petite fille

bez ohľadu na to, na akej úrovni boli v tom čase efekty, na máloktorý thriller som čumela s otvorenými ústami. takúto atmosféru, a ešte k tomu v americkom filme, zažívam zriedkavo. hudbu Johna Williamsa obvykle nemusím, ale tu to úplne vystihol. majstrovské dielo.

chvíľku ma zvádzalo napísať si tu, že ide o moju najmilšiu "guilty pleasure", ale to by nebola úplná pravda. myslím si, že Death Proof je inteligentnejší film, než sa na prvý pohľad zdá. iste, možno ho vnímať ako nepodarený experiment, no na to tam podozrivo veľa vecí do seba štylisticky i logicky zapadá. vlastne sa mi aj páči, že sa nijak netlačí na akýsi kultový status. je to proste jazda, ktorá sa odvíja vlastným tempom a treba si ju užívať za to, čím je. baví ma dívať sa na to dookola. Quentinove fantasticky napísané dialǵy skvele skratkovito charakterizujú každú postavu, takže konce oboch zápletiek majú zmysel. pre mňa osobne je to zároveň aj možnosť prežiť si vo fantázii to, ako máme my ženy občas oprávnene chuť rozkopať hlavu slizkému hnusnému bastardovi (ehm, #metoo).

americký černošský zabijak s najsmutnejším pohľadom na svete v službách talianskej mafie, s tvrdou japonskou disciplínou hagakure a najlepším priateľom francúzskym zmrzlinárom. porozumenie si v cudzích jazykoch, naprieč kultúrami. no nemiluj to.

v tomto filme je zachytené niečo veľmi úprimné, čo ani neviem preložiť do slov, ale práve kvôli tomu zanecháva trvalý zážitok. pre mňa osobne je to krásny príklad z tej kategórie snímok, ktoré nebavia klasicky napínavým dejom, niekedy dokonca náročne spomaľujú, no v závere, keď sa na nich pozeráme ako celok, sú divákovi odmenou. (podotýkam však, že som to videla aj s odborným úvodom od religionistu a filmom o filme, takže myslím, že je vhodné aspoň trošku si k tomu naštudovať niečo z reálii.)

pri všetkej tej preexponovanosti treba uznať, že takú estetiku by sme v angloamerickom akčnom filme hľadali len ťažko (napr. bojová scéna v úzkej chodbe alebo to, ako surealisticky Dae-su vypadne z kufra pri svojom prepustení z väzenia). v mnohom má tiež Oldboy rozmer vážnej tragédie s celou svojou montekristovskou katarziou (táto alúzia je i explicitne naznačená). popri tej hustej náloži však udrží pozornosť našponovanú až do samotného konca a vie byť miestami i dokonca zábavným snímkom. za pozornosť stojí rovnako výborné kontrastné zladenie krehkého soundtracku a násilných scén.

filmy štúdia Ghibli vo mne obvykle silne rezonujú práve výberom originálneho námetu, ktorému spracovanie vlastne vzdáva hold. často ide práve o tému priateľstva, a tá nebýva toľko vyzdvihovaná v západnej kinematografii. i preto mi Marnie v dobrom pohladila dušu, ale zároveň i šokovala zobrazením Anninej choroby, ktorá nie je len astmou, ale i depresiou. k vizuálnej stránke sa už ani netreba vyjadrovať, človek už aj tak dochádzajú slová - je to kategória sama o sebe. nádherné.

filmov podobných Rite je dosť veľa. čím je práve tento iný? mohli by sme predpokladať, že Rita nájde samú seba vo vzdelaní a všetko v jej svete tak zapadne na správne miesto, ale o tomto to určite nie je. "found a culture, have you Rita? found a better song to sing?" tento snímok dáva dobrú odpoveď na túto otázku. a našťastie s brilantným humorom.

rozumiem, prečo sú hodnotenia tohto filmu natoľko polarizované. nie je krásny. je znepokojujúci, miestami vyslovene odporný. a práve úspech zobrazenia toho, čo chce ponúknuť, podľa mňa tkvie presne v tom, že takýto býť má. musím povedať, že je to asi prvý film o mimozemšťanoch vôbec, ktorému sa u mňa podarilo vyvolať dojem, že nie je z tohto sveta - že je doslova neľudský (tento prívlastok tu neznamená negatívne hodnotenie, ale samotnú inakosť). pri hlbšom zamyslení nad ním sa dajú objaviť dosť relevantné témy povrchnosti, telesnosti, zraniteľnosti a vôbec toho, čo tvorí ľudskú bytosť, kde sa v nej vlastne nachádza schopnosť milovať, súcitiť, nesledovať len vlastný prospech. nie som si síce istá, či je to pre mňa osobne film na opakované sledovanie, ale určite je dielo hodné pozornosti. P.S.: pre tých, ktorí potrebujú trochu pomoc s analýzou, odporúčam video Chrisa Stuckmanna: https://youtu.be/nyW01TOyEKI.

dusná akademická dráma vyžívajúca sa v detailoch malého sveta, v ktorom sa odohráva. tvorcovia si skutočne brilantne poradili so scénami vyžadujúcimi zobrazenie myšlienkových pochodov hlavných postáv, takže nenudia ani pri opakovanom pozretí. kto trochu nazrel do akademického sveta, zároveň pochopí, ako hlboko pravdivý tento snímok je.

napriek tomu, že môj záujem o túto scénu je len čisto akademický (nikdy som nebola fanúšičkou black metalu), musím tento dokument oceniť ako skutočne majstrovsky sfilmované a miestami až mrazivé svedectvo o podstate žánru, vrátane vyvrátenia niektorých zafixovaných predsudkov (napr. onen domnelý satanizmus). dojmy zo snímky rezonovali niekoľko dní. silné.