joho

Nezabudnuteľné scény,okamihy,vinikajúce výkony hercov -to všetko ponúka tento snímok. Som nesmierne rád, že tento film získal oscara. V opačnom prípade by mi prekĺzol pomedzi prsty,čo by bola pre mňa veľká strata.. Dráma,taká akú som si predstavoval... Už len zmeniť postoj ľudí k problému týkajuceho sa nás všetkých,skrytej nenávisti voči ostatným-utópia?-krásna predstava. Myslím si,že povinné "naordinovanie" tohto krásneho filmu by vyliečilo aj tie najčiernejšie duše..a nie len tie...

Vždy,keď počujem záverečnú skladbu soundtracku,behajú mi zimomriavky po chrbte. Neopakovatelná scéna,ktorá sa nezabúda. Film,evokujúci,aký je človek zranitelný v každej sekunde. Človek,keď zomiera,a vie o tom,postupne sa mu v hlave vykrištalizujú rôzne myšlienkové pochody. Slabšie povahy to vzdajú hneď na začiatku. Záleží na prostredí,v akom žijeme... Výnimky však potvrdzujú pravidlo. Hlavný hrdinovia majú jasnú predstavu čo chcú a cez všetky prekážky sa snažia preskákať až do konca.

Bez váhania dávam plný počet bodov. S predošlých kórejských filmov som bol poučený nesústrediť sa na (nepodstatné) prelínanie sa časových rovín,ale ja som nepoučitelný. Postupne sa mi dej začal ukladať na časovej osi. 2/3 filmu som s napätím očakával neočakávatelné a vychutnával si chvíle pohodičky. Záver bol smutne krásny,explóziu citov som zalieval slzami a to som už mal to potešenie s A moment to remember. Až doteraz ma ešte nezasiahol žiadny romantický film takouto mierou.

Vo filme sa tvorcovia neboja tej háklivej témy,pred ktorou sa tak skrývame. Rasizmus,bohužial,hýbe svetom,hlavne mladých najzraniteľnejších ľudí,ktorý nevedia kam sa majú zaradiť. Vždy je tu však človek-vodca sa stane akýmsi členom rodiny. Stačí už len sfanatizovat tieto masy a ide sa do boja,v ktorom je jasný víťaz,keďže "tých zlých" je väčšinou prevaha... Derek sa znechutený vracia z väzenia,aby napravil,čo sa napraviť dá. Žiaľ neskoro. Výkon Edwarda Nortona netreba ani komentovať-brilantný!

Sci-fi,ktoré si môžem pozrieť znovu a znovu... Po prvom videní som v nemom úžase zostal prikovaný ku kreslu. Efekty boli kultové,čo ma však zaujalo najviac,bol(takmer)uveritelný príbeh,ktorý vtiahol cez obrazovku aj stolík s popcornom:)

Kto som,kde som?... túto otázku si položí každý,kto s úžasom a znechutením dopozerá túto "show".. Zisteneie,že žijeme v jednom "malom" štúdiu musí byť... Aké pocity vlastne Truman prežíval po tomto zistení? Našťastie to riešil s chladnou hlavou a dopátral sa k zaujímavým zisteniam. Po skončení filmu som pociťoval znechutenie,strach a šťastie navzájom.