokoľvek. Ale to je všetko. Endgame je vo svojej podstate decentné finále, narážajúce na obrovské očakávania vybudované v Infinity War, na ktoré po čase zabudneme. Zaslúžilo si oveľa viac emócií, hustej atmosféry a šťavy, ktorá mala strhnúť zo stoličky aj toho najotrelejšieho diváka. S hodnotením je to u mňa vlastne celé na 3/5, ale ja v tomto prípade prvýkrát nemám srdce strhnúť filmu ďalšiu hviezdičku. Zrejme stále mäknem kvôli Infinity War.

Kráľovská svadba zasiahla ľudí v troch kategóriách. Tí, ktorí na ňu nadávajú preto, lebo sa má niekto lepšie ako oni, prečo by sa o to mali zaujímať, že to stálo kopec peňazí, ktoré mohli ísť inam a podobne. Aj napriek tomu, že im je ukradnutá, míňajú svoju energiu na jej komentovanie v negatívnom zmysle slova. Potom sú tu tí, ktorí ju hejtujú už len z princípu, pretože vidia kategóriu číslo tri, ktorá o ňu prejavuje záujem. Jednoducho chcú byť iní, pretože si myslia, že je to cool. Tento film zrejme hodnotila prvá a druhá kategória, pričom sa domnievam, že väčšina toho "odpadu" je tu len z princípu a film vlastne vôbec nevideli. Dôvodu? Nuž, aj napriek tej TV tvorbe to vlastne vo výsledku vôbec nebolo zlé. Hlavná dvojica bola obsadená veľmi dobre. Dej pekne odsýpal a pustil sa dokonca aj do ťažších tém ako smrť princeznej Diany a jej dosah na samotného Harryho, ktorý sa s ňou pasoval naozaj dlho. V prípade Meghan išlo o problémy jej pôvodu, že je len obyčajná herečka, ktorá je ešte k tomu rozvedená a polovičná afroameričanka. Toto bol zrejme najsilnejší aspekt filmu, ktorý sa mohol rozvíjať oveľa viac. Potom však nastáva romantické klišé, ktoré už film sťahuje nižšie. Práve tam mohli autori ukázať oveľa viac nápadu a sily. Iste sa nejedná o žiaden žánrový prelom alebo niečo, čo sme ešte nevideli. No napriek tomu ide o pozerateľný kúsok, s ktorým nešliapnete vedľa, ak vás toto royal diane čo i len kúsok zaujíma. 65%

Wau! Pixar v tej najlepšej forme. Presne taký, aký si ho pamätám z detstva. Krásne, pútavé, nápadité, dojímavé, skrátka perfektné.