corpsy

Po úvodnej scéne z vesmíru, som sa tešil na výdatné monster lepidlo, do ktorého sa rád nalepím. S pribiehajúcimi minútami, ale moje nadšenie opadávalo, čo vyvolali nudné minúty, nešťavnaté akčné scény a málo gore, ktoré si myslím pri takomto námete malo mať výsostnú pozíciu. Záver, čo to zachránil.

Wajda pokračuje po ČLOVEKU Z MRAMORU opäť ťažkým námetom, ktorý rozhodne nemohol vtedajším pohlavárom sadnúť. Jeho naratívnosť je obdivuhodná a aj keď sa dotýka témy, ktorá bude ľudí stále rozdeľovať, darí sa mu akčne zosúladiť aj divácke vnímanie. 2,5 hodiny dejepisnej tézy.

Tak Italian Stallion sa nám na staré kolená rozhodol pre superhíro (?). Ako by SAMARITÁN dopadol, keby sa ho chopil o 25 rokov skôr, dávajú odpoveď snímky ako SUDCA DREDD a DEMOLITION MAN. Takže tu máme vlastne celkom schopný pohľad na starecké patálie, plné rabovania smetiakov a faciek pre kriminálne individuá. A keďže je to akási nepriama komiksovka, samozrejme musí prísť aj na akciu. Nieje zlá a niektorá by si zaslúžila aj veľké plátno, kam snímok pôvodne mal doraziť. Sly ešte nieje v koncoch a stále mu fandím.

Síce z pásu zhodení žánrový mix, ale rozhodne nie druhej kategórie. Akčné scény majú šmrnc a sú pekne krvavé, avšak keďže ide o moderný snímok, praktického gore sa nedočkáme. Tu nastúpilo CGI. Humor a chémia medzi dvoma hlavnými predstaviteľmi funguje náramne, ale kto si ukradol film aspoň na pár minút pre seba, sú Steve Howey a Scott Adkins v úlohách bratov Nazarianovcov, scéna s nimi je predčasný vrchol filmu.

Snímky z tohoto obdobia, nie sú môj šálok kávy. Nevyhľadávam, ale ako sa hovorí, po steaku by si občas trebalo dať aj niečo menej tučné. Nie je to typická historická romanca, je to skôr veselohra, kde sa herci skôr pitvoria a nie hrajú. Knihu som nečítal, iné filmové verzie nevidel. A tak som si to užil ako komédiu, ktorá občas zabrdne až do paródie.

Nechcem spoilerovať, ale tento film klame telom. Je to horor, ale zrejme nedostanete to, čo od neho čakáte. A rozhodne nedostanete, ani zavádzanie dobre natočené. Pre mňa to bola rozhodne strata času.

Tento Giacchinov love letter starým gotickým hororom, sa akosi nepozdáva ako homage. Chce byť ale nieje, možno pár úvodných minút. Potom ale nabehne moderná forma, oblečená do ČB hávu, vydávajúc sa za niečo, čo dobíjalo kinosály pred desiatkami rokov. Je to proste cítiť rokom 2022. Nápad dobrý a aj forma ušla, ale niečo, čo sa napr. podarilo snímku THE ARTIST, čiže opäť previesť na plátna kín starobilú formu filmu, sa v tomto prípade nekoná.

Sláva neochvejnej snaživosti ľudu Ugandského. Natočili niečo, čo rezonuje viac, ako nejaký hoc len 1 rok starý, 200 miliónový hollywoodsky blockbuster. Už dekádu sa o ňom v kruhoch zasvätených neustále hovorí a spomína sa, čo môže závidieť nejeden z v tých rokoch uvedených filmových titanov. Budete čumieť v dvoch výrazoch tváre. S úsmevom a pochechtávaním, alebo s vyčapeným výrazom s otvorenými ústami.

Vďaka triezvej minutáži, som to nejak zvládol. Monster movie, ktorý už keď je v tom 3D, tak by bol zrejme lepšie pre divácky pôžitok vidieť ho na plátne. Yuzna tu akosi pohasol, zrejme mu pri tom niekto tiško našeptával.

Výstižný názov filmu, ktorý vlastne nevedomky opisuje celkovú prítomnosť snímku. Ittenbach ma sklamal svojím prístupom k už aj tak ,,no reason,, látke. Natočil krvavé domáce video, kde nesklamal ako mäsiar predvádzajúci svoje dovednosti, ale neuspel ako autor.