edie sedgwic

The walking dead ma bavilo zhruba prve dve serie, tretiu som uz nezvladla dopozerat. The last of us ma podobnu myslienku, da sa tam najst viacero podobnosti, ale mam pocit, ze aspon ma nejaky ciel a hlavne postavy sa snazia k niecomu dopracovat. Je to prudko pozeratelne a da sa aj odpustit tych niekolko uplne nelogickych preslapov. Na druhej strane najdete v seriali niekolko zaujimavych vychadzajucich hereckych hviez, Pedro Pascal je vyborny a Bella Ramsey exceluje.

Som rada, ze sa v poslednej dobe dostavam ku filmom, ktore boli natocene v neskorych 90. rokoch ci ako v pripade Identity zaciatkom noveho milenia. Pre divaka, co ma tridsat rokov a viac su to vsetko zname tvare, ktore v tom obdobi naozaj frcali, a tomuto filmu davaju grady. Okrem zvucnych mien ma ten film naozaj vsetko: motel niekde uprostred nicoho, katastroficke pocasie a postavy, ktore uviaznu na naozaj neprivetivom mieste. Do toho tam vycina vrah a jeden po druhom ich likviduje. Zapletka nie je prilis originalna, napriek tomu film ani po dvadsiatich rokoch neposobi smiesne a dobre stupnuje napatie.

Uprimne som neverila, ze Brendan Fraser je schopny podobneho hereckeh vykonu. Nebolo to jednoduche pozeranie, smutok sa miesal s hnusom a pohorsenim. Aronofsky zase raz ukazal, ze je pan reziser a cely film natocil v zatuchnutom tmavom byte s minimalnym poctom postav a funguje to. Stahujem hviezdicku za ten extremne emocionalny koniec, ktorym to kvapku prepiskli, ale to je len moj nazor.

Luca Guadagnino opat raz dokazal, ze je PAN reziser. Od prvej do poslednej chvile som dvojici Lee a Maren drzala palce. Je to krasne hororove, ina podoba lasky. Tlieskam.

Ja viem, ze by som nemala, ale na tomto si proste zgustnem. Najlepsie sa pise o zlych filmoch, vsakano? A tento je naozaj, naozaj, ale naozaj zly. Ale pekne po poriadku. Najprv si teda povedzme, co je v tom filme dobre: v podstate vobec nic. No a teraz k tomu zlemu. Nie je to ani tak o tom, ze su to vsetko uplne slabi a nepresvecivi herci, ale ono to proste absolutne nefunguje. V prvom rade ma totalne iritoval fakt, ze som mala obcas pocit, ze pozeram nejaky playlist na youtube. S kazdou novou scenou sa spusti dalsi z nekonecnej rady "plouzakov", ktore su aj textom aj hudbou akoze namieru usite, obcas ju vyslovene popisuju. O nezmyselnosti a deravosti pribehu sa ani nema zmysel bavit. Prva cast konci nehodou, kedy nevieme, co sa vlastne stalo, kto prezil a kto neprezil. Druhy film sa o nehode takmer nezmienuje, zacne akoze romantickou sexualnou predsvadobnou scenou a potom sa asi dalsiu hodinu vezie na striedavo zmyselnych a smiesnych sexualnych excesoch. Potom akoze pride velky plot twist v podobe zahadneho zahradnika, ktory sa z cista jasna objavi a potom sa z neho stane velky zachranca. Zaverecna dramaticka akcna scena je taka zla, ze to nie je ani smiesne. A zase raz ostaneme v napati, ci v tretom filme sa vobec spomenie, co sa stalo, alebo len proste zase vhupneme do nejakej random sceny, ktora sa do niekolkych sekund zmeni na sex. Ja neviem, toto nie je ani filmarcina, toto je...fuserina.

Nikto nechce odísť z Idroscalo di Ostia, malej talianskej dedinky pri ústí rieky Tiber. Hrozí však, že nelegálne stavby, ktoré sú domovom asi 500 rodín, budú zdemolované. Miestni sa rozhodnú postaviť na odpor a vyjadriť svoje právo na život v mestečku.

Uprimne povedane nechapem zmysel natocit film o talianskej rodine s americkymi hercami v anglictine s talianskym akcentom. Znie to skor ako parodia. Ked som film prepla do talianskeho dabinga, zrazu sa z neho stala seriozna a pozeratelna zalezitost.

Pribeh, akych su tisice a tisice. On bol nejaky nouma bez prace, ona studentka, nabuchal ju, vzali sa, skoncila idylka. Duo Gosling a Williams funguje dobre, napriek tomu z obycajnej tuctovej story nedokazali tak uplne spravit kvalitny filmovy material. Silne sceny sa stracaju v tak trochu nudnej vate. Obcas je trochu tazsie usledovat casove linie (pomocka - v sucasnych scenach ma Ryan menej vlasov). Prva polovica plynie tazsie, v druhej casti sa to uz trochu rozbehne a dostane trochu grady.

Je to dobre, dava to zmysel od zaciatku do konca. Kazda scena je velmi trefna a premyslena, kazda postava reprezentuje sirsiu skupinu ludi. Ukazalo sa, ze to, ze maju vsetci pristup k informaciam, nic neriesi, prave naopak. Mnohi ludia totizto nevedia, ako tie informacie spracovat alebo selektovat. Ja si mysli, ze by film mohol sluzit ako pomyselny vykricnik pre civilizaciu, je to samozrejme dohnane do extremu, ale ukazuje nam, kam sme sa dostali a kam to vsetko speje.

Vsetko ostrielani serialovi herci, napriek tomu pre mna beckovy serial, z ktoreho sa ani zdaleka nevytlklo to, co sa mohlo. Stylom mi to velmi pripomenulo serial Homecoming, ktory mal ale trochu hlbsiu myslienku a lepsie sa s nou vyhral. Niektore casti ma vyslovene nudili, to obcasne nezmyselne nekonecne pobehovanie a stale dookola omielane problemy a traumy ma mierne otravovali. Mozno by to lepsie fungovalo ako film.