corpsy

Tento snímok pochádza zo zlatej éry blaxploitation, v ktorej sa nepremávali len Shaft či Foxy Brown, ale aj hororoví spriaznenci, ako Blacula alebo Abby s rovnomerných filmov. Oku producentských žralokov neunikol ani veleznámy príbeh o Frankensteinovom monštre, ktorý je tu ako akýsi derivát pôvodnej látky, idúc vlastnou cestou. Je to ale cesta pomerne zdĺhavá, s pár gore zatáčkami a niekoľkými atmosférickými zábermi.

Viackrát ma poteší, keď natrafím na niečo pre mňa úplne neznáme, s minimálnymi očakávaniami, ale s čo možno maximálnym účinkom. Táto vyvražďovačka pôsobí skôr ako talianské giallo, než klasický americký slasher. Potvrdzuje to aj samotná pointa, celkové vyústenie v závere. Gore sa tu tak celkom nepropaguje, ale ak k tomu dôjde, nieje to lacné pohrávanie sa s materiálom. Akurátne strávených 90 min.

Niečo málo znakov so známejším a kultovejším DOTYKOM MEDÚZY. Ten však cítil v produkčnej kasičke aj nejaké tie zlaťáky. Tu však nieje problémom len low budget. Problémom je, že režisér nedokáže spracovať látku, ktorá mohla mať hustejšiu atmosféru, poprípade sa mohol zamerať na lepšie natočený mordík. Občas sa tieto stratené ingrediencie ukážu, ale je toho žalostne málo.

Šialenosť s príležitostným gore, kazetovka 80. rokov, čo vlastne zdôrazňuje jej výpovednú hodnotu. Troma by mala z tohto kúsku určite radosť a zrejme by sa prezentovala na popredných miestach jej produkcie. Má totižto podobný humor a celkový feeling. Mal som možnosť zhliadnuť 106 min verziu, takže zrejme mi to skreslilo celkový dojem. Kratšia verzia je možno vyčapanejšia.

Voodoo tématika v hororovej plnej poľnej. Úvod, prvé stretnutie s čarodejnicou, je pekne strašidelný. Potom  to už ide dole pralesom, ale niekoľko hutných momentov brzdí tento malý ázijský klenot od pádu do bahna. Nič veľkorozpočtové, ale zato nápadité s minimálnou absenciou krvavej zábavy.

Žeby 125 miliónový tunel? Žiadne big cash hviezdy, žiadne spektakulárne akčné scény či veľké trikové scény, žiadna bombastická výprava. Iba nuda a ukážka prípadu, keď sa za veľké prachy natočí veľké nič. Zbytočne ďalej komentovať.

Aj takto sa dá podať film o morských príšerkách. Scenár narýchlo spichnúť počas rannej toalety a potom už len na pľaci improvizovať. Trash, ktorý má až tromácke kúzlo, ale italo vážnosť. Kombinácia gore a nechceného vtipu, polahodí hlavne milovníkom over-the-top snímkov, ktoré tlačia na pílu svojím prednesom a bizarnosťou. Ak by sa ma niekto spýtal, či si myslím, že to tvorcovia mysleli vážne, odpoviem áno.

Tvorcovia zbytočne naťahovali minúty, zrejme aby z toho spravili viac, ako len priemernú žánrovku. A paradoxne aj spravili. Je to svetlejší zástupca tvrdších a temnejších zárezov rokov 70. a aj keď spĺňa pravidlá, pôsobí ťažkopádne a nudne. Ako píšem, zbytočne dlhá minutáž podkopáva pomerne dobre štrukturovaný snímok.

Na talianskú školu, pomerne krotké. Levana sa teda mohla viac pochváliť so svojimi schopnosťami. Držku na to mala. Goblinovský motív zo Suspirie a ani očividná vykrádačka hudobného motívu z THE THING, robí s filmu ešte podradnejší materiál na sledovanie. A myslím, že tých pár vesmírnych trikových záberov je z Cozziho HERCULESa.

Vydávať podradný eroťák za satanský horor, bolo dosť odvážne. A plagát opäť len navnadil, aj keď ten kozlík sa tam predsa len ukázal. Nejde tu o nič viac len o penetrácie, ktoré tvoria asi 70 % minutáže, nejakú tu oslavu pekelného pána, deco krvi a spústu divných postáv, zahraných podobne talentovanými hercami. José Ramón Larraz pre mňa zatiaľ netvorí ani priemer v hororovom žánri.